Denník N

Naučte sa, kde je Náhorný Karabach. Bude sa o ňom ešte veľa hovoriť

Najhoršie boje v Náhornom Karabachu od uzavretia prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadali začiatkom apríla desiatky obetí. Znovu uzavreté prímerie sa stále porušuje. FOTO - TASR/Ap
Najhoršie boje v Náhornom Karabachu od uzavretia prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadali začiatkom apríla desiatky obetí. Znovu uzavreté prímerie sa stále porušuje. FOTO – TASR/Ap

Prečo zamrznutý konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom znovu ožil? Mohla ho vyprovokovať Moskva? A vôbec, prečo by sa oň mala zaujímať aj Európa?

Po krátkej prestávke sa do svetových médií vrátil zabudnutý konflikt – zápas o Náhorný Karabach. Znova v televízii sledujeme obrázky z hornatého kraja, ktorého názov sa dá preložiť ako „čierna záhrada“. Turecko-perzský názov je odvodený od kvalitnej úrodnej pôdy a tmavých, husto zalesnených kopcov.

„Aj keď ‚čierna‘ v tomto prípade sa zdá príhodnejšia ako symbol smrti a biedy,“ hovorí popredný expert na Karabach Thomas de Waal vo svojej knihe Čierna záhrada.

Rozmrazený konflikt

Ako píše ďalej, v roku 1991, keď Sovietsky zväz prestal existovať, sa z Náhorného Karabachu stala skratka pre neriešiteľný konflikt, v ktorom bojujú exotické a nezmieriteľné národy. Zostalo to tak dodnes. Až na to, že v sobotu 2. apríla sa zamrznutý konflikt rozmrazil.

Na území o niečo väčšom ako Trnavský kraj žijú po šesťročnej vojne takmer výhradne Arméni. Vojna sa skončila krehkým prímerím v roku 1994 s vyše 30-tisíc mŕtvymi a množstvom vysídlených. Konflikt, ktorý podľa mnohých pozorovateľov nemá žiadne riešenie, sa odvtedy pohybuje niekde medzi mierom a vojnou.

Teraz má k vojne bližšie ako kedykoľvek predtým. Stačí málo a zo zamrznutého konfliktu môže byť totálna vojna.

FOTO - TASR/AP
FOTO – TASR/AP

Arméni aj Azerbajdžanci tomu hovoria „war by accident“ (vojna z náhody): stačí, aby jedna strana urobila chybu, a bez toho, aby si to ktorákoľvek strana želala, tu máme konflikt, ktorý začne zaujímať už nielen regionálne veľmoci ako Rusko, Turecko či Irán, ale aj Európu.

Prečo? Stačí sa pozrieť na mapu. Neďaleko nepriedušných hraníc medzi Náhorným Karabachom a Azerbajdžanom tečie cez rúry plyn aj ropa z bohatého Baku. Jedna z európskych nádejí, ako zmenšiť závislosť od ruských surovín.

O „vojne z náhody“ sme sa už na jeseň minulého roku rozprávali na neutrálnej pôde na bezpečnostnej konferencii v Tbilisi. Za jeden stôl som posadil troch bezpečnostných expertov – Arména, Azerbajdžanca a Rusa – a spýtal som sa ich, čo sa to deje, keď sa vlani začali znovu objavovať správy o prestrelkách či o zostrelenom arménskom vrtuľníku Mi-8 a prímerie čoraz častejšie začala narúšať tvrdá streľba.

Zbrojím, zbrojíš, zbrojíme

Všetci traja sa zhodli na jednej veci: v záujme ani jednej strany nie je úplná vojna. A rovnako sa zhodli na tom, že napriek tomu obe strany výrazne zbroja. „Hovoríme o enormnom náraste nákladov z rozpočtu za posledné dva roky, ide o obrovský pohyb zbraní,“ rozprával azerbajdžanský expert Kamal Makili-Alijev z Centra pre strategické štúdie v Baku.

FOTO - TASR/AP
FOTO – TASR/AP

Chudobnejším Arménom kryje chrbát Rusko, ktoré má na ich území vojenskú základňu. Azerbajdžan, bohatý na ropu aj plyn, si zase môže dovoliť pumpovať do armády oveľa viac peňazí. Len za posledný rok navzdory nízkym cenám energií investoval podľa štok­holmského think-tanku SIPRI tri miliardy dolárov do armády a tento rok pridá ešte 1,5 miliardy; naproti tomu Arménsko vynaloží ani nie pol miliardy.

Skúste si však tipnúť, kto dáva Azerbajdžanu najviac zbraní? Je to Rusko.

Kto to rozpútal?

Ak tu niečo nehrá, tak sa nemýlite, ale aj o tom je spor o Náhorný Karabach. Spomedzi zamrznutých konfliktov v postsovietskom priestore je špecifický v tom, že Kremeľ hrá na obe strany. Samozrejme, bližšie má ku kresťanskému Arménsku (ktoré sa mu poďakovalo vystúpením z východného partnerstva s EÚ), ale rovnako si nechce pohnevať ani Baku.

„Azerbajdžan na nás útočí ruskými zbraňami,“ posťažoval sa arménsky prezident Serž Sarkisjan, keď hostil ruského premiéra Dmitrija Medvedeva v Jerevane. Moskva sa snaží vystupovať ako úspešný mierotvorca, ktorý brzdí obe strany pred neuváženými krokmi. Jedna z teórií nových bojov o Karabach je, že ich pripravila Moskva, aby znovu ukázala Putina v role mierotvorcu.

nahorny_karabach-web

Experti, ktorí sa venujú karabašskému kofliktu dlhodobo, sú v hľadaní ruskej stopy opatrní. Stačí si uvedomiť faktor národnej hrdosti a spupnosti oboch strán. A stačí si spomenúť, ako Arméni v roku 1988 zaskočili Moskvu a lídra perestrojky Michaila Gorbačova, keď mu poslali list s požiadavkou, aby sa Autónomna karabašská republika stala súčasťou Arménska a nie Azerbajdžanu, ako sa kedysi rozhodlo v Moskve.

Zaskočené politbyro nevedelo, čo si počať, a s oneskorením reagovalo na to, ako Arméni a Azerbajdžanci spustili prvý etnický konflikt v rozpadávajúcom sa sovietskom impériu. Desaťročia vytesňovaný konflikt v regióne, kde žili vedľa seba pokojne Azerbajdžanci a Arméni a mnohé ďalšie národnosti, sa zvrhol na pogromy stredovekého rázu a Karabach sa ocitol síce pod vytúženou správou Arménov, ale zato v biede vynútenej izoláciou. Ako štát ho neuznáva ani Moskva.

Obnovenie konfliktu môže súvisieť aj s vojnou v Sýrii, kde proti sebe stoja Rusko a Turecko, ktoré s Azerbajdžanom spája náboženstvo aj podobný jazyk. Ankara sa po bojoch, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych, otvorene postavila za Baku.

A to súvisí aj s treťou možnosťou, že Baku, povzbudené konfliktom dvoch regionálnych rivalov, spustilo ofenzívu z vlastnej iniciatívy. Celé roky je frustrované, že stratilo nielen Karabach, ale aj územie okolo neho.

„Baku prekáža, že sa mierové rokovanie nikam nehýbe. Čelíme riziku, že zle odhadnú situáciu a vyprovokujú Arménsko k niečomu väčšiemu,“ povedal za naším improvizovaným okrúhlym stolom arménsky expert Richard Giragosian z nezávislého Centra pre regionálne štúdie v Jerevane.

O pár mesiacov neskôr sa niečo také mohlo aj naozaj odohrať, a to v sobotu 2. apríla, keď sa azerbajdžanský líder v lietadle vracal z nukleárneho samitu vo Washingtone, kde bol aj jeho arménsky kolega. Karabach hlásil tvrdé boje.

Baku pritvrdilo

Z narušenia prímeria sa obviňujú obe strany. Podľa Giragosiana spustila azerbajdžanská strana doteraz najväčšiu rozsiahlu ofenzívu od prímeria.

„Prímerie skolabovalo. Je to naozaj významná vec – išlo o veľmi dobre koordinovaný útok (nielen intenzitou, ale aj rozsahom), najvážnejší od mája 1994,“ hovorí Giragosian. Podľa neho boli útoky postavené na novej stratégii získať, obsadiť a kontrolovať nové teritórium.

Arménsky ozbrojený bojovník. FOTO - TASR/AAP
Arménsky ozbrojený bojovník.  Foto – tasr/ap

„Okrem azerbajdžanskej frustrácie zo zablokovaného mierového procesu ho poháňa domáci vývoj, uspokojuje domáci nacionalizmus a odvádza pozornosť od domácich sociálno-ekonomických problémov.“

Ak sa arménsky expert nemýli, o Náhornom Karabachu budeme počuť často napriek uzavretému nefungujúcemu prímeriu. Baku sa podľa Giragosiana snaží Jerevan vyprovokovať k prehnanej reakcii. Svedčia o tom drsnejšie zbrane, ktoré sa objavili na azerbajdžanskej strane. Napríklad izraelský dron – kamikadze, ktorý údajne zabil sedem ľudí v arménskom autobuse.

Výhodou Arménska však naďalej môže byť, že aj „napriek posilňovaniu armády tými najmodernejšími zbraňami zostáva problémom Azerbajdžanu chýbajúca reálna reforma obrany a bujnejúca korupcia medzi azerbajdžanskými zložkami“. Všetky predpoklady na to, aby konflikt ostal rovnako neriešiteľný ako pred 20 rokmi.

„Moskva je presvedčená, že to dokáže vybalansovať. Nechce prísť ani o jednu krajinu, a zrejme ani bývalý absolvent moskovskej MGIMO, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, nepôjde do otvoreného konfliktu s Moskvou,“ dodáva sebavedome tretí účastník nášho okrúhleho stola, Sergej Utkin z Centra pre situačné analýzy Ruskej akadémie vied.

KK23 Náhorný Karabach - Arménski vojaci pózujú v Náhornom Karabachu 6. apríla 2016. Prímerie po obnovení ozbrojených zrážok v oblasti Náhorného Karabachu bolo dohodnuté v Moskve na stretnutí náèelníkov generálnych štábov ozbrojených síl oboch zainteresovaných krajín - Arménska a Azerbajdžanu. Boje pozdåž kontaktnej línie vypukli v sobotu 2. apríla. FOTO TASR/AP Armenian soldiers pose near a frontline in Nagorno-Karabakh, Azerbaijan, Wednesday, April 6, 2016. A cease-fire largely held Wednesday around Nagorno-Karabakh after an outburst of fighting that raised fears of a new all-out war between Azerbaijani and Armenian forces. (Karo Sahakyan/PAN Photo via AP)
Foto – tasr/ap

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Boj o Náhorný Karabach

Svet

Teraz najčítanejšie