Denník N

S Číňanom na záchode

Správanie Číňanov na toaletách je pre Európana podivné. Dvere na nich nezatvárajú ani vtedy, keď ich majú.

Fascinácia Čínou je celkom pochopiteľný pocit. Čína fascinuje množstvom. Množstvom ľudí, tovaru, mrakodrapov. Niekoho Čína dokonca okúzľuje. Skôr však množstvom peňazí, ako sa presvedčili Česi pri návšteve čínskeho prezidenta, ktorého zástupcovia štátu vítali ako stelesnenú investíciu. Lenže mňa dodnes najviac fascinujú Číňania na záchodoch.

Strávil som s nimi na toaletách dosť času. Býval som rok v Pekingu a občas som vyrazil na vidiek. Nemyslím tým ďalšie desaťmiliónové megapolis, ale niekam za mesto, kde v políčkach za koľajami kmitali roľníci v modrých blúzach a so šiltovkou vzor Mao. Toaletné návyky sa napodiv príliš nemenili a ja dodnes hľadám vysvetlenie.

Svoj vzácny čas som s Číňanmi na toaletách netrávil dobrovoľne, ale musel som. Číňania totiž na záchodoch nezatvárajú dvere. Tým nemyslím pri vstupe do objektu s príslušným čínskym znakom, ale nezatvárajú dvere, ani keď si sadnú alebo podrepnú v miestnosti, kde sa v Európe každý zdržiava najradšej sám. Kedykoľvek som teda vošiel na 9. poschodí administratívnej budovy, v ktorej som pracoval, na toaletu, mohol som sa pozrieť, ktorý spolupracovník práve vykonáva potrebu.

Aj keď som vyrazil na predstavenie do Čínskej národnej opery kúsok od Námestia nebeského pokoja, našiel som na mramorom vykladaných toaletách otvorené dvere a za nimi v luxusnom prítmí mlčanlivého a sústredeného Číňana. Na vidieku, pravda, chýbali okrem dverí aj priečky, takže sme všetci sedeli vedľa seba a dymom z cigariet odháňali muchy. Kolegyňa Helena učila v malom dvojmiliónovom meste angličtinu, a keď sa odobrala na toaletu, vždy ju sprevádzal húf detí a sledoval, ako pani učiteľka ciká. Tam dvere pre istotu chýbali úplne.

Týmito úvahami nechcem znehodnocovať úsilie čínskeho ľudu o budovanie kapitalizmu pod vedením komunistickej strany ani vnášať nepokoj medzi podnikateľov, ktorí sa tešia na čínske miliardy, alebo nebodaj zosmiešňovať inú kultúru. Len chcem upozorniť na javy, o ktorých zvyčajne návštevníci Ríše stredu mlčia alebo si ich počas dvojtýždňového bleskového výletu ani nevšimnú. Hlavne som sa však vždy chcel dopátrať prečo. Prečo tie nešťastné dvere nezatvárajú, ani keď ich majú.

Dodnes som na to neprišiel. Kamarátovi napadlo, že by to mohlo súvisieť so zemetraseniami. Sú časté, a tak je lepšie sa pri úteku zo záchoda nezdržiavať otváraním dverí. Alebo s tradičnou úctou a poslušnosťou k autoritám. Byť vždy pripravený poslúžiť a zabudnúť aj na vlastné potreby, keď je pánova potreba väčšia. Alebo je to azda tým, že Číňania sú vychovávaní zásadne kolektívne, nikdy nie sú sami a tohto pocitu sa nedokážu zbaviť ani na toalete. Jednoducho neviem. Vždy si na to však spomeniem, keď mi niekto fascinovane rozpráva o výlete do Ríše stredu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie