Biden urobil Trumpovi láskavosť

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Zdá sa, že vojensko-priemyselný komplex, zastúpený úradujúcim prezidentom Joeom Bidenom, „sa chce postarať o spustenie tretej svetovej vojny skôr, ako bude mať môj otec šancu priniesť mier a zachrániť životy“. Tak tweetoval Donald Trump mladší. K téme prispeli aj ďalší trumpisti. Jeden z nich napríklad napísal: „Nikto nepredpokladal, že Joe Biden počas prechodného obdobia eskaluje vojnu na Ukrajine. Je to, akoby rozpútal úplne novú vojnu.“

Prekazí mu to?

Ich rozhorčenie, skutočné či predstierané, sa týkalo rozhodnutia Joea Bidena, ktorý dal Ukrajincom zelenú, aby strieľali raketami americkej výroby hlbšie na ruské územie, než ako im bolo doteraz dovolené, čo prispeje k ich sebaobrane proti fakticky vyhladzovacej vojne, ktorú proti nim vedie Vladimir Putin.

Biden im umožnil používať taktické raketové systémy ATACMS, ktoré majú dosah až 300 kilometrov. Ukrajinci vzápätí vypálili prvú salvu do samotného Ruska, pričom zasiahli muničný sklad. Francúzi a Briti, ktorí dodali Ukrajincom svoje verzie tohto typu zbraní, Bidena nasledovali.

Prezidentovo povolenie veľmi mešká a samo osebe nepredstavuje rozhodujúci vojenský rozdiel. Napokon, ani to, že sme Ukrajine pomaly poskytli ďalšie zbrane – od západných tankov po lietadlá F-16 –, neotočilo vojnu v jej prospech. Ale predstavuje to „eskaláciu“ či pokus prekaziť Trumpove šance na urovnanie vojny, ktorú sľúbil – úplne nepravdepodobne – ukončiť za jeden deň?

Zdanlivý dôvod Bidenovho posunu je ten, že Putin eskaloval situáciu ako prvý tým, že pozval svojich nových bratov v zbrani zo Severnej Kórey, aby sa zapojili do boja na ruskej strane. Rusi a Severokórejčania sa pripravujú na protiútok s cieľom znovu dobyť ruskú Kurskú oblasť. Rusi tiež zintenzívnili bombardovanie ukrajinskej civilnej infraštruktúry, aby bola zima na Ukrajine studená, temná a smrteľná.

Je spornou otázkou, či mohol Biden v minulosti dostať Ukrajincov do lepšej strategickej pozície tým, že by ich rýchlejšie nechal vystreliť ATACMS, alebo dokonca tým, že by všetku americkú pomoc poskytol rýchlejšie a rozhodnejšie. Dôvod jeho zdržanlivosti bol však vždy jasný: Bidenovým najvyšším cieľom je vyhnúť sa zakopnutiu o Putinove „červené línie“ a spusteniu priamej konfrontácie medzi americkými a ruskými silami, alebo, nedajbože, ruskému útoku na Ukrajinu alebo Západ s taktickými jadrovými zbraňami.

Agresívna príprava

Už tisíc dní (teda od začiatku invázie) Washington a ďalšie hlavné mestá NATO diskutovali o tom, či sú Putinove jadrové hrozby dôveryhodné. (Tvrdil som, že ich určite nemožno ignorovať.) V každom prípade je fakt, že Putin v posledných rokoch upravil ruskú jadrovú doktrínu tak, aby bola agresívnejšia a viac sa hodila na túto konkrétnu situáciu.

V septembri povedal, že Moskva môže reagovať jadrovými zbraňami na „agresiu proti Rusku zo strany akéhokoľvek nejadrového štátu“, ak má tento agresor „podporu jadrového štátu“. Tento jazyk jasne odkazuje na Ukrajinu a jej podporovateľov s jadrovými zbraňami v USA, Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku. Tento týždeň Putin podpísal novú doktrínu.

Biden však chápe, že na načasovaní záleží. Práve teraz sa Putin snaží byť na Ukrajine čo najagresívnejší a najsilnejší, aby sa pripravil na novú a nepredvídateľnú éru geopolitiky, ktorá sa začína v deň inaugurácie amerického prezidenta 20. januára. Čím viac územia a iných pák Putin drží, tým lepšia je jeho vyjednávacia pozícia ani nie tak voči Kyjivu, ale oproti Trumpovi.

Putin by si zároveň nikdy nevybral nasledujúce dva mesiace na jadrový úder. Stratil by tak podporu Číny, ktorú tak usilovne pestoval – a tiež podporu globálneho Juhu, od Indie cez Afriku po väčšinu sveta. Zničil by tiež vzťah s Trumpom, ktorý obaja silní muži považujú za taký podstatný.

Taktická láskavosť

Celá Trumpova predstava o národnej bezpečnosti, nech je akokoľvek zmätená, spočíva v myšlienke „mier prostredníctvom sily“. Takže by musel reagovať aj na obmedzený ruský jadrový útok primeranou, i keď nie jadrovou vojenskou silou. (To bol aj Bidenov plán B od roku 2022.) Putin však stávky takto zvyšovať nechce. Ak sa pomstí za ATACMS pred dňom inaugurácie, pravdepodobne tak urobí prostredníctvom viacerých operácií v „sivej zóne“. Napokon, tento týždeň napríklad niekto prerezal dva podmorské dátové káble spájajúce krajiny NATO v Baltskom mori.

Zdá sa, že Trump mladší a ďalší členovia prechodného tímu nechápu, že Biden rozhodnutím ATACMS urobil svojmu nástupcovi taktickú láskavosť. Odpovedal na Putinovu eskaláciu a Ukrajincov o niečo posilnil proti hroziacemu ruskému náporu. Tento krok nielenže ušetril Trumpa od toho, aby musel eskalovať neskôr, ale dal mu tiež do rúk karty, aby mohol budúci rok vyjednávať zo silnejšej pozície.

Alternatívnou teóriou o povolení používať ATACMS do hĺbky ruského územia je, že ide o súčasť pokusu predbehnúť Trumpove opačné rozhodnutia. Administratíva napríklad urýchľuje zvyšnú pomoc Ukrajine v hodnote šesť miliárd dolárov, aby ju Trump z rozmaru neprerušil. Ale Biden vie, že proti prichádzajúcemu prezidentovi, ktorý sa pýši nepredvídateľnosťou, nemôže urobiť veľa.

Uveriteľnejším vysvetlením je, že prezident odovzdáva štafetu svojmu nástupcovi, dokonca aj keď sa mu hnusí. V rámci odovzdania Biden dáva Trumpovi aj výhodnejšie postavenie v otázke vojny na Ukrajine, ktoré sa stane súčasťou budúcich mierových rokovaní.

Mal by byť vďačný

Putin to určite chápe a nepáči sa mu to. Dúfa, že Trump obetuje oslabenú Ukrajinu, aby si Washington, Moskva a ďalšie hlavné mestá mohli rozdeliť svet na sféry vplyvu. Akákoľvek náklonnosť k Ukrajincom túto predstavu sťažuje.

Jediní ľudia, ktorí nechápu zmysel ukrývajúci sa v geste s ATACMS – alebo predstierajú, že to nechápu, pretože sú stále v kampaňovom režime –, sú Trump mladší a jeho nápodoby. Tým, že Biden posilňuje Ukrajincov, pomáha Trumpovi prinútiť Putina, aby vyjednával skutočne, a nie iba naoko. Trump, ktorý sa považuje za veľkého obchodníka, by za to mal byť vďačný.

Bloomberg