Žiadni zahraniční agenti, ale lobisti: koalícia sprísňuje zákon o mimovládkach, chce vedieť, kto si k nim chodí po rozumy

„Ideme ich vyzliecť donaha, zavádzame väčšiu transparentnosť,“ hovoria o mimovládnych organizáciách vedúci úradu vlády Juraj Gedra spoločne s europoslancom a šéfom poradcov premiéra Erikom Kaliňákom (Smer).

Koalícia sa po mesiacoch dohadovania zjavne zhodla na finálnej podobe zákona o mimovládnych organizáciách, ktorým chce Ficova vláda zakročiť proti mimovládkam. Pre nezhody medzi koaličnými partnermi aj pre upozornenia od Európskej komisie upustila od zámeru označiť mimovládky s príjmami zo zahraničia ako „organizácie so zahraničnou podporou“.

V návrhu zostáva zverejňovanie výročných správ, darcov aj prísnejšie sankcie, no „nepriateľské mimovládky“, ktoré podľa koalície robia na Slovensku politiku, budú podľa pozmeňujúceho návrhu poslanca SNS Adama Lučanského označené za lobistov.

„Je to splnenie sľubu, ktorý aj Robert Fico deklaroval, že sa končí vláda mimovládok,“ vraví poradca premiéra Kaliňák na pozmeňujúci návrh, ktorý úrad vlády pomáhal SNS vytvoriť.

Kaliňák s Gedrom, ktorí o „lobistoch“ v mimovládkach rozprávajú v rozhovore pre asistentku poslanca Ivana Ševčíka (nezaradený) Mimi Šramovú, pripúšťajú, že označenie mimovládok ako „zahraničných agentov“ by narazilo na Európsku komisiu.

„Nechceli sme urobiť legislatívnu úpravu, ktorá by narazila hneď na dvere Európskej komisie,“ hovorí Kaliňák.

Gedra: Lobisti sú tí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku

Lučanského pozmeňovací návrh hovorí o lobistoch len v mimovládnych organizáciách, ako upozorňuje poslanec SaS Ondrej Dostál, vôbec sa v ňom neuvádzajú povinnosti „pre firmy, združenia právnických osôb či dokonca lobistické firmy, ktoré sa lobovaním zaoberajú profesionálne“.

Gedra to vysvetľuje tým, že „najväčšie sústredenie politického lobingu je vo vybraných mimovládnych organizáciách, ktoré si na tom urobili svoj biznis“.

Lobisti sú podľa vedúceho úradu vlády mimovládne organizácie, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, vystupujú v médiách a „priamo alebo nepriamo ovplyvňujú verejného funkcionára“. Takéto organizácie si označenie „lobista“ budú musieť uvádzať pri svojom názve.

Mimovládky, ktoré budú vedené ako lobisti, budú mať podľa zákona zároveň povinnosť na štvrťročnej báze informovať na svojom webe, s akým politikom sa stretli, prečo a či z toho vyplynulo nejaké finančné plnenie. Takto chce Ficova vláda podľa Kaliňáka a Gedru zistiť, ktorí politici si chodia do mimovládok „po rozumy“.

Gedra v rozhovore s Mimi Šramovou prezrádza, že mimovládnym organizáciám, ktoré by takéto stretnutia na svojom webe zatajili, by hrozili sankcie. Z pôvodného návrhu by mali naďalej platiť sprísnené sankcie voči tým organizáciám, ktoré nezverejnia vo výročnej správe svojich darcov či veriteľov. A zavádza sa aj možnosť nedobrovoľného zrušenia organizácie, ak si nesplní svoje povinnosti či nezaplatí sankcie.

Označenie „lobista“ si koalícia podľa Gedru vybrala aj preto, že sa s pojmom „lobing“ už dlho pasuje aj Európska únia, ktorá ho nevie legislatívne uchopiť. Ubezpečujú však, že nový návrh sa nedotkne bežných občianskych združení či neziskových organizácií, ktoré sa venujú napríklad charite, zdravotníckym či sociálnym organizáciám.

Koalícií ide najmä o „politické“ mimovládky, ako je Via Iuris či Zastavme korupciu. Vláda chce takto podľa Gedru ukázať, že napríklad Nadácia Zastavme korupciu nezastupuje záujmy ľudí, ale len „nejakých ľudí v pozadí, ktorí majú strašne veľa peňazí“.

Kaliňák s Gedrom zároveň v rozhovore prezrádzajú, že na novej podobe zákona o mimovládkach sú v koalícii dohodnutí, poslanci by o návrhu mali rokovať na schôdzi, ktorá sa začína už tento utorok.

Rátajú s tým, že návrh zákona o mimovládnych organizáciách s pozmeňujúcim návrhom o lobingu prejde bez problémov a začne platiť od januára budúceho roka. Kaliňák aj Gedra počítajú aj s podpisom prezidenta Petra Pellegriniho.

„Malo by to byť účinné tak, ako chceme,“ dodal Kaliňák.

Mimovládky: Je to šikana

„Najprv nás chceli označovať ako zahraničných agentov. Keď pochopili, že je to v civilizovanej Európskej únii neprijateľné a ohrozovalo by to naše eurofondy, tak nás chcú označovať ako lobistov,“ hovorí predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac, ktorému sa nepozdáva, že štát chce odstaviť mimovládne organizácie od komunikácie s verejnými funkcionármi.

„Tento návrh je ešte nebezpečnejší ako označovanie – pretože zásadne obmedzuje možnosti účasti slovenskej verejnosti na rozhodovaní o budúcnosti Slovenska. Je pritom typické, že predstavitelia dnešnej vládnej moci obmedzujú a diskriminujú občiansky sektor ako jediný v spoločnosti,“ konštatoval Zajac.

Nadácia Zastavme korupciu, ktorú Gedra a Kaliňák v rozhovore opakovane uvádzali ako príklad mimovládky, ktorá je podľa nich lobistická, hovorí, že Ficova vláda chce takto organizácie, ktoré na prešľapy vlád upozorňujú, likvidovať.

Riaditeľka nadácie Zuzana Petková na Facebooku zároveň pripomína, ako Gedra s Kaliňákom pred pár týždňami prišli do priestorov Nadácie Zastavme korupciu a kričali po autorke investigatívneho textu, v ktorom upozorňovala na pochybnosti k rekonštrukcii vládneho areálu.

Ak by už vtedy platilo, že mimovládky musia svoje kontakty s politikmi zverejňovať na webe, podľa Petkovej by na webe Zastavme korupciu bolo nasledovné:

„4. 10. 2024 lobisti z NZK sa stretli s politikmi Smeru – Jurajom Gedrom a Erikom Kaliňákom, ktorí prišli do sídla NZK za účelom stretnutia s Xéniou Makarovou, autorkou textu o rekonštrukcii úradu vlády. Článok bol aj hlavným predmetom rozhovoru. Ďalej by tam už nebolo NIČ. Lebo žiadni iní politici/političky si po „rozumy“ do NZK neprišli,“ napísala Petková.

Transparency International hovorí, že prijatie zmysluplnej regulácie lobingu by bolo pre verejnú kontrolu na Slovensku prínosom.

„Aktuálny návrh z dielne SNS je však opakom, keďže je nejasný, diskriminačný a jeho primárnym cieľom je šikanovať občianske združenia. Najväčší hráči so silnými lobistami a s veľkými zdrojmi na ovplyvňovanie politikov ostanú pritom úplne mimo akejkoľvek regulácie. Ak tento návrh zákona prejde, život občanov Slovenska nijako nezlepší a bude len ďalším krokom k oslabovaniu občianskej spoločnosti,“ vysvetľuje riaditeľ Transparency International Michal Piško.

„Je to zákon o kontrole a sankciách. Ide o premyslený zákerný nástroj, ktorý má odradiť občiansku spoločnosť od angažovania sa vo veciach verejných. Zákon, ak bude prijatý, otvorí dvere svojvoľným zásahom do práv a ochromí schopnosť občianskej spoločnosti hájiť verejný záujem,“ reaguje na návrh vlády riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.