Napísal o Azerbajdžancoch, že zabíjali aj oni. V Baku ho za to nenávidia

To, že hovoriť v Azerbajdžane o pogromoch Arméncov, môže byť životu nebezpečné, vie spisovateľ Akram Ajlisli najlepšie sám. Odkedy napísal svoj slávny román-rekviem Kamenné sny, stal sa nepriateľom národa.

Je niečo ako azerbajdžanský Havel, v roku 2014 ho dokonca nominovali na Nobelovu cenu za mier.

„Teraz všetci ľudia v Azerbajdžane vedia, ako vyzerám. Videli ma totiž veľakrát na všetkých televíznych staniciach, keď sa začala celá tá propagandistická mašinéria vrcholnej moci, ktorá ma označila za zradcu národa,“ napísal pri príležitosti českého prekladu Kamenných snov 78-ročný spisovateľ a prekladateľ.

Prekladal Rushdieho, Čechova či Marquéza.

Do češtiny ho preložili vďaka Univerzite UK v Bratislave a Vyšehradskej literárnej cene, ktorú venovali tento rok práve jemu. Slovenský preklad sa chystá tiež.

„Ľudia videli na vlastné oči, ako pália moje knihy, (…) ako davy, spisovatelia a všemožní ‚vlastenci‘, títo poloľudia, požadujú šibenicu pre moju osobu,“ napísal Ajlisli.

Čím sa tak previnil? Ako v Arménsku, tak aj v Azerbajdžane neradi hovoria o pogromoch, na ktorých sa podieľali proti druhým. Keď sa Ajlisli rozhodol napísať knihu, ako sa na konci 80. rokov začali brutálne pogromy proti Arméncom v Baku, narazil na odpor. O to viac, že si robí žarty dokonca aj z proroka Mohameda.

V knihe opisuje príbeh nešťastného slávneho azerbajdžanského herca, ktorý odmieta autokratickú vládu dlhoročného vládcu Hejdara Alijeva, a ešte viac trpí, keď v uliciach vidí, ako vraždia Arméncov a všade kričia: „Ka-ra-bach! Si Armén! Musíš zomrieť!“ Sám končí v kritickom stave v nemocnici, kde sa mu sníva o Karabachu, kde vyrastal s Arméncami, ktorých si veľmi vážil.

Z islamu si Ajlisli uťahuje, keď moslimský doktor v nemocnici v Baku oplakáva, ako sa rozišiel so svojou ruskou ženou v Moskve, keď sám obrezal podľa moslimskej tradície syna. „Azda je ten váš prorok bystrejší ako Boh? Keby bolo na ľudskom tele niečo navyše, prečo by si to nevšimol?“ zaznie v knihe, ktorú v Azerbajdžane označili za rúhačskú a protiazerbajdžanskú.

Problémy má stále. Keď chcel koncom marca odletieť do Benátok na literárny festival, zatkli ho. Podobne ako pred ním mnohých kritikov režimu Hejdarovho syna Ilhama.