Vojna v polícii sa presunula na súd. Spustil ju Vladimír Pčolinský, potvrdil bývalý policajný prezident

Bol vo vedení polície, keď Národná kriminálna agentúra začala siahať na niekdajších nominantov Smeru. Funkcie policajného prezidenta sa Peter Kovařík vzdal koncom leta 2021 krátko po tom, ako ho policajná inšpekcia obvinila z marenia spravodlivosti a zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Aj on sa stal obeťou vojny v polícii, hoci jeho meno sa v tejto súvislosti často nespomína. Verejne známi sú skôr vyšetrovatelia NAKA – Ján Čurilla a ďalší, ktorých policajná inšpekcia obvinila pár dní po ňom. Teraz sa tento prvý prípad vojny v polícii dostal aj na súd.

Bratislavský prokurátor Juraj Chylo podozrieva Kovaříka z toho, že účelovo zmaril zásah policajnej inšpekcie, keď sa v júli 2021 snažila zadržať podozrivých z manipulovania svedeckých výpovedí.

Vtedajší policajný prezident skutočne zásah prerušil. Tvrdí, že ani netušil, na koho sa tím Diany Santusovej chystá, a akciu neprerušil preto, že by mu záležalo na tom, aby inšpekcia nezadržala podozrivých.

„Som stíhaný preto, že som sa snažil zabrániť nezákonnosti,“ povedal v piatok na súde Kovařík.

Jeho výpoveď trvala takmer tri hodiny a pokračovať bude o dva týždne. Vtedy by sa mal dostať na rad prokurátor Chylo a jeho otázky. Zatiaľ rozprával len Kovařík a podrobne opísal, čo vojnu v polícii spustilo.

Prvý raz verejne zaznelo, aké kroky urobila Slovenská informačná služba (SIS), aby rozpútala „cirkus“ okolo „čurillovcov“. Z výpovede Kovaříka sa dokonca môže zdať, že Čurilla s kolegami by nezačali narážať na problémy pri vyšetrovaní, ak by v marci 2021 neobvinili vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

Za tím Očistec loboval aj Žilinka

Najskôr sa však vráťme o pár mesiacov späť – k vzniku tímu Očistec, na čele ktorého stál Čurilla.

Na jeseň 2020 Kovaříka požiadali o stretnutie vtedy ešte len prokurátor špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, z ktorého sa krátko nato stal generálny prokurátor, a prokurátor Peter Kysel.

Spoločne policajnému prezidentovi vysvetlili, že pri dokumentovaní závažných ekonomických a korupčných prípadov vzniklo podozrenie z možného úniku informácií od vedenia NAKA, ktorú v tom čase riadil Branislav Zurian.

Aby zabránili úniku, dohodli sa s Kovaříkom, že vznikne samostatný tím, o ktorého práci sa mohlo vedenie NAKA dozvedieť až v momente, keď bol niekto obvinený. Zriadenie tímu vysvetlili aj Zurianovi a so všetkými členmi tímu si dohodli podmienky fungovania.

Súčasťou dohody bolo, že aj Kovařík sa o práci tímu dozvie až v momente zadržania podozrivých, aby mohol informovať ministra vnútra. Tento krok mal zamedziť tomu, že sa o tom dozvie až z médií. Na jeseň 2020 NAKA vyšetrovala korupciu na najvyšších miestach, obvinení skončili mnohí bývalí policajní funkcionári vrátane Kovaříkových predchodcov Tibora Gašpara či Milana Lučanského.

Tieto akcie vzbudzovali obrovský záujem médií aj verejnosti, no tím pracoval viac-menej bez problémov. Zlom nastal koncom januára 2021, keď sa pre spoluprácu s NAKA rozhodol bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa, ktorého podozrievali z brania úplatkov.

Vojnu rozpútalo obvinenie Pčolinského

Beňa vypovedal aj o úplatkoch pre riaditeľa SIS Pčolinského a do dvoch týždňov sa k nemu pridal niekdajší riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorého NAKA zadržala pôvodne ešte v septembri 2020 a jeho výpovede spustili vlnu zatýkania aj vo vedení polície.

„Potom nabrali udalosti spád, ktoré majú dosah aj na konanie, v ktorom som stíhaný,“ vypovedal na súde Kovařík.

Po týchto výpovediach SIS požiadala o nasadenie odposluchov u jedného z kľúčových svedkov NAKA, spolupracujúceho obvineného Petra Petrova. Mal blízko k mafiánskej skupine takáčovcov, no pracoval ako informátor nielen pre elitnú zložku polície, ale aj pre tajnú službu.

Následne podal riaditeľ SIS Pčolinský trestné oznámenie na vyšetrovateľa Čurillu pre údajné ovplyvňovanie svedkov. Po trestnom oznámení dostal Zurian ako riaditeľ NAKA tajnú správu od SIS o podozreniach z manipulácií. Kovařík rozhodol, že to má posunúť policajnej inšpekcii.

Bývalý policajný prezident vysvetľoval, že skutočne chcel vylúčiť akékoľvek riziká, hoci vtedajší špeciálny prokurátor a aj dozorujúci prokurátori kauzy Očistec ho uisťovali, že k ovplyvňovaniu svedkov nedochádza.

Dnes už Kovařík vie, že práve trestné oznámenie Pčolinského aj následná správa SIS viedla k rozpútaniu vojny v polícii. Obvineniu riaditeľa SIS však ani napriek rozbehnutej protiakcii už tajná služba nezabránila.

Pčolinského NAKA zadržala 11. marca 2021. „Vyvolalo to veľký mediálny, ale aj politický ohlas,“ spomínal Kovařík na súde s tým, že hnutie Sme rodina, ktoré Pčolinského nominovalo do vedenia SIS, začalo vo veľkom útočiť nielen na ministra vnútra Romana Mikulca (vtedy OĽaNO), ale aj na Kovaříka.

Skúšali sa dostať k informáciám

„V tom čase sme prestali so SIS úplne komunikovať. Tie vzťahy sa zhoršili,“ opisoval bývalý policajný prezident dianie po obvinení Pčolinského. O jeho zadržanie sa zaujímal aj Žilinka, ktorý v tejto súvislosti zvolal aj stretnutie. V tom čase už bol generálnym prokurátorom.

Je verejne známe, že Beňa vypovedal nielen o úplatku pre Pčolinského, ale aj o tom, ako si Žilinka u riaditeľa SIS vybavoval podporu pre zvolenie za generálneho prokurátora. Za kandidáta ho napokon navrhla advokátska komora, ale aj poslankyňa Sme rodina Petra Hajšelová.

Žilinkovi sa nakoniec podarilo získať dostatočné politické krytie, aby sa do vedenia prokuratúry dostal. Známe je aj to, že generálna prokuratúra viackrát rozhodla o Pčolinskom a zbavila ho obvinenia.

Beňa však v minulosti vypovedal aj o tom, ako boli všetci nervózni z toho, že informácie z tímu Očistec neunikajú. Pred zadržaním to prekážalo i Pčolinskému, ktorý sa obával nielen toho, čo vypovedal Beňa, ale aj Makó.

Nesvoj musel byť aj Zurian, pretože podľa Kovaříka sa snažil dostať k informáciám z vyšetrovania. Vysvetlil to na príklade ďalšieho špeciálneho tímu Fénix, ktorý vznikol na východe krajiny a vyšetrovať mal podozrenia týkajúce sa verejných obstarávaní na ministerstve vnútra. Táto kauza je známa ako Vata a aj v nej je dôležitým svedkom Petrov.

Aj Fénix mal fungovať rovnako ako Očistec, pričom Zurian si presadil, aby kontrolu vyšetrovateľov vykonával nie jeden, ale dvaja ľudia. „Pridal ešte jednu osobu, ktorá si hneď po nástupe vyžiadala všetky zápisnice z výsluchov Petrova,“ opísal zvláštne dianie Kovařík.

Vyšetrovatelia to odmietli a zastal sa ich aj dozorový prokurátor. Podľa Kovaříka bolo zrejmé, že „je eminentný záujem získať neverejné informácie z konaní“. Keď neuspel Zurianov človek, zápisnice si žiadala vyšetrovateľka policajnej inšpekcie Diana Santusová.

Vyšetrovateľov dostávali pod tlak

Santusová bola vedúcou tímu na policajnej inšpekcii, ktorý mal preverovať údajné manipulácie pri vyšetrovaniach NAKA. Vznikol asi v polovici mája 2021, pričom ľudí do tohto tímu poskytla i samotná NAKA.

Zastrešenie NAKA potrebovali, pretože inšpekcia mohla vyšetrovať len policajtov, ale manipulácie sa mali týkať aj civilov – svedkov ako Petrov. Ľudí si vybrala Santusová, ktorá sa odmietla s Kovaříkom rozprávať o podrobnostiach podozrení. Ten to rešpektoval.

Lenže v tom čase vznikla aj ďalšia správa SIS. Už mala miernejší stupeň utajenia, čo podľa Kovaříka súviselo s tým, aby sa s ňou mohlo oboznámiť viac ľudí. Previerku na najvyšší stupeň majú len vybrané osoby.

Správu riešili v centrále SIS aj ústavní činitelia. Išlo o kritizovanú schôdzku zo 17. mája 2021, na ktorú prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger či jej iniciátor, predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina.

Po tomto stretnutí, o ktorom sa následne dozvedeli médiá, bola parlamentná schôdza a správa SIS unikla.

Z informácií, ktoré sa potom začali šíriť, sa dalo tušiť, že vyšetrovateľov NAKA odpočúvajú. Dnes už sa vie, že v kanceláriách im nasadili odposluchy. A hoci súhlas na to dostala inšpekcia, je veľké podozrenie, že techniku aj jej nasadenie zabezpečovala SIS.

Kovařík spomenul, ako sa mu vyšetrovatelia čoraz viac sťažovali, že ich sledujú, a hovorili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o ľudí z SIS. „Členovia tímu Očistec, ale aj Fénix mali byť sledovaní, a to tak otvorene, že to malo až charakter vyhrážok,“ hovoril Kovařík na súde.

„Dochádzalo aj k prepichovaniu pneumatík. Riešil som aj zabezpečenie ochrany rodiny jedného z vyšetrovateľov tímu Fénix,“ dodal bývalý policajný prezident, ktorý zapochyboval, či by sa toto malo diať policajtom v právnom štáte.

Po zrušení obvinenia operatívca Jána Kaľavského sa vyšetrovatelia NAKA dostávali pod obrovský tlak. „Hovorili mi, že si nastavujú budík na tretiu ráno, urobia si kávu a pootvoria dvere. Tak čakali, či si po nich prídu,“ opisoval situáciu Kovařík.

Vyšetrovateľov začínali na tlačových besedách čoraz viac spomínať aj lídri Smeru. Spochybňovali ich prácu, verejne na nich útočili, no oni sa nemohli brániť.

Vyvolali reakciu

A zatiaľ čo vyšetrovatelia čelili verejnému tlaku, dostávali sa k nim informácie o inšpekčnom tíme Santusovej. Vznikali podozrenia, že svoju prácu robia za odplatu – napríklad za prisľúbené miesta v SIS. Čurilla získal aj informácie o tom, že vyšetrovateľka Santusová vyvíja nátlak na svedkov a že je voči tímu Očistec zaujatá.

Kovařík mu odporučil, aby sa obrátil na krajského prokurátora v Bratislava Rastislava Remetu. „Krajský prokurátor ho prijal. Na tomto stretnutí bol aj prokurátor Juraj Chylo. Čurillu si slušne vypočuli a tým sa preverovanie zaujatosti Santusovej tímu skončilo,“ opísal spätne Kovařík.

Prokurátor Chylo ho na súde počúval, keďže práve on podal na bývalého policajného prezidenta obžalobu a viac ako dva roky aj dozoroval prípad obvineného Čurillu s kolegami.

Ale vráťme sa do leta 2021. Začali sa dovolenky a 16. júla 2021 sa verejne šírila informácia o tom, že inšpekcia sa chystá nielen na Čurillu a jeho kolegov, ale aj prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Zadržať mala 14 ľudí.

„Som presvedčený, že túto informáciu zverejnili ľudia z SIS. Vtedy už boli totiž nasadené odposluchy, a keďže sa v kanceláriách Čurillu nič nedialo, bolo potrebné vyvolať tlak,“ hovoril Kovařík na súde. Práve v ten deň – 16. júla 2021 – spísali na NAKA uznesenie, ktorým chceli začať vyšetrovať podozrenia na inšpekcii.

Bolo to uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Nikoho teda neobvinili. A práve toto uznesenie, ktoré 24. augusta nezákonne zrušil prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, sa stalo základom zadržania Čurillu a jeho kolegov 13. septembra pred tromi rokmi.

V čase obvinenia vyšetrovateľov NAKA končil Kovařík vo funkcii. Vzdal sa jej k 15. septembru, pretože 26. augusta ho inšpekcia obvinila z marenia spravodlivosti a zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Kovařík sa obvineniu kolegov už len prizeral. Vo funkcii končil

Dôvodom bolo, že 20. júla 2021 prerušil zásah jednotky, ktorú vyslala Santusová, aby zadržala podozrivých. Išlo jej o svedkov NAKA Petra Petrova, ale aj Mateja Zemana či Csabu Dömötöra.

Informácia o zadržiavaní Čurillu a spol., ktorá sa šírila 16. júla, sa teda nepotvrdila. Namiesto toho zásahová jednotka, ktorú si Santusová vybavila zo Sobraniec, chodila podľa Kovaříka po meste a hľadala spolupracujúcich obvinených NAKA.

K samotnému zásahu došlo 20. júla 2021 skoro ráno. Médiá si všimli, že spred inšpekcie odišla zásahová jednotka. Začali sa na to pýtať a Kovařík informáciu preveroval. Minister vnútra ho poveril, aby situáciu vyhodnotil a zasiahol. A to sa stalo.

Akciu prerušil o 7.45 h, keď sa tímu podarilo náhodne zadržať Dömötöra, ktorý sa následne k obvineniam z krivej výpovede priznal.

Ešte vážnejšie pochybenie však bolo, že Kovařík v priebehu desiatich minút zistil, že Santusová nemala zákonný súhlas na nasadenie zásahovej jednotky. Dostala ho totiž od vedúceho oddelenia vyšetrovania, čo je človek s najnižšou právomocou na inšpekcii. Na vydanie súhlasu so zásahom nemá kompetencie.

Preto zásah okamžite prerušil a povedal, že pokračovať môže, až keď dá súhlas riaditeľ inšpekcie. Tomu však Santusová nedvíhala telefón. Do hodiny a pol mohol zásah pokračovať, ale nikoho už nezadržali.

Zeman bol v čase zásahu v zahraničí. Pri Petrovovi sa tím sám „odkryl“, a tak sa mu podarilo utiecť. Kovařík na súde tvrdil, že aj z týchto informácií je zrejmé, že Santusovej tím netušil, kde sa zdržiavajú osoby, ktoré sa chystali zadržať, čo je pri zásahu problém.

Kovařík je obžalovaný preto, že zamedzil zásahu, aby pomohol Čurillovi a jeho kolegom. Policajný prezident si podľa obžaloby myslel, že práve oni majú byť terčom zásahu. Kovařík však vyhlasuje, že o to, voči komu zásah smeruje, sa vôbec nezaujímal.

„Celý zásah bol nezákonný a ja som stíhaný za to, že som sa snažil nezákonnosti zabrániť,“ vyhlásil na súde bývalý policajný prezident. Celé obvinenie a obžalobu vníma ako pomstu prokuratúry. „Treba si vybaviť účty s tými, kto im nedovolil zneužívať…,“ povedal.

Po obvinení v auguste 2021 sa vzdal funkcie policajného prezidenta a stiahol sa z verejného života. Žije z výsluhového dôchodku. „Keď sa aj hlásim na zaujímavé miesto, každý si pozrie, že som stíhaný z marenia spravodlivosti a zo zneužitia právomoci. Brutálne ma to zasiahlo,“ dodal pri odchode zo súdu.

Svoje obvinenie, ale aj bývalých kolegov okolo Čurillu vníma ako čisto účelové. „Je to postavené na vode. Je to vybavovanie si účtov. Nič iné za tým nevidím,“ povedal Kovařík.

Novinári žiadali v piatok reakciu aj od dozorového prokurátora Chyla. Zo súdu odišiel bez komentára.