Denník N

Kritika establišmentu na islandský spôsob

O tom, ako sa dajú kritizovať vládnuce elity aj prijateľnejším spôsobom, než to poznáme v poslednom období na Slovensku.

Autor pracuje na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Na Islande sa opäť deje niečo nezvyčajné. Po necelých ôsmich rokoch vyšli ľudia opäť do ulíc a požadujú zmenu. V súčasnosti už bývalý premiér Sigmundur David Gunnlaugsson zatajil svoje priame a neskôr nepriame prepojenie s jednou z firiem uvedených v takzvaných Panama Papers.

A hoci sa ukázalo, že jeho firma nebola zapojená do prania špinavých peňazí, bol vďaka svojej spoločnosti v priamom konflikte záujmov, keďže cez ňu vlastnil akcie domácich bánk, ktoré ako premiér ochraňoval. Priamo tak pomáhal aj svojej manželke, ktorá sa stala oficiálnou vlastníčkou firmy po tom, čo ju od neho za symbolický dolár odkúpila tesne pred prepuknutím bankovej krízy na ostrove v roku 2008. Popri premiérovi boli do škandálu zapletení aj ďalší dvaja ministri súčasnej vlády.

Masové a efektívne

Pre Island však nie sú protesty typické. Posledné veľké demonštrácie sa uskutočnili v rokoch 2008 a 2009 a boli spojené s bankovou krízou, ktorá ostrov zasiahla veľmi tvrdo. Predtým sa protesty uskutočnili v polovici 20. storočia proti základni NATO, ktorá na ostrove fungovala do roku 2006. Súčasné protesty sú významné predovšetkým svojím rozsahom. Spodné odhady hovorili o 10-tisíc účastníkoch, čo je vzhľadom na veľkosť ostrova naozaj veľmi veľké číslo (Island má približne 320-tisíc obyvateľov, aglomerácia okolo Reykjavíku, hlavného mesta asi 100-tisíc).

Nielenže sú protesty masové, ale zároveň sú aj efektívne. Už tie v roku 2009 spôsobili pád vlády a vypísanie predčasných volieb, v súčasnosti znamenali veľmi rýchlu výmenu na pozícii premiéra a vypísanie predčasných volieb. Hlasovanie o vyslovení nedôvery vlády síce súčasná koalícia prežila, ale ďalší vývoj môže byť ešte do jesenných predčasných volieb dramatický. Len na predstavu, aká rýchla bola reakcia politických špičiek – škandál prepukol 3. apríla, 6. apríla prišlo k výmene na poste premiéra (novým šéfom kabinetu sa stal Sigurður Ingi Jóhannsson), pričom 8. apríla už vynovená vláda prežila hlasovanie o nedôvere.

Piráti za ľudské práva

Na ostrove sa popri demonštráciách prejavila aj iná reakcia na súčasnú situáciu. Kritika establišmentu, ktorá je hlavnou témou protestov, sa podobne ako v prípade Slovenska prejavila v zmenách podpory predovšetkým takzvaných tradičných strán. Pozornosť a podpora verejnosti sa obrátila smerom k alternatíve.

Na Islande sa však takouto alternatívou nestali politické strany, ktoré kritizujú nielen establišment, ale aj demokraciu ako systém, ale práve naopak. V posledných prieskumoch (hoci treba poznamenať, že dosť narýchlo uskutočnených) získala najvyššiu podporu, približne 40 percent, Pirátska strana. A hoci aj samotní piráti upozorňujú, aby sa z týchto čísiel nerobili prirýchle závery, ukazuje sa, že verejnosť ich minimálne čiastočne považuje za alternatívu k súčasnému establišmentu.

Pirátska strana nie je typickou politickou stranou, čokoľvek by sme pod tento termín dokázali skryť. Ide skôr o skupinu ľudí, ktorých spája rovnaký postoj k otázkam ľudských práv, demokracie a spôsobu, ako by sa mali spravovať veci verejné. Svoj názov odvodili od svojho postoja k digitálnym autorským právam – veria, že šírenie digitálneho obsahu na internete by malo byť súčasťou ľudských práv a nemalo by sa trestať.

Vo všeobecnosti sú však ľudia zoskupení okolo tejto strany (ako aj podobných strán v ďalších európskych krajinách) spojení predovšetkým liberálnymi myšlienkami a vierou, že transparentnosť je spôsob, ako vrátiť vieru v schopnosť politiky vyriešiť problémy medzi ľudí. Nejde pritom o úplných politických nováčikov – od roku 2013 má strana v islandskom parlamente (Althingu) troch poslancov. Strana sa od takzvaných tradičných strán líši aj vnútornou štruktúrou, ktorú vlastne ani veľmi nemá, a napríklad ani post predsedu nie je pevne ukotvený.

Kritizovať sa dá aj inak

Príklad Islandu nám ukazuje alternatívnu možnosť kritiky establišmentu, ktorá je v súčasnosti taká lákavá pre mnohých Slovákov. Práve zvýraznenie ľudských práv, transparentnosti pri správe vecí verejných a potreby otvorenej diskusie o tom, ako ďalej by mali byť veci riadené, sú hlavnými znakmi islandskej alternatívy. Hoci piráti kritizujú establišment, ukazujú aj na spôsoby, ako by malo prísť k žiadanej zmene, pričom sú vo svojich očakávaniach a požiadavkách triezvi.

V súvislosti so situáciou na Slovensku je však jedno jasné. Sprievody so záhradnými fakľami nám rozhodne nepomôžu odpovedať na súčasné problémy, otvorená diskusia a hľadanie alternatív (možno aj tej islandskej) určite áno.

Panama Papers

Teraz najčítanejšie