Danko sa sťažuje, že ho Žiga nechce pustiť do Moskvy. Pomôcť môže Gašpar

Podpredseda parlamentu Andrej Danko si v polovici novembra vypýtal povolenie ísť na pracovnú cestu do Moskvy. Služobné cesty ostatných poslancov aktuálne schvaľuje Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený riadením Národnej rady.

Danko sa v proruskej Infovojne vo štvrtok posťažoval, že mu Žiga cestu schváliť nechce. Predseda Slovenskej národnej strany dostal pozvanie od ruskej Štátnej dumy.

K žiadosti sa podľa Danka pridal aj podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar. „Dvaja podpredsedovia chceme ísť do Ruska a som zvedavý, čo teraz urobí pán Žiga,“ dodal.

Aký dôležitý je podpis podpredsedu

Peter Žiga sa zatiaľ k zámeru Danka vycestovať do Ruska, ktoré vo februári 2022 začalo vojnu proti Ukrajine a čelí momentálne sankciám Európskej únie, nevyjadril.

Dankovi čakajúcemu na schválenie by mohol pomôcť práve Gašparov záujem o cestu do Ruska. Podpredseda parlamentu za Smer hovorí, že sa chce začiatkom budúceho týždňa stretnúť s Dankom, no zaujíma ho aj Žigov názor na vec. Pripomenul, že ako podpredsedovia parlamentu sú si v zásade rovní a práve Gašpar je ten, kto podpisuje aj Žigove pracovné výjazdy, keďže sám svoje cesty schvaľovať nemôže.

Danko mal pozvánku od Štátnej dumy už v lete. Vtedy nevycestoval a vysvetlil to tým, že musí byť na mimoriadnej schôdzi parlamentu k oprave novely Trestného zákona.

Gašpar hovorí, že sa s Dankom o možnosti cestovať do Ruska rozprávali zatiaľ iba neformálne. „Zvažujem účasť, ale ešte som nevidel ani samotnú pozvánku. Ak by taká príležitosť bola, pravdepodobne by som ju využil,“ povedal Denníku N s tým, že vie o ďalších dvoch poslancoch, ktorí by takisto mohli mať záujem. Ich mená neprezradil.

V Rusku by Gašpar hovoril o tom, že Slovensko neplánuje bojovať. „Ak dokážeme deklarovať naše stanovisko, že si vojnu neželáme, že si želáme mier, to je aspoň jeden malý dielik k tomu, aby pochopili, že si neželáme bojovať,“ povedal o svojej motivácii cestovať do Moskvy.

V rámci rozhovorov je Rusom pripravený povedať aj to, aby prestali útočiť na Ukrajinu. „Ale nie sme krajinou, ktorá rozhoduje v geopolitických otázkach,“ doplnil. Mierová dohoda by podľa neho mohla vyzerať aj tak, že sa obnovia hranice Ukrajiny spred vojny pri podmienke, že by Ukrajina nevstúpila do NATO.

„Ide mi o to, aby sa niekto nezbláznil. Aj v Rusku sú ľudia, ktorí môžu byť naladení agresívne a v rámci svojej reakcie, ak by mali tú moc, tak by jadrový útok bez problémov schválili,“ dodal Gašpar s varovaním, že sme krôčik od vojny a môžeme potom zažiť to čo Ukrajinci.

Podpredseda parlamentu za Smer ďalej pripomenul, že pred voľbami sľubovali mier, a preto sa ich často pýtajú, čo urobia, aby nastal. Práve takáto návšteva Moskvy má byť deklaratívne gesto a volanie po mieri.

Danko hovoril, že je potrebné ísť do Moskvy a rokovať o dodávkach plynu. Gašpar reagoval, že to môže byť sekundárna téma.

S kým konkrétne by mohol Danko rokovať v Rusku o plyne a s akými právomocami, vôbec nie je zrejmé. Ukrajina dlhodobo upozorňuje, že od Nového roka skončí s prepravou ruského plynu cez svoje územie a neobnoví zmluvu s ruským Gazpromom.

„Veľmi rád navštívim aj svojho priateľa Sergeja Lavrova a urobím všetko pre znormalizovanie vzťahov,“ vyhlásil Danko o ruskom ministrovi zahraničných vecí. Už pri žiadosti o schválenie cesty avizoval, že si ju zaplatí sám. Konať by sa mala v januári.

Pohľad analytika

Analytik Alexander Duleba hovorí, že naši podpredsedovia parlamentu nedokážu v Rusku vyriešiť žiadnu z tém, o ktorých hovoria. „Ak chcú legitimizovať ruskú agresiu proti Ukrajine, tak tam môžu ísť. Druhý dôvod, ktorý môžu mať, je záujem, aby Slovensko bolo stále viac podobné ruskej gubernii a aby sme sa vnútropoliticky viac vyvíjali týmto smerom,“ komentuje zámer vycestovať do Ruska.

V otázkach plynu treba podľa neho rokovať s Ukrajinou, nie s Ruskom. „Ak európski klienti budú chcieť odoberať plyn z Ruska cez územie Ukrajiny, budú to musieť robiť na rusko-ukrajinskej hranici a platiť za tranzit cez územie Ukrajiny,“ vysvetľuje ďalej.

Pripomenul, že tranzit má zmysel len v prípade, ak je na druhej strane zákazník. „Nemci, Francúzi, Taliani a najnovšie ani Rakúšania už neodoberajú ruský plyn. Môžeme ho odoberať my, ale to môžeme robiť cez Maďarsko,“ vysvetlil s tým, že tranzit problémom nie je, lebo existujú alternatívy.

Do Moskvy aj z europarlamentu, aj z úradu vlády

Gašpar síce jednoznačne nepovedal, že vycestuje, no nie je jediný zo Smeru, koho to do Ruska ťahá.

Nedávno sa do Moskvy vybral europoslanec Smeru Ľuboš Blaha. „Prišiel som do Moskvy ako priateľ Ruska, pretože sa už nemôžem pozerať na to, ako rastie rusofóbia na Západe,“ vysvetľoval.

O svojej ceste aktívne informoval na sociálnych sieťach, žiadneho oficiálneho prijatia sa však v Rusku nedočkal. Stretol sa so Slovákmi študujúcimi na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, položil kvety na pamätné miesta, nakrúcal videá z Červeného námestia a fotil sa pri práčkach v obchode, aby aj týmto spôsobom ukázal, že Rusko stále prosperuje.

Do Ruska sa chystá na budúci rok aj premiér Robert Fico (Smer). Ten už dávnejšie spomenul svoju ambíciu zúčastniť sa na májovej vojenskej prehliadke a aktuálne tvrdí, že tam pôjde so srbským prezidentom Alexandrom Vučićom. Už skôr to označil za „mierovú manifestáciu“.

Ešte v lete vycestoval do Moskvy aj maďarský premiér Viktor Orbán, spravil tak hneď po tom, ako Maďarsko prevzalo funkciu predsedajúceho štátu Európskej únie. Najprv sa zastavil v Kyjive a odtiaľ vyrazil do Moskvy, za čo čelil veľkej kritike, pretože počas svojej návštevy rozprával aj o Únii. Svoju cestu označoval za mierovú misiu. Fico už vtedy hovoril, že ho mrzí, že nešli spoločne.

Európski lídri a spojenci však do Ruska od začiatku invázie na Ukrajine nechodia. A Orbána veľmi ostro kritizovali. „Európska rada má vo veci jasno: Rusko je agresor, Ukrajina je obeť. Žiadne diskusie o Ukrajine sa nemôžu uskutočniť bez Ukrajiny,“ hovoril predseda Európskej rady Charles Michel a označil konanie Maďarska za politickú chybu. Krajina sa dostala do ostrej diplomatickej roztržky aj s Poľskom, ktoré podporuje Ukrajinu.

Duleba pripomenul, že do riešenia problémov sa vložil francúzsky prezident Emmanuel Macron a len my a Maďari nie sme k týmto debatám prizvaní. „Nie sme zainteresovaní, lebo sme sa z toho dialógu sami diskvalifikovali,“ povedal s tým, že dve krajiny ako Slovensko a Maďarsko nemôžu predstavovať bezpečnostný problém pre zvyšných 25 európskych krajín.

Žiga ešte cestu neschválil

Otázkou je, či a prečo Žiga snahu predsedu SNS vycestovať do Moskvy zatiaľ blokuje. Odpoveď Žigu na otázky Denníka N od štvrtka neprišla.

V oficiálnych postojoch podpredseda parlamentu poverený vedením vyjadruje podporu Ukrajine.

Koncom októbra sa zúčastnil na rokovaní Medzinárodnej krymskej platformy v Rige, kde hovoril, že Slovensko podporuje zvrchovanosť, politickú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

„Akákoľvek agresia alebo násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre nás neakceptovateľný, pretože s násilnou zmenou hraníc má naša krajina a národ svoje historické skúsenosti,“ vyhlásil. Rokoval aj s predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom, ktorého pozval na Slovensko.

Viac členov Hlasu sa na aktivity slovenských politikov, ktorí vyjadrujú proruské názory, pozerá kriticky, aj keď vo vyjadreniach sú skôr opatrní. Jednou z týchto iniciatív bolo nedávne vystúpenie premiéra v ruskej televízii. Predseda európskeho výboru Ján Ferenčák (Hlas) to komentoval slovami: „Ja by som bol zdržanlivejší.“

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) z brannobezpečenostného výboru hovoril, že dôležitejšie je to, že Slovensko podporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom viac ako predchádzajúca vláda. „Keby na mňa dal, ja by som mu vystúpenie v ruskej televízii neodporučil,“ povedal a dodal, že obsah Ficovho vystúpenia nebude komentovať.

Danka dráždi aj Pellegrini, slová v prospech Ukrajiny ho šokovali

Aj prezident Peter Pellegrini situáciu komentoval slovami, že by do ruského média nešiel. Jeho poradca a bývalý diplomat Ján Kubiš v rozhovore pre Denník N povedal, že „ísť do ruskej televízie bolo za čiarou“. Pellegrini tiež v tisíci deň ruskej agresie na Ukrajine venoval nášmu východnému susedovi podporné vystúpenie.

„Vážení občania Ukrajiny, už tisíc tragických dní čelíte ako národ jednej z najťažších skúšok, akou je vojenský konflikt. Vaša nezlomnosť a odvaha, ktorú preukazujete na bojiskách, i osobná statočnosť civilistov v zázemí si zaslúžia náš rešpekt a obdiv. Verím, že vaša vôľa a vytrvalosť, aj za pomoci medzinárodného spoločenstva, nakoniec prinesie nastolenie spravodlivého mieru Ukrajine.“

Za tieto slová zverejnené len v angličtine na sieti X si na Slovensku vypočul aj chválu od opozície. No práve u Danka pochopenie nenašiel. Jeho rétoriku porovnáva s tou, ktorú má Ivan Korčok, ktorý ako diplomat aj Pellegriniho prezidentský protikandidát stál na strane nášho východného suseda.

„Toto vyjadrenie v prospech Ukrajiny je pre mňa šokujúce, lebo aj naši voliči mu verili a ešte veria. Ale ja vás ubezpečujem, že v ďalších prezidentských voľbách radšej poviem našim voličom: nechoďte voliť,” komentoval to Danko a označil prezidentove slová za politickú chybu.

V Hlase však nie sú postoje voči Ukrajine úplne jednotné alebo úplne jasné. Aj vyjadrenia predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka sa viac podobajú tým, ktoré má Fico s Dankom. Korčoka, ktorého dnes Danko porovnáva s Pellegrinim, počas prezidentskej kampane označoval za kandidáta vojny. Odsudzoval vojenskú pomoc Ukrajine a opakovane hovorí, že riešením sú mierové rokovania. Nekritizoval však Rusko, že o rokovania neprejavilo záujem.

Pretrvávajúce spory o funkcie

Cesta do Moskvy nie je jedinou názorovou či programovou nezhodou medzi Hlasom a SNS. Danko obviňuje Hlas aj z toho, že sa dohodol s trojicou odídencov z jeho strany – Rudolfom Huliakom, Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom. „My máme informácie, že priamo komunikuje s Huliakom,” povedal Danko o prezidentovi. Už od vypuknutia rebélie trojice poslancov, ktorí boli na kandidátke SNS ako členovia Národnej koalície, podozrieva Hlas, že sa koordinujú. Priznal, že to SNS oslabilo.

Najviditeľnejší je spor o post predsedu parlamentu. Ten patrí podľa koaličnej zmluvy Hlasu, no po prezidentských voľbách a úspechu dovtedajšieho predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho si ho začal nárokovať Danko a voľba sa zablokovala.

Šutaj Eštok sľubuje aj straníkom, že to do konca roka vyrieši. S koaličným partnerom však zatiaľ zjavne nepohol. „Ak by som teraz ustúpil Hlasu, Hlas by mal oveľa lepšie pozície,“ potvrdil svoj aktuálny postoj predseda SNS v proruskej Infovojne. Odmieta, aby mali predstavitelia Hlasu obe najvyššie ústavné funkcie, čiže prezidenta aj šéfa Národnej rady.

Ďalší spor dvoch koaličných strán sa týka obsadenia Rady STVR. Koalícia zmenila zákon o telerozhlase zákonom začiatkom leta. Plán bol zvoliť na jeseň členov rady a následne riaditeľa. To sa však nedeje. Hlas totiž presadzoval za jedného z členov Daniela Krajcera. Ten je pre SNS nepriechodný a voľba sa tak zablokovala. Parlament ju posunul na schôdzu, ktorá sa začne na budúci týždeň. Dohoda v tejto veci však zjavne nie je, lebo v programe je až 10. decembra, keď už sa rokovanie malo pomaly končiť.

Krajcera presadzuje do Rady STVR minister práce Erik Tomáš z Hlasu. S ním sa Danko naťahoval aj o minimálne dôchodky, ktoré chcela SNS presadiť spolu s minimálnou mzdou. Tomáš to však odmietol.

Danko opakovane kritizoval aj ďalších ministrov Hlasu, predovšetkým exministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú či ministra školstva Tomáša Druckera. O ňom hovorí, že má rezort plný „slniečkarov“. Sporili sa aj o školský zákon, ktorým chcela SNS presadiť zákaz hovoriť o „netradičných sexuálnych orientáciách“ na školách. Smer ani Hlas však SNS nepodporili.