Denník N

Čína si kúpila v Grécku bránu do Európy

Čínska štátna spoločnosť sprivatizovala väčšinu akcií gréckeho prístavu Pireus. Bude kľúčový na ceste čínskych tovarov do Európy.

Keď bol pred rokom a pol čínsky premiér na návšteve Grécka, nešetril chválospevmi o oboch krajinách. „Grécko a Čína sú dve staroveké krajiny s významnou kultúrou – jedna žiarila na východe, druhá na západe a výrazne prispeli k rozvoju ľudstva,“ povedal.

Na rozdiel od Číny môže na žiarivé časy Grécko len smutne spomínať, minulý rok ho už tretím záchranným balíčkom zachránili západní veritelia pred krachom.

Čínsky premiér Li Kche-čchiang to povedal, keď si bol v júni 2014 obzrieť grécky prístav Pireus neďaleko Atén. Najľudnatejšia krajina sveta ho dlho túžila kúpiť.

Predaj však spečatili podpisom až v piatok, keď 67 percent akcií získala čínska štátna spoločnosť COSCO za 368,5 milióna eur. Ďalších 350 miliónov chce v prístave preinvestovať. Čínsky záujemca dal ako jediný ponuku, no tá podľa Ekathimerini bola o 70 percent vyššia, ako je jej trhová hodnota.

Cez prístav Pireus prejde ročne 18 miliónov cestujúcich. Foto – Wikimedia/Nikolaos Diakidis
Cez prístav Pireus prejde ročne 18 miliónov cestujúcich.
Foto – Wikimedia/Nikolaos Diakidis

Významný už v staroveku

O dôležitosti prístavu Pireus vedia Gréci už od staroveku. Skalnatý polostrov zohral dôležitú úlohu v roku 480 pred naším letopočtom, keď pri neďalekom ostrove Salamína Gréci odrazili útok početnejšieho loďstva Peržanov. Pireus sa stal hlavným prístavom Atén a zdrojom ich námornej sily.

Súčasný prístav bol dlho najmä centrom, kadiaľ dovolenkári chodili na grécke ostrovy. Ročne ho využíva 18 miliónov pasažierov, čím je Pireus najväčším prístavom v počte cestujúcich v Európe. Čo sa však týka obratu tovaru, tu skôr upadal a ani zďaleka nemohol konkurovať iným európskym mestám ako Rotterdam, Antverpy či stredomorská Valencia.

Potom však jeho potenciál objavili Číňania. Už v roku 2009 si prenajala čínska spoločnosť COSCO za zhruba 5 miliárd eur jeho druhý a tretí terminál. A počet kontajnerov, ktoré cez ne prejdú ročne, za päť rokov stúpol štvornásobne. V roku 2015 dvomi terminálmi prešli tri milióny kontajnerov, do roku 2020 by to mal byť ešte dvojnásobok.

Vlani už bol Pireus počtom prepravených kontajnerov tretím najväčším prístavom Stredomoria a ôsmy v celej Európe.

Pozemná a morská nová hodvábna cesta. Zdroj – mei.edu
Pozemná a morská nová Hodvábna cesta. Zdroj – mei.edu

Nová Hodvábna cesta

Prístav by mal mať dôležité miesto aj v súčasnom projekte čínskej obchodnej expanzie, ktorý ohlásil v roku 2013 čínsky prezident. V angličtine sa volá One belt, one road (jeden pás, jedna cesta). Jeden pás znamená zvýšenie hospodárskej spolupráce v ázijských krajinách, jedna cesta zasa lepšie prepojenie Číny s Áziou, Afrikou a Európou po morskej ceste.

Číňania to nazývajú aj novou Hodvábnou cestou, britský Financial Times zasa najväčším programom ekonomickej diplomacie od čias Marshallovho plánu, ktorým Američania pomáhali vojnou zničenej Európe.

Pireus má byť kľúčovým prístavom v tomto projekte pre Európu. Až 80 percent čínskych tovarov ide do Európy po mori. Práve do tohto prístavu by mali ísť tovary, ktoré potom vlakom pôjdu ďalej. Čínsky veľvyslanec v Grécku to nazval „tisícročnou príležitosťou“ a „hlavou draka“.

„Pireus nie je dôležitý len ako brána do Európy, ale špeciálne do strednej Európy, kde je momentálne jadro priemyselnej výroby,“ povedal pre Foreign Policy Franc-Paul van der Putten, holandský expert na Čínu. Hovorí najmä o krajinách ako Nemecko či Rakúsko, touto cestou by však čínske produkty mohli prísť aj na Slovensko.

„Transport tovarov do Európskej únie to zníži o sedem až jedenásť dní,“ povedal čínsky premiér v roku 2014.

Záujem aj o vlaky

Na to však potrebuje aj lepšie železničné spojenie Grécka s Balkánom a so strednou Európou. Ďalšou spoločnosťou, ktorú bude Grécko čoskoro predávať, je štátna spoločnosť TRAINOSE, ktorá má na starosti vlaky v krajine (ekvivalent Železničnej spoločnosti Slovensko, samotné železnice spravuje iná spoločnosť aj v Grécku). Podľa zdrojov Reuters by sa aj čínska spoločnosť COSCO mala uchádzať o predaj 100 percent jej akcií.

V prípade prístavu pri Aténach však museli Číňania ukázať veľkú mieru trpezlivosti. Predaj sa naťahoval a viackrát zastavil. „Odkedy som v Grécku, vláda zmenila postoj štyrikrát. Vždy iba hovoria, ale čo sa ráta? Iba činy,“ povedal vlani v apríli pre nemecký magazín Spiegel Fu Čcheng Čchiou, šéf pobočky COSCO v Pireuse.

Keď sa vlani v januári dostala k moci radikálna ľavicová Syriza, zastavila všetku privatizáciu s tým, že rodinné striebro nebude v čase krízy rozpredávať. Privatizácia sa však stala jednou z podmienok tretej pomoci Grécku, a tak napokon vláda pristúpila k predaju aj prístavu Pireus.

Rozvoj prístavu, ktorý plánujú Číňania, by mal Grécku ekonomicky pomôcť. Nie všetci sa však tešia. V piatok štrajkovali zamestnanci prístavu, podobne ako ich kolegovia šesť týždňov v roku 2009, keď Číňania ovládli druhý a tretí terminál.

„Pireus sa stal príbehom dvoch svetov – turbokapitalizmu následníkov Mao Ce-tunga na jednej strane a trhovej ekonomiky, ktorá sa môže hýbať tak pomaly ako socialistická, na strane druhej,“ napísal Spiegel.

Teraz najčítanejšie