Robert Kennedyč Lysenko

Autor je spisovateľ, prekladateľ a bývalý diplomat.

Pôvodne mala mať táto glosa titulok Peter Kotlarovič Lysenko, ale medzitým Donald Trump vypustil (zatiaľ teda neoficiálne) do domáceho rybníka, z ktorého pochádza najviac laureátov Nobelovej ceny za medicínu, antivaxerského žraloka inej tonáže, ako je náš ortopéd z Turčianskeho Svätého Martina – totiž Roberta F. Kennedyho juniora. Nášho žaburinca sa táto neoficiálna nominácia zatiaľ bezprostredne netýka, ale bujará radosť z nej už zavládla nielen medzi tunajším „antivax planktónom“, ale aj na najvyšších politických miestach. Ale Kennedy či Kotlár – to je v princípe jedno. Lebo dôležitejšie ako veselé komolenie mena jedného či druhého je historická paralela.

Ako už bolo naznačené, tou historickou paralelou s tým, čo páchajú Kennedy, Kotlár a im podobní na tele, ale hlavne na duši prostého covidom a sociálnymi médiami zmagoreného súčasníka, je život a dielo istého Trofima Denisoviča Lysenka.

Najprv krátka biografická retrospektíva. Trofim Denisovič Lysenko (1898 – 1976) bol sovietsky agronóm a popredný biológ Stalinovej éry, považovaný za významného predstaviteľa tzv. mičurinskej agronómie. Známym sa stal vďaka silovému presadzovaniu nevedeckých metód v biológii a poľnohospodárstve. Odmietal mendelovskú genetiku, ktorú sa pokúšal nahradiť teóriami hybridizácie, pričom sa mu vďaka dobrým kontaktom s politickými špičkami podarilo presadzovať svoje teórie ako jediné správne a viesť štvavú kampaň proti oponentom z radov serióznych biológov.

V roku 1940 sa Lysenko stal riaditeľom Ústavu genetiky Akadémie vied ZSSR, čím dosiahol vrchol svojej moci a vďaka čomu výrazne ovplyvnil sovietsky vzdelávací systém. Nesúhlas s jeho teóriou znamenal politické prenasledovanie, stratu miesta na vedeckom pracovisku, dokonca väzenie. Viacerí Lysenkovi vedeckí oponenti zahynuli vo väzeniach NKVD. Najprominentnejším z nich bol genetik a botanik svetového významu N. I. Vavilov, ktorý dostal najprv trest smrti, potom mu to zmenili na dvadsať rokov gulagu, aby po fyzickom a psychickom týraní zomrel v roku 1943 na zlyhanie srdca vo väznici v Saratove. Ako inak, v duchu najlepších boľševických tradícií dnes po Lysenkovi, ktorý zomrel pokojne v Moskve ako starobný dôchodca, neštekne ani pes, po Vavilovovi je pomenovaný popredný vedecko-výskumný inštitút. Lysenkove práce boli v Sovietskom zväze oficiálne odsúdené až v roku 1964, odvolaný z funkcie riaditeľa ústavu genetiky bol o rok neskôr. Napriek návratu k mendelovskej genetike Sovietsky zväz stratil v tomto vedeckom odvetví krok s vývojom vo svete a už ho vlastne nikdy nedobehol.

Toľko teda o mieste a historickom význame jedného šarlatána v spoločnosti. Ale toto ešte nie je celkom tá paralela. Medzi Lysenkom a Kennedym s Kotlárom je zásadný, ehm, vedecký rozdiel: kým Lysenko, ako to už niekto predo mnou hutne zhrnul, tvrdil, že keď mačke odtneme chvost, jej potomkovia sa narodia bezchvostí, Kennedy s Kotlárom tvrdia, že Homér nielenže nikdy neexistoval, ale bol aj slepý.

A teraz k tej paralele. Ako je zrejmé už na prvý pohľad, Lysenko sa mohol stať vplyvným človekom, slobodne šíriť svoje bludy a nivočiť ľudské osudy len zo Stalinovej politickej vôle. Stalin ako diktátor a zvrchovaný pán krajiny, a teda priamy vinník hladomorov v ZSSR v 30. rokoch a kolapsu produktivity sovietskeho poľnohospodárstva v dôsledku násilnej kolektivizácie, potreboval niečo či niekoho, čo by zvrátilo poľnohospodársku katastrofu v krajine patriacej úrodnosťou svojej pôdy v jej európskej časti (čítaj na území dnešnej Ukrajiny) k najvýnosnejším na zemeguli. A objavil sa Lysenko, ktorý navyše sľuboval nielen stratosférickú úrodnosť kukurice aj za polárnym kruhom, ale aj rozdrvenie buržoáznej pavedy zvanej mendelovská genetika. Stalin teda kúpil, ako sa hovorí, dve veci v cene jedného. Ale ako vieme, nevyšlo to.

Aj v prípade Roberta F. Kennedyho juniora a jeho kamaráta Petra Kotlára platí, že za svoj vplyv a možnosť slobodne šíriť svoje antivaxerské filipiky nevďačia svojej vedeckej a intelektuálnej reputácii, ale politike. Keby ich Trump a Fico (a ešte pred ním Danko) nepotrebovali, ten prvý by zostal iba čiernou ovcou rodiny a ten druhý nepochopeným géniom na vlnách TV Slovan.

Lenže ich potrebujú: Trump Kennedyho na udržanie voličskej priazne antivaxerskej a konšpiračnej scény v Amerike a Fico, visiaci na Kotlárovom mikroskope, na to isté, plus na udržanie krehkej väčšiny (a teda politickej moci) v parlamente. Nemá to nič spoločné s vedou a vedeckým pokrokom, so žiadnou ideológiou, liberálnou, iliberálnou, makovou či lekvárovou ani so zdravým rozumom. Politológ by povedal, že ide čisto o cynickú mocenskú politickú kalkuláciu, zatiaľ čo my tomu v našej dedinskej krčme hovoríme, že ide o obyčajné svinstvo. Nemá to nič spoločné s národným zdravím, fyzickým ani psychickým. Vie to Trump, vie to Fico, vedia to všetci príčetní MUDr., dokonca aj tí, čo sedia v slovenskom parlamente. Cenou, ktorú za toto svinstvo všetci bez rozdielu platíme, je radikalizácia a globálne otupievanie ľudskej spoločnosti, neúcta k vedeckému poznaniu, faktom, pohŕdanie slobodou/liberalizmom a pokrokom/progresivizmom.

Treba to však vidieť pozitívne. Aj keby sa Robert F. Kennedy jr. naozaj stal americkým ministrom zdravotníctva a Peter Kotlár napríklad šéfom Slovenskej akadémie vied a mal možnosť ako splnomocnenec vyradiť z ľudskej spoločnosti všetkých Slovákov, ktorí sa dali zaočkovať, a pozatvárať všetkých, ktorí ich očkovali, niečo predsa len nezmenia, akokoľvek by sa zavzdušňovali a zahlcovali sociálne médiá. Napríklad fotosyntézu, gravitáciu, rýchlosť svetla, bunkové delenie, rotáciu Zeme, striedanie ročných období, heliocentrizmus, elektromagnetizmus a ešte pár drobností. Aj keď, ako hovorí predseda Fico, „stať sa môže všetko“.