Prehra vyvolá u 7-ročného syna plač a krik. Ako mu pomôcť zmieriť sa so situáciami, v ktorých sa mu nedarí?

Máme 7-ročného syna, ktorý sa odmala veľmi ťažko vyrovnáva s prehrou v spoločenských hrách. Dlho sme to pripisovali veku a tomu, že sa časom naučí prehrávať. Nezlepšuje sa to však – prehra často vyústi v plač, strašný krik, hádzanie sa o gauč a podobne. Po prehre musíme pokračovať v hre minimálne dovtedy, kým v celkovom počte výhier a prehier nedosiahneme remízu. A to sa musím priznať, že ho často nechávame vyhrať, len aby sme toto nemuseli absolvovať. Keď sa spoločenské hry hrajú v škole, tam prehru akceptovať vie; tieto výstupy máva len doma. 

Ďalší problém, ktorý je s tým asi spojený, je synovo veľmi ťažké zmierovanie sa s neúspechom. Ak sa mu v niečom nedarí (strihanie, nalepenie nálepiek presne na čiaru, vyfarbenie obrázka, hod loptou do koša a pod.), veľmi často sa to končí obdobným správaním – plačom, krikom. Niekedy je ťažké pripravovať mu nejaké výzvy, skúšať nové veci, nové športy, lebo keď sa mu nedarí hneď, zle to znáša. Nastúpil do prvej triedy, zatiaľ známky nedostáva, ale trochu sa bojím toho, že bude mať problém vyrovnať sa s prvou dvojkou alebo iným školským neúspechom. Celkovo je šikovný, v škole nemá s ničím problém, ale akoby si sám na seba vytváral tlak byť dokonalý. Nie som si vedomá toho, že by sme s manželom naňho takýto tlak vytvárali my. 

Akú stratégiu zvoliť, aby sme ho povzbudili v prijímaní prehry a akceptácii neúspechu? 

Veronika, 39 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford

Milá Veronika,

spomínate dve ťažkosti u syna – neschopnosť prijať prehru v spoločenských hrách doma a ťažké zmierovanie sa s neúspechom. Tieto dve veci spolu zrejme naozaj súvisia a spoločným menovateľom je spomínaná túžba byť dokonalý, mať stále úspech, byť najlepší. Okrem toho, že vám to spôsobuje ťažkosti doma, dobre odhadujete, že toto môže spôsobovať väčšie ťažkosti v budúcnosti, ako sa syn bude stretávať s rôznymi situáciami.

Čo sa týka potreby byť dokonalý, je dobré sa zamyslieť nad tým, odkiaľ by mohla prameniť a či neúmyselne Vy ako rodičia k tomu v niečom neprispievate. Napríklad je fajn deti príliš nehodnotiť – teda nielen nekarhať, ale ani nevychvaľovať a nedávať veľký dôraz na úspech, nevyzdvihovať ho ako dôležitú hodnotu. Je dobré ísť deťom príkladom aj v tom, že tiež nie ste dokonalí – aspoň predpokladám, že aj Vám rodičom sa občas niečo nepodarí a že to zvládate v pohode. Skúste synovi takéto správanie ukazovať a ponúkať. Aj keď on začína byť nervózny z toho, keď sa mu niečo nedarí, pokúste sa zostať pokojní, zdôrazniť, že to je v poriadku, ak ešte niečo nevie úplne dobre spraviť, že sa to ešte naučí, a aby bol sám k sebe zhovievavý, keď mu niečo nevyjde podľa predstáv.

Situácia so spoločenskými hrami je veľmi dobrou príležitosťou sa s touto frustráciou naučiť vyrovnávať. Píšete, že po prehre „musíte“ pokračovať s hraním, až kým synov výsledok nebude preňho uspokojivý. Zrejme si volíte cestu menšieho odporu, keďže synove emócie sú po prehre veľmi intenzívne. Skúste sa však radšej tomu ťažkému nevyhnúť a nebojte sa jeho nezrelej reakcie. Syn navnímava Vašu reakciu a strach, že budete musieť narábať s jeho výbuchom, zrejme zvyšuje jeho intenzitu. Zdalo by sa mi teda lepšie, keby ste sa radšej vopred dohodli, ako dlho alebo koľkokrát sa budete niečo hrať, a potom trvali na ukončení, aj keď je syn nespokojný a bude nasledovať emočný výbuch. Radšej ho ním „odsprevádzajte“ tak, že Vy zostanete pokojní, nebudete komentovať ani odsudzovať jeho prejavy, zostanete mu k dispozícii, kým sa upokojí. Potom – v pokoji – sa môžete porozprávať o tom, čo by mu nabudúce pomohlo situáciu zvládnuť, keby znovu prehral. Emočnú kapacitu ovládnuť sa zrejme má, keďže v škole sa mu to nestáva. Pomôžte mu preto radšej naučiť sa s týmto zaobchádzať aj doma. Dáte tým synovi jasnú správu o tom, že nenastal koniec sveta, keď nie je stále najlepší či víťaz.

Ďalšou možnosťou je zahrať si hru s novým pravidlom, že teraz sa nesústredíme na to, kto vyhrá, ale na to, ako kto zvládne prehru a čo by mohol povedať ten, kto prehrá. A oceniť syna, keď to dobre zvládne. Prípadne, ak si niekedy potrebujete od týchto emočne nabitých hraní oddýchnuť, pokojne si vyberte iné aktivity, napríklad hry zamerané na spoluprácu, spoločné stavanie stavebnice a podobne.

Želám Vám veľa síl.