Kapitán tenistiek Matej Lipták: Pred finále som uvažoval aj nad Schmiedlovou

Matej Lipták je slovenským kapitánom od roku 2009. V minulosti mal v kádri aj Danielu Hantuchovú a Dominiku Cibulkovú, no najväčší úspech dosiahol až teraz s rebríčkovo nižšie postavenými hráčkami.

Pri odpovedi na otázku, prečo sa im podarilo prekvapiť, sa zhodol s hodnotením Denníka N po semifinále.

„V nejakých novinách som videl, že faktory boli skvelá forma Rebeccy, skvelý debl a tímový duch. Milujeme tieto zápasy, keď nie sme favoriti. Toto všetko sa zišlo do jedného výsledku a dosiahli sme tento úspech,“ povedal Lipták slovenským novinárom na tlačovke po prílete do Bratislavy.

Pohár Billie Jean Kingovej je najväčšou ženskou tímovou športovou súťažou na svete. Štartuje v ňom 134 krajín a Slovensko tento rok skončilo druhé.

„Pre Slovensko bolo úspechom už to, že sme sa na finálový turnaj dostali. Tento brutálny úspech je len bonbónik. Dosiahli sme niečo, na čo budú baby hrdé aj vtedy, keď raz nebudú hrať tenis. Už len týmto výsledkom sa stali určite legendami slovenského tenisu,“ povedal Lipták.

Kapitánovi sme po návrate z Malagy položili aj tieto otázky:

• či mala rebríčková dvojka Anna Karolína Schmiedlová zdravotný problém alebo nehrala pre rýchly povrch,
• čím to je, že Viktória Hrunčáková na turnajoch prehráva aj s hráčkami mimo top 400, no v reprezentácii hrá oveľa lepšie,
• v akom stave vlastne je slovenský tenis, keďže kritici nie tak dávno hovorili aj o scenároch, keď pomaly nebude mať kto hrať, no teraz sme dosiahli veľký úspech.

Vo finále Slovenkám odišli najväčšie zbrane

Slovenské tenistky hrali na turnaji výborne až do finále, ktoré im nevyšlo a s Taliankami prehrali 0:2 na zápasy.

„Išli sme do toho s tým, že opäť chceme prekvapiť. Možno aj sebavedomie báb bolo už tak vysoko, že boli premotivovanejšie ako na tie predošlé. Keď sa nad tým zamýšľam, mohlo to tak trochu byť. Rolu zohralo aj to, že sme po semifinále nemali deň voľna a nemohli sme si ten postup trochu užiť,“ hovorí Lipták.

Kapitán opísal, ako vyzeralo jeho rozhodovanie o nominácii na zápasy a prečo ani raz nehrala Anna Karolína Schmiedlová. Na pozícii dvojky nastúpila trikrát Viktória Hrunčáková a raz Renáta Jamrichová.

„Nad Kajou som uvažoval práve vo finálovom zápase,“ hovorí Lipták. Čo napokon rozhodlo pre Hrunčákovú? „Ja som mal niekde v kútiku stále všetky tri baby – Viki, Kaju aj Renču. Všetky majú kvalitu. O Renči sme uvažovali, že môže súperky prekvapiť. Bohužiaľ, zápas proti USA jej príliš nevyšiel a potom jej sebavedomie išlo mierne dole. Ona si tým musí prejsť, pre ňu to bola v sedemnástich výnimočná situácia. Išli sme však do toho rizika, lebo som chcel Američanky zaskočiť a spraviť niečo iné, ako očakávajú.“

Schmiedlová nebola zranená, no rýchly povrch jej nevyhovoval tak ako Hrunčákovej a Jamrichovej. „Kaja bola v zálohe takisto, no ten povrch bol strašne rýchly a nesedel jej úplne ideálne. Nebol šitý na jej hru. Lenže Talianky mali štýl hry, ktorý by jej mohol vyhovovať, preto som zvažoval aj Kaju. Bolo však veľmi ťažké nasadiť ju do takého brutálneho zápasu bez toho, aby mala odohratý nejaký zápas. Viki sa fyzicky cítila super, mala za sebou výborné zápasy a verila si,“ vysvetľuje Lipták.

Hrunčáková prehrala s Luciou Bronzettiovou 2:6, 4:6, no podľa Liptáka mohla pokojne vyhrať.

„Podľa výsledku to môže vyzerať, že to bol zápas pre Talianku, no už prvý set mohol dopadnúť úplne inak a druhý mala jasne rozohratý, čiže ho mala vyhrať. Celé sa to potom mohlo úplne zvrtnúť. Hrala paradoxne v tom zápase najlepšie, lenže obidvom babám vo finále nefungovali ich najväčšie zbrane. Viki nefungoval servis a Rebecce nefungoval celý zápas forhend. Bez toho sa nedá hrať. Sú to zbrane, na ktoré sa spoliehajú celú sezónu. Nimi získavajú najviac bodov. Bohužiaľ, vo finále im nefungovali a to podľa mňa nakoniec aj rozhodlo.“

Pri Hrunčákovej je to o rozhodnutiach

Hrunčáková tento rok osemkrát prehrala s hráčkami mimo top 400, no Liptákovi sa ju v reprezentácii pravidelne darí pripraviť tak, že hrá oveľa lepšie.

„Ona sama hovorí, že tímové súťaže sú pre ňu výnimočné a dokáže zo seba dať kompletne všetko, čoho je v danom momente schopná. Ja sa ju snažím viesť správnym smerom a riadiť ju v zápase tak, aby robila správne rozhodnutia. Má možno viac informácií o súperke, možno ju presvedčím, že musí urobiť nejaké rozhodnutie, a na turnaji by urobila iné. Je to súhra okolností, ide o maličkosti, ktoré však môžu rozhodnúť zápas,“ hovorí Lipták.

Hrunčáková má 26 rokov. V rebríčku už bola aj na 43. mieste, no momentálne je na 238. mieste.

„Nemusíme sa ani baviť o tom, že dokáže hrať skvele. Stále sa môže vrátiť do top 50, no musí urobiť rozhodnutia, ktoré by ju tam mohli posunúť. Veľký podiel na našom úspechu mala aj štvorhra. Hrunčákovú s Mihalíkovou považujem za skvelý deblový tím. Už v minulosti dokázali trápiť alebo aj poraziť deblové špecialistky či veľké mená. Nech stojí proti nim ktokoľvek, beriem to tak, že je to otvorené. Dosť im sadol rýchly povrch, na ktorom sa dal využívať servis a hrali sa kratšie výmeny.“

Slovenky na turnaji ťahala Rebecca Šramková, ktorá vyhrala tri zo štyroch zápasov.

„Rebecca hrá v neskutočnej forme. To, ako dobre sa cíti na kurte, bolo vidno už na tréningoch. Pri nej sme nejakú extrémnu prípravu ani nepotrebovali. Bola tam totiž herná kvalita z tunajov, ktoré hrala predtým. Nemuseli sme ju pripravovať na tréningoch, ale skôr nastaviť v hlave,“ hovorí Lipták.

Šramková má na top 20

Slovenský tenis nie je až taký dobrý, ako ukázal tento výsledok, ale určite nie je ani taký zlý, ako sa často hovorilo v posledných rokoch po konci Hantuchovej, Cibulkovej a Rybárikovej.

„Ženský tenis stále máme. Nemáme hráčky v top 10 či top 20, no bohvie, čo bude s Rebeccou budúci rok. Má to rozbehnuté tak, aby tam pokojne mohla byť. Je to len na nej, aby sa neuspokojila a ďalej pracovala. Ostatné hráčky možno nemajú také vysoké rebríčkové postavenie, no vedia porážať aj top hráčky. Navyše sa nám ukazujú aj mladé tenistky. Oveľa väčší problém máme u chalanov,“ hovorí Lipták.

Kým v minulosti hrali prakticky vždy Hantuchová s Cibulkovou, v posledných rokoch je tím oveľa vyrovnanejší a nedá sa vopred s istotou povedať, kto nastúpi.

„Baby sa už naučili na túto situáciu. Berú to tak, že sú tím. Pri ohlasovaní nominácie na zápasy som sa im vždy snažil vysvetliť, že z piatich hráčok môžem vybrať len dve. Je to hop alebo trop, rozhodnutie je vždy na mne.“

Hráčkam oznamuje deň vopred, či budú hrať, aby sa vedeli na zápas pripraviť. „Vždy si zavolám všetky spolu a poviem im, pre koho som sa rozhodol a tiež prečo. Baby absolútne akceptujú jedna druhú a takúto situáciu budeme mať v najbližších rokoch stále. Momentálne mám veľmi vyrovnaný tím štyroch hráčok a ešte sa nám ťahá vyššie mladá Mia Pohánková, ktorá za dva roky môže byť takisto niekde inde. Musím zvažovať všetky faktory – súperku, povrch, momentálnu formu aj skúsenosti. Toto sú veci, podľa ktorých sa vždy rozhodujem, a tak to bolo aj teraz.“

Tím teda môže byť ešte silnejší, no to vo veľkej konkurencii automaticky neznamená, že aj výsledky budú ešte lepšie.

„Rozhoduje strašne veľa okolností a všetko sa musí zísť dohromady. Nám sa to tento rok schádzalo brutálne. Niektoré krajiny mali neskutočné tímy a super hráčky, ale okolnosti zohrali svoju rolu. Buď nemohli postaviť svoje najlepšie, alebo niekto nepodal taký výkon, ako očakávali. Musíte to mať asi aj trochu napísané niekde vo hviezdach a my sme to tento rok asi mali.“

Lipták stále verí, že raz sa mu víťaznú trofej podarí získať. „Prečo nie?“ dodáva.