Ukrajine hrozí zrútenie frontu. Vojenský expert Gustav Gressel predpovedá, ako sa bude vyvíjať vojna

Putinova priorita je dobýjanie Ukrajiny a podriadi tomu všetko, rozpráva rakúsky bezpečnostný expert Gustav Gressel. Ruská armáda je podľa neho natoľko zaujatá vojnou na Ukrajine, že si nemôže dovoliť konflikt s NATO. Jediné, čo môžu Rusi podnikať, sú hybridné útoky ako rezanie podmorských káblov a iné sabotážne akcie.

V rozhovore o najnovšej eskalácii na Ukrajine sa rozprávame:

• prečo sú predstavy o ukrajinskej protiofenzíve nateraz nereálne;
• aký je pri Trumpovi najpravdepodobnejší scenár vojny na Ukrajine;
• či môžu strely ATACMS, Storm Shadow a prípadne Taurusy zvrátiť vývoj na fronte;
• ako Západ podceňuje a zároveň preceňuje Kremeľ;
• o najväčších slabinách ukrajinskej armády a jej nových taktikách na bojisku;
• o prebiehajúcej vojne dronov, kde rozhodne kvalita nad kvantitou.

Významnou zmenou posledných dní je, že Ukrajinci už smú používať americké strely ATACMS aj na ruskom území, a už to aj využili. A na druhý deň aj britské Storm Shadow. Môže to zmeniť dynamiku vojny?

Niečo to zmení, ale ako veľmi, to je otázka. Napríklad v utorok zasiahli muničný sklad blízko Kurska, takže to súvisí s tamojšou ruskou operáciou a s využitím severokórejských vojakov. Čítam to tak, že Ukrajinci dostali povolenie na ich použitie len v blízkosti Kurska, podobne ako dostali povolenie na použitie niektorých zbraní v blízkosti Charkiva ako reakciu na severokórejských vojakov. Biden pred tým vyhlásil, že ak severokórejskí vojaci vstúpia do boja, budú z toho vyvodené dôsledky. Takže Biden musel niečo urobiť.

Nemusí sa to týkať zvyšku frontu? 

Ako príklad uvediem, že v Rostove sa nachádza veľa ruských vojenských zariadení a leteckej logistiky. Ukrajinci ich nemôžu zasiahnuť a podobne ako v prípade Pokrovska majú rozhodujúci význam, pretože odtiaľ smeruje logistika. A tak kým pre Pokrovsk sa nič nezmení, v prípade Kurska áno.

Aj v prípade britských striel Storm Shadow platia podobné obmedzenia? 

Predpokladám, že tam budú veľmi podobné okolnosti. Ukrajinci potrebujú špeciálne povolenie, keď chcú zasiahnuť nejaký cieľ západnou ďalekonosnou zbraňou, aj keď je to na okupovanom ukrajinskom území. Pre Ukrajincov je však čoraz ťažšie udrieť, pretože Rusi prišli na to, ako zachytiť Storm Shadows lepšie než predtým. Ak teda chcete zasiahnuť cieľ, musíte uskutočniť postupný úder v rôznych uhloch a spôsoboch, aby ste prenikli cez protivzdušnú obranu a potom zasiahli cieľ. A na to potrebujete, samozrejme, viac munície a kombináciu útočných zbraní a riadených striel. Aj keď im Briti dovolia udrieť niekde inde, či budú skutočne schopní napríklad zasiahnuť Rostov nad Donom britskou raketou, je otázne.

Veľa sa hovorí, že toto rozhodnutie prišlo neskoro a Rusi sa už medzitým prispôsobili a stiahli logistiku, ďalej a preto by Ukrajinci potrebovali niečo ešte silnejšie. Napríklad nemecké strely Taurus. Pomohlo by im to? 

To závisí od toho, čo chcete zasiahnuť. Taurus sa až tak veľmi nelíši od Storm Shadow, jeho výhoda je skôr v navigácii a ako ju naprogramujete. Keďže Ukrajinci používajú Storm Shadows na svojich lietadlách Su-24, majú iný postup ich vypúšťania a v rámci tohto postupu vypúšťania čelia obmedzeniam. Takže veľký rozdiel medzi Storm Shadow a Taurusom pre Ukrajinu nie je. Na lepšie zasahovanie vojenských cieľov však potrebujete kazetovú muníciu, aby ste ich skutočne zničili alebo vytlačili ďalej, najmä systémy protivzdušnej obrany. Takže musíte najprv strieľať na systémy protivzdušnej obrany kazetovou muníciou. A keď sa to podarí, v tej chvíli zaútočíte. Čímkoľvek, čo máte k dispozícii.

V čom je rozdiel, keď tieto strely využívajú krajiny NATO a Ukrajinci?

Na Eurofighteri má Storm Shadow dátové spojenie s lietadlom a to môže dostávať z viacerých zdrojov aktuálne informácie o pohybe na pozíciách nepriateľa, protivzdušných systémoch a tieto informácie môže odovzdať strele. Strela sa potom napríklad vyhne protileteckej obrane. Na Ukrajine sa však strela naprogramuje na zemi, Su-24 letí na vopred naplánované miesto vypustenia a raketa letí k cieľu bez aktualizácií, ako bolo naplánované. Ukrajinci tak môžu zasiahnuť len ciele, ktoré sa nepohybujú od naprogramovania a vykonania misie.

Prečo Kyjiv toľko tlačí na Berlín, aby im Taurusy dali? 

Ide hlavne o to, že Francúzi a Briti nemajú tak veľa rakiet na sklade. A aby ste mohli pokračovať v takých operáciách, musíte mať nepretržitý prísun zbraní. Zoberme si Krym. Musíte viesť neustály tlak na ruskú Čiernomorskú flotilu, inak znovu začne prekážať ukrajinskému vývozu obilia. Na to majú okrem striel aj bezpilotné lietadlá. Ak vám tieto strely chýbajú, nemôžete s Rusmi potom držať krok a to, samozrejme, podkopáva možnosti Ukrajiny vyvážať obilie, čo je veľká finančná strata. Treba však úprimne povedať, že to nie je tak, ako to niektorí ľudia vykresľujú, že ak dostanú Taurusy, bude to veľká zmena hry a všetko bude iné. Ale Ukrajine to umožní vyvíjať udržateľnejší tlak.

Síce nie je žiadny optimizmus, že Scholz zmení názor, ale po februárových voľbách by ho mohol na poste kancelára vymeniť líder opozície Friedrich Merz. Dá nakoniec zelenú pre Taurusy? 

Bude to závisieť od koalície, ktorú bude zostavovať. Existujú však dva scenáre. Buď to dovolí, alebo sa vráti k ponuke od Britov – Spojenému kráľovstvu poskytne Taurusy, aby oni uvoľnili Storm Shadow pre Ukrajinu. To by bol v podstate podobný, ak nie rovnaký efekt, ako keby na Ukrajine skončili Taurusy. Nemuseli by ich integrovať s Su-24. Nerozumiem však, prečo toto už dávno neurobil Scholz.

Bild napísal, že by mohol poskytnúť Ukrajincom efektívne drony, ktorým sa hovorí aj mini-Taurusy. Hodili by sa Kyjivu?

Existuje niekoľko nových bezpilotných lietadiel, ktoré nie sú závislé od signálu, aby zaútočili na svoj cieľ, a teraz sa skúšajú na Ukrajine. Takže áno, Ukrajine to uľahčuje obranu proti ruským útokom. S týmito dronmi môžete zasiahnuť ešte hlbšie do ruského tyla a obmedziť ruské útoky. Teraz Ukrajinci začínajú vidieť prichádzajúcich Rusov od 10 kilometrov za nulovou líniou. Začnú útočiť na ich vozidlá, a čím viac vozidiel zlikvidujú, kým prídu k frontovej línii, tým je ruský útok zraniteľnejší voči dronom. S takými dronmi môžete zväčšiť perimeter v tyle, pretože nie sú závislé od signálu operátorov. A také ruské útoky potom môžete narušiť oveľa skôr. Môžete tiež začať loviť ruské delostrelectvo v tyle, ktoré sa skrýva viac vzadu. Takže budú mať veľký význam.

Na aké ciele by sa podľa vás mali zamerať Ukrajinci v tejto fáze vojny?

To je pre mňa ťažké povedať, pretože existujú akési rutinné útoky, ako napríklad na zariadenia Čiernomorskej flotily, aby sa ich lode odsunuli. Určite však na muničné sklady a potom na strediská velenia. Také ciele môžete zasiahnuť, keď sa rozbehne operácia. Napríklad vidíte ruskú ofenzívu smerom k mestu a poviete si, že máme k dispozícii iba niekoľko rakiet Storm Shadow. Ak chcete zlikvidovať jedno veliteľstvo Rusov, ktoré je zakopané v podzemí, začnete sledovať vývoj operácie a určíte, ktorý konkrétny štáb sa zdá pre operáciu rozhodujúci. Zlikvidujete ho v okamihu, keď ofenzíva vyvrcholí, a zároveň do bitky zapojíte ukrajinské zálohy. Pretože veliteľstvo by bolo odstránené, Rusi by nereagovali na to, že Ukrajina zapojila zálohy, a vyhrala by boj o udržanie línie. Tieto druhy útokov veľmi závisia od vývoja situácie na fronte. A tento druh maximalizácie dosahu útokov je to, čo Ukrajinci skúšajú, najmä keď majú veľmi obmedzené množstvo munície.

Rusko sa opäť vyhráža, že bola prekročená červená čiara, Putin znovu menil jadrovú doktrínu a vystrelil údajne nový typ strely. Bude eskalovať konflikt, alebo zase blafuje?

Je pod tlakom, aby niečo urobil. Myslím si, že najreálnejší scenár je útok na veľvyslanectvo USA. Eskalácia s NATO nie je vôbec reálna, pretože by tým vstúpili v podstate do vojny s Alianciou. Rusi sa preto snažia nájsť hocaký spôsob, ako zasiahnuť Západ tak, aby nemusel aktivovať článok 5. Napríklad strihanie podvodných káblov či najímanie si kriminálnikov na podpaľačstvo. A to je niečo, čo na Západe nedokážu pochopiť. Neustále preceňujeme schopnosť Rusov urobiť niečo proti nám. Pokiaľ však táto vojna trvá, ich vojenské zdroje sú viazané na konflikt. Ich pozemné sily uviazli na Ukrajine a tie, čo sú stále v Rusku, len trénujú ďalších regrútov na ďalšiu vlnu. Neexistuje žiadna prevádzková použiteľná jednotka v Rusku, ktorá by poslúžila ako manévrovacia jednotka. Svoju údernú muníciu používajú na útoky na energetickú sieť. Ak chcete začať vojnu s NATO, potrebujete mať viac rakiet, potrebujete nejaký mierový čas, aby ste si znova nahromadili rakety a mohli začať znova. Západ si však zároveň myslí, že keď Rusko vyhrá na Ukrajine a totálne ju porazí, že bude zvládnuteľnou krajinou a príde nová studená vojna, pri ktorej nebude hroziť eskalácia. Lenže je to práve naopak. Pokiaľ je vojna na Ukrajine, v skutočnosti Rusi nemajú schopnosť urobiť niečo hlúpe. No keď sa pre nich vojna skončí, a najmä ak zvíťazia, získajú čas urobiť veľa hlúpostí. A keďže nás stále nenávidia, tak sa o to pokúsia.

Takže pre Západ je dôležité, aby sa táto vojna skončila s čo najlepšími podmienkami pre Ukrajinu?

Áno, aj na úkor krátkodobých kapacít zbrojného priemyslu na Západe. Pobaltie či Poľsko tomu rozumejú. Dodávajú veci, ktoré by sami potrebovali podľa plánovania NATO, pretože si uvedomujú, čo je v stávke. V Berlíne im to, žiaľ, ešte nedošlo.

Čo ešte môže Západ ponúknuť Ukrajine, aby jej pomohol zmeniť nepriaznivý vývoj na fronte? 

Najmä zásobovanie ukrajinskej pechoty vojenskými vozidlami, nosiče delostreleckých systémov a muníciu. Rusko hrá na opotrebovaciu vojnu. Problémom však je, že sme dlho odkladali rozhodnutia o priemyselnej výrobe, takže je čoraz ťažšie nájsť potrebné vozidlá pre Ukrajinu. Na túto vojnu už nebudú stačiť sovietske zbrane. Výhodou západného zbrojárskeho systému je, že kontrolujeme dodávateľský reťazec. Vieme vyrobiť zbrane aj ich náhradné diely sami. Zároveň musíme prehľadať svetový trh, či sa nenájde niekto, kto by predal nejaké rakety pre bojové lietadlá. Pre naše vlastné stíhačky ich vieme vyrobiť, ale samy sa nezjavia, ak si ich neobjednáte v obrannom priemysle. Potrebujeme ho nakopnúť a zrušiť rozpočtové obmedzenia, inak to bude neudržateľné. Pre Ukrajincov musí existovať vojnové dlhopisové riešenie. Potom si myslím, že musíme zvýšiť výcvik.

Aký? 

Nie ten základný ako držať pušku alebo postaviť sa za strom. Je to druh taktických vecí, ktoré Ukrajinci poznajú a sú v nich dostatočne dobrí. Problém je inde. Majú takmer 160 brigád, ktorým, úprimne povedané, chýbajú dôstojníci. Nemajú ľudí na plánovanie a operatívne veliteľské príkazy sa vedú často aj na úrovni 12 brigád. Potom sa stáva, že počas ofenzívy na mnohých vektoroch začnú strácať pozornosť a pribúdajú problémy s koordináciou. Je zbytočné učiť Ukrajincov, ako by sme bojovali proti Červenej armáde v roku 1985, pretože to nie je vojna, ktorej čelia. V studenej vojne sme získali skúsenosti s organizovaním veľkého množstva formácií a jednotiek. To ich môžeme naučiť. A ďalšou dôležitou vecou je obranná priemyselná spolupráca.

Čoho by sa mala najmä týkať? 

Už teraz vidíme, že vo vojne dronov sa začali preteky o kvantitu. Kto vyrobí viac FPV dronov za mesiac, kto vyprodukuje viac prieskumných dronov za mesiac. Teraz sú to preteky o kvalite. Ukrajinci v podstate vyrobili dostatok dronov pre svoje potreby. Ale keďže elektronická vojna sa vyvíja a s ňou aj protivzdušná obrana, je to čoraz ťažšie. Rusi sa prispôsobujú tomu, čím na nich útočia Ukrajinci. Musíte tiež pracovať so špeciálnym vybavením, ktoré dokáže odhaliť ruské rušičky a lokalizovať ich. Na signály musíte mať vysielače vyššej triedy, ktoré si nemôžete kúpiť na voľnom trhu. A toto je stále veľmi obmedzené. Ukrajinská výroba dronov vo veľkej miere spočíva na komerčne dostupných materiáloch. Program výroby dronov sa však potrebuje posunúť ďalej. Veľké percento bezpilotných lietadiel sa bude vyvíjať priamo na Ukrajine, pretože cyklus vývoja a zastarania je vo vojnovej zóne veľmi rýchly. A tu im môžeme pomôcť, aby sa dostali na kvalitatívnu hranicu, ktorú už zvládli kvantitatívne.

Do akej miery je tento konflikt vojnou dronov? Ako veľmi budú tieto preteky rozhodujúce? 

Kto bude lepší v dronoch, môže vyhrať. Preteky dronov majú zásadný vplyv na vojnu. Nie je to však len o tom. Keď sa pozriete na protiofenzívu v roku 2023, zlyhala z konvenčných dôvodov. Rozhodla hustota síl na ruskej strane, nedostatočná spolupráca a málo munície na ukrajinskej strane. V prvej fáze sa Ukrajina pokúsila preraziť, ale úplne zlyhala. Neuspeli v západnom štýle a potom sa pokúsili o svoj ukrajinský štýl. A Rusi do toho pumpovali a pumpovali FPV drony, kým na to nenašli Ukrajinci riešenie. A Rusi posielali toľko FPV dronov, že mohli zabíjať jednotlivých vojakov, nielen demobilizovať obrnené vozidlá, ale oslabovať palebnú silu. Ukrajinci sa však naučili a prispôsobili sa, čo sme videli v Kursku. Začali napríklad presúvať rušiace systémy namontované na dronoch, ktoré blokujú ruské frekvencie FPV. Lepšie sa synchronizovali s vlastnými jednotkami. Je to neustály proces taktického učenia sa, kľúčom je synchronizácia konvenčných schopností, ako je mechanizovaná pechota, tankové sily, delostrelectvo, spolu s novým druhom schopností. Ako napríklad útoky s údernými dronmi, zbieranie informácií s prieskumnými bezpilotnými lietadlami a zbrane elektrického boja.

Môžete povedať nejaký príklad taktického učenia sa? 

Napríklad nové tankové operácie, ktoré boli doteraz veľmi vzácne. Ukrajinci teraz tankami útočia veľmi efektívne. Vráti sa však rok 1985? Nie. Ide o to, že za nulovou líniou máte asi päť- až desaťkilometrovú zónu smrti, keď vás nepriateľ začne detegovať, spustí sa operácia s dronmi a tie začnú zabíjať. Ak tank vstúpi do tejto zóny, má 15 až 20 minút na dokončenie misie a potom musí ísť von, pretože sa zjaví toľko dronov, až sa stane neovládateľným a nakoniec ho zasiahne delostrelectvo. Ukrajinci sú však už tak dobre informovaní, kde sa Rusi pohybujú, že s tankom vedia byť na správnom mieste v správny čas, rýchlo vystrelia a odídu v spolupráci s dronmi. Na zemi sa tak tank dokáže pripraviť na svoju misiu veľmi presne, aby vystrelil na cieľ ešte predtým, než niečo uvidí alebo sa dostane z krovia.

A čo si myslíte o využití umelej inteligencie (AI)? Už to vidíme v prvej línii?

Už to vidíme. Veľká časť frontovej línie je naozaj prostredím, kde nefunguje GPS, takže navigácia je obmedzená. Drony do určitého bodu stratia kontakt s operátormi a čo potom? Napriek rušiacim systémom preto drony s AI stále idú po cieli, ktorý zbadali. Stále vychádzajú vylepšené drony s elektronickou mapou, ktoré hliadkujú na ceste a majú zničiť každé obrnené vozidlo, ktoré zdetegujú. To isté platí pre vodné drony proti lodiam.

Má stále Rusko dosť rakiet a striel na útoky proti ukrajinským mestám a energetickej infraštruktúre? Ako rolu v tejto vojne zohrávajú? 

Rakety a strely využívajú ako nástroj v opotrebovacej vojne. Zasahujú najmä elektrické siete. Po prvé, aby zničili morálku. Po druhé, keďže Rusi neboli schopní skutočne nájsť nové miesta ukrajinského obranného priemyslu, znižovaním elektriny sa ho snažia obmedziť. Zváranie, rezanie, výroba tankov a munície je veľmi energeticky náročná záležitosť. Pokúšajú sa tak ovplyvniť produkciu ukrajinského obranného priemyslu. Zohráva to veľkú úlohu vo vojnovom plánovaní Ruska. Dokonca sa môže stať kritickou, ak s pričinením Trumpa bude dodávka Patriotov a iných rakiet ubúdať. Zároveň platí, že Ukrajina sa zlepšuje v ich zachytávaní. Majú viac protivzdušných systémov a zároveň majú prvé F-16, pre ktoré je ľahšie nájsť muníciu. Aj keď je ich vo vzduchu veľmi málo, majú aspoň rakety a robia veľký rozdiel. Rovnako v útokoch proti dronom s dlhým dosahom a systémom elektronického boja sa ukrajinská strana výrazne zlepšila. Rusi v tomto idú v prvom rade na kvantitu. Ukrajinci ich dokážu zničiť a zachytiť, ale ak ich vypálite príliš veľa, dúfate, že vyčerpáte ukrajinské zásoby.

Keď sa pozrieme na ruský vojnový priemysel a intenzitu bojov na Donbase, ako dlho to môžu udržať? V jednej správe sa písalo, že tak maximálne do roku 2026. 

V mnohých systémoch Rusi čelia nedostatku a nemôžu ich použiť v množstve, ktoré potrebujú na vojnu. To už postihlo delostreleckú muníciu, ovplyvňuje to delostrelecké hlavne, teda životnosť pre zbrane. Týka sa to osobných vozidiel a čoskoro sa to dotkne aj bojových vozidiel pechoty a tankov. Armáda má tiež problémy s náborom ľudí, pretože tí, ktorí idú do vojny pre peniaze, sú vo vojne a tí, ktorí nechcú, ostanú doma, aj keby im ponúkli viac. Vidíme prvú strategickú úroveň prispôsobenia sa, hľadáte medzinárodné strany, ktoré vám poskytnú pomoc. Ako Severná Kórea, ktorá im posiela vojakov, ktorí bojujú za peniaze, pretože ich potrebujú. Nevieme, či Severná Kórea dodá aj obrnené vozidlá, ale dodávajú delostrelectvo. Otázka je, čo spraví Čína a ako dlho bude neutrálna. Má veľký sektor výroby vozidiel.

Ako sa vyčerpanie ruských skladov prejavuje na bojisku? 

Rusi sú prinútení nahrádzať jeden systém druhým. Nedostatok obrnených osobných transportérov napríklad riešia motorkami. Myslím si, že veľké straty vojakov sú spôsobené nedostatkom obrnených vozidiel. Namiesto delostrelectva zase používajú viac kĺzavých bômb. Pre Ukrajinu je oveľa ťažšie chytiť lietadlá pri vypúšťaní kĺzavých bômb ako zničiť ruské delostrelectvo. Problém je však v tom, že pre Putina je dobytie Ukrajiny takou vysokou prioritou, že urobí naozaj všetko, čo bude potrebovať. Snaží sa unaviť Západ a vidí, že pri Trumpovi by mu možno stačilo potiahnuť vojnu už len o rok a mohol by vyhrať. Putin by začal prehodnocovať vojnu až vtedy, keď by sa karty na bojisku obrátili. Ak by Ukrajina prenikla a znovu získala územie. Ale na to má príliš malé zdroje. Nechali sme ju príliš dlho krvácať s nedostatočnými zásobami.

Josep Borrell povedal zaujímavú štatistiku. Za desať dní vojny zomrie toľko vojakov ako za celú sovietsku vojnu v Afganistane. Prečo také vysoké straty Putinovu pozíciu neoslabujú a neplatí za to žiadnu politickú cenu?

Predovšetkým si myslím, že ruské straty v Afganistane boli vyššie, ako tvrdil Sovietsky zväz. Štatistika teda platí len pre oficiálne čísla. Druhá vec je, že samotné osobné straty v Afganistane neprinútili Sovietsky zväz prehodnotiť situáciu. Sovietsky zväz bol vtedy vo viacnásobnej kríze – ekonomickej, finančnej aj domácej kríze legitimity. A so zmenšujúcimi sa zdrojmi si vláda začala uvedomovať, že sa musí zbaviť aspoň jedného z problémov. Gorbačov potreboval vyliečiť ekonomický problém, a tak sa zbavil vojenského problému, aby uvoľnil peniaze. To v súčasnom Rusku zatiaľ neplatí.

Prečo je to tak? 

Ruský ekonomický model síce rýchlo upadá, ale stále funguje. Ruská inflácia je zlá, ale stále nie je v kritickom bode. Putinova domáca legitimita ešte nie je ohrozená. Počas Prigožinovho pochodu na Moskvu bol jediný moment, keď sa skutočne cítil ohrozený na domácej pôde. Teraz sa však cíti celkom bezpečne a represiami to môže kontrolovať. V 80. rokoch bol problém aj v tom, že kvôli iránsko-irackej vojne a Saudskej Arábii sa zaplavil svetový trh lacnou ropou. Režim ajatolláhov v Teheráne v podstate zruinoval Sovietsky zväz ekonomicky a finančne. To teraz nevidíme. Neviem, čo by Saudov presvedčilo, aby to zopakovali. Jediná pozitívna vec, ktorú môžem povedať o Trumpovi, je jeho plán konvenčnej a nekonvenčnej ťažby ropy a zemného plynu. USA by mohli byť jediným hráčom na energetickom trhu, ktorý by podkopal ruský ekonomický model. Pravdepodobne to chcú urobiť, aby opäť podkopali iránsky ekonomický model, ale bude to mať účinky na samotné Rusko. Áno, sankcie v Európe by mohli spraviť viac, ale nevidím, že by Európa bola za to ochotná zaplatiť ekonomickú cenu. Vidia, že ak stopnú ruskú ropu a plyn, India a Čína to všetko lacno kúpia. Na strane výrobcu však môžu Američania skutočne niečo urobiť.

Teraz zavládlo kvôli Trumpovi obdobie neistoty, nikto nevie, s čím príde. Poznáme však už prvé mená v jeho administratíve, čo sa o nej dá predvídať? 

Že v nej budú prebiehať boje a chaos. Pretože si nemyslím, že Mike Waltz ako poradca pre národnú bezpečnosť a Tulsi Gabbardová ako šéfka tajných služieb budú viesť rozhovor, v ktorom by sa zhodli, v akej situácii sa Američania nachádzajú. Pochádzajú z ideologicky a intelektuálne rôznych planét. A my nevieme, kto si získa srdce a myseľ v Bielom dome. Pre Ukrajinu sme už mali podobnú situáciu na jar tohto roku, keď došlo k boju v kongrese medzi demokratmi a republikánmi o programe pomoci. Malo to obrovské dôsledky pre ukrajinskú armádu, pretože ich vojaci sa ocitli bez munície. Tieto straty na mužoch sú z veľkej časti zodpovedné za kvalitatívne zhoršenie ukrajinských ozbrojených síl v porovnaní s Ruskom. Toto je moja veľká obava, že Ukrajina pre tento boj vo Washingtone prejde podobným obdobím hladu v roku 2025.

Je šanca, že túto medzeru by zaplnila Európa?

Ak by boli Američania ochotní predávať tak ako na ostatných trhoch na Blízkom východe, potom by bolo aj dosť Patriotov. Lenže tie čoraz viac ubúdajú v Izraeli, Saudi aj Turci ich chcú a Trump je im veľmi blízky. Vidím na obzore problémy. Európa nemá výrobné kapacity na to, aby naskočila s rovnakými číslami, aké majú na skladoch USA. Oficiálne čísla sú utajené, ale USA vyrábajú viac rakiet ako Nemci, Francúzi, Briti a Japonci dohromady. Problém je tiež, že je príliš neskoro na uzatváranie dlhodobých zmlúv o dodávkach s Bidenovou administratívou. Uzatvorenie týchto dodávateľských zmlúv trvá šesť mesiacov až jeden rok.

Zelenskyj hovorí, že vojna by sa mohla vyriešiť budúci rok. Podľa Economistu by sa mohli boje v roku 2025 zamraziť a Kyjiv by bol zatlačený do rokovaní. 

Nezávisí to od Ukrajiny. Tá je taká unavená z vojny, že ak by mala príležitosť, podpísala by prímerie. Problém je v tom, že kým Putin vidí šancu definitívne vyhrať vojnu, bude sa o to snažiť. Ľudia na Západe preceňujú ochotu Ruska ísť do prímeria, pretože si myslia, že mier je pre nich alternatívou k vojne a prímerie je alternatívou k boju. Strategickým cieľom Putina bolo zničiť Ukrajinu a začleniť ju do sovietskeho impéria. Zmluvy z Minsku mali byť jeho nástrojom, ako to dosiahnuť diplomatickými prostriedkami. Vojna je drahá, tak začal licitovať a vyprovokoval vojnu so separatistami. Keď sa to nepodarilo, prepol na plný vojenský tlak. Jeho cieľom je Kyjiv ovládnuť. Vôbec nevidím ruskú ochotu na nič. Iba ak by sa ich vojnová mašinéria vyčerpala, tak si dajú pauzu na prezbrojenie. Podmienky pauzy by zvýhodnili Rusko pri prezbrojovaní. Napríklad ruský výklad neutrálnej Ukrajiny je ten, že bude mať zakázané kupovať akékoľvek zbrane zo Západu. Pre taký druh neutrality by Rusko okamžite súhlasilo s prímerím, pretože potom môže o tri roky reštartovať vojnu za oveľa lepších podmienok. Ukrajina však nie je taká hlúpa, aby to akceptovala.

Aké scenáre vojny sú v tejto chvíli najpravdepodobnejšie? 

Scenár je akýmsi modelovaním budúceho roka, keď Ukrajina môže stratiť pôdu pod nohami. Ak jej neprídu poriadne dodávky, front sa zrúti a budú musieť ustupovať ešte viac. V tom prípade hrozí otvorenie novej frontovej línie smerom na Dnipro. To by však znamenalo kolaps pre vládu v Kyjive. Veľa závisí od toho, ako sa k veci postavia Európania a Američania. Pre Putina je víťazstvo na Ukrajine poistkou proti väzeniu. Čím viac vyhrajú na Ukrajine, tým viac bude tento druh ruského fašizmu pokračovať, čo nie je dobré pre budúcnosť kontinentu.

Je to veľmi pochmúrny obraz. Existuje šanca na optimistickejší scenár?

Z krátkodobého hľadiska nie. Z dlhodobého hľadiska áno. To závisí od politiky. Ak bude Trumpova agenda MAGA (Make America Great Again) na domácom trhu taká neúspešná, že sa bude musieť v treťom-štvrtom roku svojej administratívy vrátiť k tradičným republikánom, mohlo by to ísť smerom k pozitívnejším scenárom. Lenže teraz chce Trump všetko preskupiť a to bude mať vplyv aj na zahraničnú politiku.

Nie je šanca na ukrajinskú protiofenzívu? 

Myslím, že nie, a úvahy o tom – aké vedú Jake Sullivan (americký národný bezpečnostný poradca) a Jens Stoltenberg (bývalý generálny tajomník NATO) – sú veľmi prehnané. Podceňujú mieru podpory, ktorú by Ukrajina potrebovala, aby sa skutočne dostala do pozície sily. Protiofenzíva ako v roku 2023 by len zvýšila straty na ukrajinskej strane a zväčšila problémy pre ozbrojené sily. Musia získať kvalitatívnu prevahu. Viac špičkových brigád, ktoré budú skutočne dobré. Našou úlohou je rozšíriť poznatky z niekoľkých elitných brigád, ktoré majú. Musia byť dobre vybavené aj vycvičené a mať dostatok dôstojníkov. Riadenie ľudských zdrojov je, bohužiaľ, v Kyjive strašne zlé. Nielen v ozbrojených silách, ale aj na ministerstve obrany. To znamená radikálne zmeny nielen v jednotlivých brigádach, ale na celom fronte. Týka sa to preškolenia v taktike či manévrovaní a to si vyžaduje čas. Nedá sa to uskutočniť za jeden rok alebo šesť mesiacov. Hovoríme o minimálne jeden a pol až dvoch rokoch.

Portál NV napísal, že obmedzená kontraofenzíva je najreálnejšia až v roku 2026. Súhlasíte? 

Myslím si, že to je realistické.

Keď urobíme zoom na konflikt, čakajú nás okolo Nového roka boje o Pokrovsk? 

Áno. Sú tam však obrovské opevnenia. O Bachmut bojovali osem mesiacov, toto bude tiež dlhá bitka.

Sú najväčším problémom mierových rokovaní bezpečnostné záruky pre Ukrajinu? To bol tiež dôvod, prečo v roku 2022 skolabovali rozhovory. 

Áno, a tiež preto, že Rusi chceli ich kapituláciu. Ukrajina nebola pripravená kapitulovať a Západ bol. Ale nemyslím si, že sa s Ruskom dohodneme na bezpečnostných zárukách. Všetko, čo sa dohodne s Ruskom, bude zbytočné. Preto musia existovať bezpečnostné záruky napriek tomu, že Rusko je proti. Z dlhodobého hľadiska si nemyslím, že existuje náhrada za členstvo v NATO. A kým Ukrajina nedosiahne členstvo v NATO, musíte mať silné bezpečnostné záruky. Niečo ako v Južnej Kórei. Lenže pri izolacionistoch v USA si nemyslím, že toto bude program na najbližšie štyri roky.