Newsfilter: Funkcionári odstupujú, ale až keď sa nedá inak, a niekedy ich ešte aj pochvália

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Zodpovednosť po slovensky

Slovenská republika nie je práve štát, v ktorom by verejní funkcionári cítili potrebu odstúpiť, keď sa v organizácii, ktorá pod nich spadá, udeje nejaká evidentná chyba. Často im dlho trvá aj to, aby potrestali ľudí, ktorí sú za ňu bezprostredne zodpovední. No a keď aj trest príde, ešte stále treba dať najavo, že je nezaslúžený. Dnes sa to potvrdilo hneď v dvoch prípadoch.

Nepovedal posledné slovo. Prvý sa týka žilinskej prokuratúry, kde pred poldruha mesiacom prepukla kauza okolo sekty AllatRa a prokurátorky Lucie Pavlaninovej, ktorá popri propagácii tohto spoločenstva vyšetrovala českú novinárku Kristinu Cirokovú, čo o ňom písala. Začalo sa to vlastne príkladne, keď Pavlaninová dobrovoľne odstúpila z postu vedúcej oddelenia boja s organizovaným zločinom a keď sa po týždni krajský prokurátor Tomáš Balogh rozhodol podať disciplinárny návrh.

V poriadku bolo aj to, keď generálny prokurátor Maroš Žilinka do Žiliny odkázal, že pre zachovanie dôveryhodnosti je nevyhnutné aj odvolanie námestníka krajského prokurátora Martina Kováča, ktorý vec dozoroval. A v poriadku bolo aj to, keď námestníka navrhla začiatkom novembra odvolať aj rada prokurátorov, a Kováč sa vzápätí vzdal funkcie.

Lenže dnes sme sa dozvedeli, že v čase, keď Kováč odchádzal, Balogh ho v maili svojim podriadeným chválil za „vysoko profesionálny a korektný“ prístup a „nesporný“ prínos. Šéf krajskej prokuratúry navyše verí, že jeho exnámestník na prokuratúre „nepovedal svoje posledné funkcionárske slovo“.

Kto chce, môže v tom vidieť len bežný príklad falošnej stavovskej solidarity, ale ťažko sa ubrániť dojmu, že ide aj o schvaľovanie jeho činnosti či dokonca vyhrážku, že on sa ešte vráti.

To nie je systém! Podobný postup vidieť aj u košických policajtov po prípade zabitého Ľubomíra. Inšpekcia podľa všetkého konala, ako mala, ale všetko ostatné šlo skôr pomaly.

Napríklad ešte v piatok kolega Dušan Károlyi písal, že riaditeľ obvodného oddelenia Košice Nad jazerom Štefan Balog odchádza z funkcie – a prechádza na kriminálku. Ako je to bežné, jeho nadriadený hovoril, že to neznamená vyvodenie zodpovednosti za prípad brutálnej bitky, ktorá sa skončila smrťou. No dnes už štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská oznámila, že Balog bude od 1. decembra postavený mimo služby. To je významný a podľa všetkého odôvodnený posun.

Lenže keď mal parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny hlasovať o uznesení k policajnej brutalite v Košiciach, ktoré vyzývalo ministra vnútra, aby predložil systémové opatrenia na elimináciu násilia, Kurilovská systémové zlyhanie odmietla a výbor uznesenie neprijal.

Iste, dá sa argumentovať, že všetky dodnes spomínané prípady násilného správania policajtov sú anekdotické, nepochybne bude treba najprv vypracovať štatistiky a vyhodnotiť ich. Ale pôsobí to hlavne ako odkaz, že až tak veľa sa toho vlastne nestalo.

Nevieme s istotou, či by členmi výboru či štátnou tajomníčkou pohlo, keby Juraj Šeliga z Demokratov informoval o ďalších dvoch prípadoch policajného násilia z Trenčianskeho kraja o pár hodín skôr, ako sa tak stalo. Ale na základe doterajších skúseností sa dá predpokladať, že ani toto rozhodne nie je systémový problém.

2. Sám sa namietať nebude

Maroš Žilinka by podľa predchádzajúceho textu mohol vyzerať ako iný človek než ten Maroš Žilinka, ktorého poznáme od nástupu do funkcie generálneho prokurátora. Našťastie, Veronika Prušová napísala článok, ktorý dáva veci na pravú mieru.

Ide o prípad prokurátora Michala Šúreka, policajtov Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ich exkolegu Ľubomíra Daňka, ktorých policajná inšpekcia podozrieva zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Prípad dozoroval trnavský krajský prokurátor Ivo Vendel, ktorý sa však sám namietol zo zaujatosti, a tak ho v septembri vylúčili z konania. Ako píše kolegyňa, bežná prax je, že ak je pre zaujatosť vylúčený krajský prokurátor, má to dosah aj na ostatných jemu podriadených prokurátorov a vec sa presúva na inú krajskú prokuratúru.

Akurát, že tentoraz zostala v Trnave, kde ju nechal bývalý Šúrekov kolega z ÚŠP a dnes šéf oddelenia závažnej kriminality na generálnej prokuratúre Ján Hrivnák. Tam ju dozoruje Michal Žeňuch, proti ktorému namietajú obvinení. Sú presvedčení, že v Trnave nie je možné zabezpečiť nezaujatosť prokurátora v ich prípade.

Žeňuch vraj v júni, pár dní pred Šúrekovým obvinením, hovoril na športových hrách trnavskej prokuratúry, ako „uj..e čurillovcov“, a chválil sa tiež, že je v aktívnom kontakte s ministrom obrany Robertom Kaliňákom, ktorý sa pár dní po tom vo vládnom kanáli Infovojna rozhovoril o tom, že v trestnom stíhaní policajtov nastáva posun, no nie je ho vidieť navonok. Šúrek a policajti sa preto domnievajú, že Kaliňák mal informácie práve z orgánov činných v trestnom konaní.

O námietke voči Žeňuchovi zatiaľ nebolo rozhodnuté, pričom prokurátor sa k tomu pre noviny nevyjadril. Zato Maroš Žilinka reagoval s tým, že námietku voči nemu podal Šúrek oneskorene.

Dá sa predpokladať, že sám sa napríklad pre zachovanie dôveryhodnosti namietať nebude. Ešte by to dostal do rúk niekto nevhodný.

3. Čo nového, huliakovci?

Vitajte pri asi 153. časti obľúbeného rozhlasového seriálu Čo nového, huliakovci? o rozvadenej rodine, kde sa však majú všetci radi.

V sobotu emóciami nabitý Andrej zase raz ubezpečil krstného otca, že rodinný rozpočet prejde, a to aj napriek tomu, že ujo Rudo z Očovej stále trucuje. Kým ostatní si užívali voľný deň, Andrej v nedeľu opäť utiekol na ulicu, kde pred cudzími ľuďmi vykrikoval, že Rudovo správanie rodinu stmelilo tak, „ako si to tí, ktorí to vyvolali, neželali.“

Neprezradil síce, kto je ten niekto, kto Ruda a dvoch ďalších bratrancov „namotal“, ale z predchádzajúcich častí tušíme, že v tom má prsty asi Peter, ktorého Andrej ani nepovažuje za člena famílie. Našťastie, Petrovo miesto už medzitým zaujal mladý Matúš, ktorý krstnému otcovi akoby z oka vypadol a robí všetko, čo mu vidí na očiach.

V nedeľu sa pripomenul aj švagor Tomáš. Hoci ho ujo Rudo striedavo vyhadzuje od stola a striedavo naznačuje, že by spolu s ním mohol vyhodiť od stola Andreja, kým je na stole dostatok jedla a stolička sa nekýve, švagor sa tvári spokojne a víta pri ňom oboch rozhádaných príbuzných.

Ani zmierlivý postoj však uja Ruda neobmäkčil. V nedeľu večer opäť raz otvoril okno a začal na okoloidúcich vykrikovať, že on to tak nenechá, že nebude nedôstojne postávať bokom a chce si „za každú cenu“ sadnúť na Tomášovu stoličku, pretože to, čo doteraz zjedol a ešte hodlá skonzumovať švagor, od začiatku patrilo jemu.

Lenže v pondelok sa ukázalo, že tento nátlak stále nevychádza. Ani na ďalšom veľkom rodinnom obede uja neprivítali. S krstným otcom tam bol jeden, od  mladého Matúša boli dokonca traja, a Andrej, ktorý kedysi na začiatku drámy povedal, že s Rudom už sedieť nebude, dodržal slovo a prišiel len s Martinou, no potom sa ukázal aj švagor Tomáš.

Navyše všetci sa zhodli na tom, že keď čoraz nervóznejší ujo niečo chce, má sa najprv vrátiť a správať sa slušne.

Druhú ranu dostal Rudo od vzdialených príbuzných, ktorí sa už tiež nevedia dočkať, že ich hádam už čoskoro zavolajú na hostinu. Obaja Miňovia mu odkázali, že ho nepotrebujú a len nech pekne zostane tam, kde je.

Upokojí sa konečne ujo Rudo alebo radšej prevrhne celý stôl? Naozaj proti Andrejovi intriguje Peter? A túži krstný otec po inej rodine? To sa dozviete už v najbližších epizódach.

Jednou vetou: 

4. Namiesto „organizácií so zahraničnou podporou“ chce koalícia nevyhovujúce mimovládky označovať za lobistov s povinnosťou zverejňovať stretnutia s politikmi; po mesiacoch dohadovania sa zhodli na finálnej podobe zákona, v návrhu zostáva aj zverejňovanie výročných správ, darcov či prísnejšie sankcie.

5. Nie je dôležitá forma, ale efekt, hovorí o zmene nemocníc na akciové spoločnosti minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na konferencii ITAPA; dodal, že treba zastaviť zadlžovanie a nie je také dôležité, akou formou to bude.

6. Počet prvákov v školách s vyučovacím jazykom maďarským v tomto roku klesol oproti minulému roku o 217 detí, čo predstavuje 5,6 percenta; ide o najväčší pokles za posledné roky; počet prvákov v slovenských školách tiež klesol, ale iba o 1,6 percenta. (napunk)

7. Koalícia chystá zmeny v konsolidačnom balíčku; päťpercentnú DPH má mať podľa návrhu z výborov aj bezlepkové pečivo a múka, daň z finančných transakcií nemajú platiť mimovládky, ktoré sa zaoberajú verejno-prospešnými aktivitami.

8. Tri opozičné poslankyne predkladajú na rokovanie parlamentu uznesenie, ktoré odsudzuje násilie na ženách; Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková zo SaS a nezaradená Martina Bajo Holečková poukázali na viaceré prípady, pri ktorých podľa nich štát nedostatočne chráni ženy.

9. Novým slovenským veľvyslancom v Rusku bude Peter Priputen, ktorý ako vedúci zastupiteľského úradu pôsobil v Moskve už v rokoch 2014 až 2020; podľa rezortu diplomacie bude jednou z jeho hlavných úloh presadzovanie kandidatúry Slovenska za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 – 2029.

10. PS (21,2 %) sa dostalo pred Smer (20,7 %) aj v prieskume AKO pre televíziu Joj, nasledujú Hlas (14,7), SaS (6,9), KDH (6,7), hnutie Slovensko (6,6) a Republika (5,9), pod piatimi percentami sa ocitli SNS (4,7) aj Demokrati (4,1).

Zaujímavé články:

Rastúcemu počtu antisystémových voličov zjavne nevonia Ficova stratégia antisystémovej rétoriky a prosystémových činov. A iných ako antisystémových voličov už Fico nezíska.
Ivan Mikloš o Ficových voličoch. (sme.sk)

Huliak, stále odvážnejší poslanci Hlasu a prezident Pellegrini sú hrozbou aj pre stabilitu vlády, ktorá pred rokom vyštartovala ako parný valec – a dnes viac pripomína parný hrniec. Krátko pred vykypením.
Martin Hanus o koalícii. (postoj.sk)

Citáty:

Shooty: 

Posledné slovo Braňa Bezáka: 

Žijeme v štáte, kde mocní nepremýšľajú, aké majú byť zákony, ale pre koho budú, neriešia, aké majú byť podmienky pre kultúru, ale koho z podpory vylúčiť, nehľadajú spôsob, ako pomôcť občianskej spoločnosti, ale koho onálepkovať ako nepriateľa.

Nesnažia sa, aby bol štát pre všetkých, ale určujú, pre koho nie je.

Z tohto hľadiska je dnes hymna i aktuálny spor o ňu naozaj symbolom štátu.