Najvyšší mrakodrap v Bratislave bude druhou najvyššou vežou v Európskej únii. Ako vyzerali výškové preteky staviteľov

Posúvanie hraníc najvyššej budovy v Bratislave sa nekončí. Developer JTRE, v minulosti známy ako J&T Real Estate, len vlani na jeseň dokončil dnes najvyššiu budovu hlavného mesta Eurovea Tower so 46 poschodiami a výškou 168 metrov. A teraz ten istý developer ukázal vizualizácie dvoch ďalších veží v jej susedstve, tá vyššia má byť dokonca druhou najvyššou vežou v Európskej únii.

Mrakodrap Eurovea Tower je súčasťou modernej štvrte Eurovea City, ktorú stavia JTRE na pomedzí bratislavských mestských častí Staré Mesto a Ružinov.

O nových výškových budovách sa v Bratislave hovorilo už pred dvoma rokmi. Spoločnosť JTRE v týchto dňoch predstavila, ako budú vyzerať. Na križovatke ulíc Košická a Pribinova vyrastú dva mrakodrapy s výškou 260 a 184 metrov, v ktorých bude vyše tisíc bytov.

Postavenie dvoch mrakodrapov zmení poradie najvyšších budov v Európskej únii. Prvenstvo si stále udrží mrakodrap vo Varšave s výškou 310 metrov. Druhá priečka už bude patriť novému mrakodrapu v Bratislave, ktorý bude len o meter vyšší ako veža v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, ktorá meria 259 metrov.

Autori návrhu: menej betónu, menej emisií

Na podobu výškových budov vyhlásil developer medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž.

Súťaž vyhralo štúdio KCAP so sídlom v Rotterdame, Zürichu a Paríži, na návrhu spolupracovali architekti z Holandska s britskou inžinierskou firmou Buro Happold. Ich projekt ocenila porota pre inovatívnu koncepciu, estetickú hodnotu a udržateľné riešenie. Porota vyzdvihla jeho schopnosť harmonicky zapadnúť do mestského prostredia a zároveň priniesť moderné a funkčné prvky.

Architekti z víťazného tímu opísali mrakodrapy ako dve veže štíhlych objemov s výraznými stupňovitými korunami a terasami, s panoramatickými rohovými oknami s výhľadmi na viac smerov. Teplá kovová fasáda má odrážať svetlo „jemne rafinovanými spôsobmi“, čím mení výraz veží podľa počasia, predstavujú ich autori. Budú prepojené preskleným prízemným átriom s občianskou vybavenosťou, sľubujú aj bohatú zeleň krajinných úprav inšpirovaných formami toku Dunaja.

„S udržateľnými technológiami, ktoré znižujú spotrebu betónu, optimalizujú výstavbu a minimalizujú emisie uhlíka, projekt nastavuje nový štandard pre výškové bývanie v rušnej Bratislave,“ hovoria architekti z KCAP.

V nových mrakodrapoch má byť viac ako tisíc bytov. „Ide o rezidenčné budovy, v parteri alebo átriu však môžu vzniknúť priestory pre občiansku vybavenosť, presný program podnože ukážu ďalšie stupne projektovania a prípravy projektu,“ vraví hovorca JTRE Daniel Suchý.

Projekt ešte nemá názov.

Ako Bratislava prekonala sto metrov a ako vyzerá súťaž o najvyšší mrakodrap

V 20. a na začiatku 21. storočia to v Bratislave vyzeralo na neustály súboj o to, kto postaví najvyššiu budovu mesta.

Najvyššou stavbou je ešte stále televízna veža Kamzík postavená v roku 1975 s výškou 194 metrov. Jedna z plánovaných veží ako prvá prekoná aj Kamzík. Sledovanejší je však rebríček rezidenčných a kancelárskych budov. Medzi tými je dnes dominantou Bratislavy Eurovea Tower s výškou 168 metrov.

Prvou výškovou budovou v meste bola Manderla postavená v roku 1936 na Námestí SNP s výškou 45 metrov s dovtedy netradičnou konštrukciou podporných oceľových stĺpov.

Hranicu sto metrov prekonala ako prvá výšková budova STV v Mlynskej doline s výškou 108 metrov dokončená v roku 1975. V 80. rokoch postavili pri nábreží Dunaja, kde dnes vznikajú vysoké veže, 104-metrové Presscentrum, dnes známe ako Tower 115 – to si po osadení vysielača na strechu už uvádza výšku 115 metrov.

V roku 2002 postavili 111-metrovú budovu Národnej banky Slovenska.

Načas sa najvyššou budovou v meste stala Nivy Tower developera HB Reavis s výškou 125 metrov dokončená v roku 2020. Potom v roku 2023 dokončili Eurovea Tower.

Ďalšie plány developerov najmä v takzvanom downtowne ukazujú, že v meste majú v nasledujúcich desiatich rokoch ešte pribúdať vysoké veže. Napríklad neďaleko plánovaných najvyšších stavieb na mieste niekdajšej Ryby má vzniknúť Port Tower s plánovanou výškou okolo 160 metrov, susedný projekt Klingerka III by mal mať 141 metrov. Viac ako stometrové veže chcú podľa portálu YIMBA stavať aj v Petržalke v projektoch SOHO a Matadorka.

Kto sa zapojil do medzinárodnej súťaže a čo hovoria členovia poroty

Návrhy mrakodrapov kreslili architekti z Delugan Meissl Associated Architects z Rakúska, tím francúzskych architektov zoskupených v Dominique Perrault Architecte, americkí architekti z ateliéru Gensler či z dubajsko-slovenskej spolupráce architektov z AE7 & GFI.

Odbornej porote predsedal Michal Sedláček, profesor Ústavu architektúry Fakulty stavebnej VUT v Brne a bývalý hlavný architekt Brna, ďalšími členmi boli hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan, uznávaný nemecko-iránsky architekt Hadi Teherani, výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán a projektový manažér prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower Ľuboš Kaštan.

„Návrh významne prispeje k postaveniu mesta na európskej architektonickej scéne, čím zvýši jeho prestíž a atraktivitu pre investorov aj návštevníkov. Budovy sa stanú jedným zo symbolov Bratislavy, reprezentujúcim jej moderný a progresívny prístup k urbanizmu,“ odôvodnil rozhodnutie poroty Michal Sedláček.

Hlavný architekt Bratislavy Šujan hovorí, že aj podľa neho bol tento návrh najlepší – aj z pohľadu „pôsobenia navrhovaných hmôt v panoramatických vzťahoch, podielu vybavenosti a prínosu riešenia verejného priestoru pre obyvateľov a návštevníkov mesta“. Dopĺňa ešte, že developer získal kvalifikovaných autorov a odborný tím na ďalšiu prácu na projekte.

Projekt musí ešte prejsť cez všetky potrebné stupne povoľovania

Developer o výsledku súťaže hovorí, že nové veže s výškou 180 a 260 metrov rozohrajú súčasnú monotónnu siluetu mesta a spolu s prvým slovenským mrakodrapom, 168-metrovým Eurovea Tower, vytvoria vyváženú kompozíciu založenú na princípe výškovej gradácie, čo predpokladá Urbanistická štúdia výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy.

„Súťaž je na začiatku celého procesu a projekt ešte musí prejsť cez všetky potrebné stupne povoľovania. V nasledujúcom období bude nasledovať príprava projektovej dokumentácie potrebnej pre spustenie úradných konaní,“ hovorí Daniel Suchý a konštatuje, že ešte v tejto fáze nevedia povedať konkrétne termíny.