Huliak vyčíta Tarabovi, že je neschopný, lebo nezrušil reformu národných parkov a nestrieľa viac medveďov. On by pritvrdil

Rudolf Huliak pokračuje v kritike ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) a žiada, aby ministerstvo obsadila Národná koalícia. „Bola dohoda, že ministerstvo životného prostredia bude moje, že bude patriť Národnej koalícii. Že keď sa vymení pán prezident, že mi ten post vrátia. Nič sa neudialo,“ sťažoval sa minulý týždeň v Rádiu Slovensko.

Huliak vystúpil aj s poslancami Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom z klubu SNS po tom, čo predseda strany Andrej Danko nevyhovel jeho požiadavke na viac priestoru pre Národnú koalíciu a aby sa jej názov dostal aj do názvu klubu. Neskôr začal žiadať ministerstvo životného prostredia.

Huliak najčastejšie útočí na Tarabu, ktorý podľa neho o životnom prostredí „nevie absolútne nič, nerozozná duba od buka“, hovorí o ňom ako o diletantovi, arogantnom chrapúňovi a autokratovi. Za diletanta označil aj štátneho tajomníka ministerstva Filipa Kuffu, ktorý je takisto nominantom SNS.

„Huliak nechce žiadne ministerstvo, Huliak si dá ministra svojho z Národnej koalície, ktorý konečne urobí v rezorte životného prostredia poriadok a budeme na tom jednoducho trvať za každú cenu, pán Taraba, a myslím si, že odborne túto stránku nedáš, pretože tomu jednoducho absolútne nerozumieš,“ odkázal Tarabovi vo videu.

Huliakove výčitky, že Taraba ministerstvo nezvláda, nesmerujú k tomu, že to by dostatočne nechránilo prírodu, čo je teoreticky jeho úlohou, ale naopak. Huliak by chcel zvrátiť reformu národných parkov, zmeniť zonácie a strieľať viac medveďov. Podporuje aj občanov protestujúcich proti baterkárni v Šuranoch, ktorú Taraba presadzuje, a kritizuje ho za to, že podpísal európske nariadenie o obnove prírody. Prekáža mu aj vyhadzovanie nominantov Národnej koalície z organizácií patriacich pod rezort životného prostredia.

Huliak vyčíta Tarabovi čistky jeho nominantov

Aj Taraba bol vlani vo voľbách na kandidátke SNS, hoci nie je jej členom. Mal vlastný projekt Život – Národná strana, no na rozdiel od Huliaka si preň od Danka nepýtal väčšiu viditeľnosť. Zo strany medzičasom vystúpil, jej členmi však obsadzuje pozície napríklad vo vodohospodárskych podnikoch či post riaditeľa správy Tatranského národného parku.

Huliakovi po voľbách „pripadla“ Štátna ochrana prírody, ktorá spravuje chránené krajinné oblasti aj sprístupnené jaskyne. Po tom, čo Huliak a jeho ďalší dvaja poslanci Národnej koalície vystúpili z klubu SNS, Tomáš Taraba začal jeho nominantov z funkcií vyhadzovať.

Odvolal riaditeľa Štátnej ochrany prírody Štefana Kysela a jej vedením poveril svojho nominanta Romana Fajtha, ktorého predtým vymenovali za riaditeľa správy Národného parku Veľká Fatra. Kysel nebol odborníkom na ochranu prírody, predtým podnikal v stavebníctve. Zviditeľnil sa najmä odvolávaním riaditeľov podriadených správ chránených krajinných oblastí aj správy slovenských jaskýň. Odborníkom na ochranu prírody nie je ani Fajth.

Výpoveď dostala aj Huliakova bývalá poslanecká asistentka Katarína Maliková, ktorá bola riaditeľkou kancelárie generálnej riaditeľky Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hovorilo sa o nej ako o možnej riaditeľke inšpekcie. Riaditeľkou Kyselovej kancelárie bola Huliakova partnerka Eva Pšidová, ktorá je momentálne na PN.

Huliakovým človekom bola aj riaditeľka odboru ochrany prírody u štátnych ochranárov Vladimíra Fabriciusová. Bývalá riaditeľka Správy CHKO Poľana najprv pracovala u Tarabu na ministerstve ako riaditeľka sekcie ochrany prírody, potom sa presunula k štátnym ochranárom a teraz sa vrátila na Poľanu, kde aktuálne pracuje ako krajinárka.

Člena predsedníctva Národnej koalície Jaroslava Maguru, ktorý vymenil dlhoročného riaditeľa Správy slovenských jaskýň Jána Zuskina, zatiaľ neodvolali. Magura nie je jaskyniar, ale bývalý policajt.

„Čistky pokračujú. My sme prišli skoro už o všetkých nominantov. Mali sme ich päť, a už všetci sú odprevadení. Moja žena momentálne čerpá maródku, pretože dostala krvácanie do žalúdka pravdepodobne nervového charakteru. Keď niekde odrobíte rok, naviažete na seba odborníkov z iných oblastí, opustia prácu, aby išli pomôcť vybudovať štátnu ochranu prírody, pretože bola v tak katastrofálnom stave, že slúžila len ako rozdeľovňa peňazí medzi mimovládne organizácie,“ sťažoval sa Huliak v Rádiu Slovensko.

Pokračoval, že oni nežiadali celé ministerstvo preto, aby niektorý z nich odišiel z parlamentu. „Máme výkonných a šikovných odborníkov na tieto posty. Mal som nachystaný komplet celý aparát a behom dvoch týždňov by som vymenil aj zem v kvetináčoch na ministerstve životného prostredia. Nenechal by som si tam diletantov od Budaja, Kiču a spol., ktorí robia tú prácu, že to ministerstvo zlyháva na celej čiare a ešte keď to vedie človek, ktorý sa tomu nerozumie.“

Rudolf Huliak kritizoval prepúšťanie v národných parkoch a štátnej ochrane prírody. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču (Demokrati) má prísť o prácu 45 ľudí a v štátnej ochrane prírody 25. Podľa Huliaka to má byť v štátnej ochrane prírody až 40 ľudí, je možné, že zarátal aj plánované prepúšťanie na správach chránených krajinných oblastí.

Ministerstva životného prostredia sme sa pýtali, koľko ľudí plánujú prepustiť na správach národných parkov, chránených krajinných oblastí, na ústredí štátnej ochrany prírody a v ďalších rezortných organizáciách ministerstva, o aké pozície pôjde – odborní pracovníci, riadiaci pracovníci, obslužný personál, a či existuje analýza, koľko akých pracovníkov je možné prepustiť bez toho, aby to ohrozilo chod daných organizácií. Odpovede neposlali.

„Na včerajšom výbore sme mali možnosť vidieť, že idú škrtať desať percent pracovných miest. Ja viem, že treba šetriť financie, ale tie miesta sú tam tak poddimenzované, že bude absolútne vylúčená možnosť naplniť týmto organizáciám výkon toho, čo im zákon ukladá,“ povedal Huliak v Rádiu Slovensko.

Ďalší ľudia by mali prísť o prácu na ministerstve životného prostredia v rámci rozsiahlej reorganizácie. Taraba vydal nový organizačný poriadok, ktorým zrušil všetky doteraz fungujúce odbory ako odbor geológie, ochrany prírody, strategického vodného plánovania a ďalšie a zlúčil ich do nových. Z 22 odborov tak vytvoril 13. „Zaráža ma, akým spôsobom pristupuje pán Taraba k pracovníkom na jednotlivých inštitúciách a zlučovaniu odborov. Nemôže sa stať, že pracovník je vyhodený a jeho agendu preberie druhý, ktorý o tom „nemá šajnu“. Takto potom vyzerá samotné vedenie ministerstva,“ povedal Rudolf Huliak.

Tarabovi vyčíta, že premnoženého medveďa hnedého nevyriešil ani novelou zákona o civilnej ochrane. „Totálne ste v tejto otázke skrachovali. Ďalšia vec: nič ti nehovorí otázka zonácií, reformy národných parkov? Čo si mi povedal, že v 2027 máme na to uviazané zdroje z fondu obnovy 800 miliónov? A čo po roku 2027? Zonácie mohli byť hotové, reforma národných parkov mohla byť hotová na nové plánovacie obdobie. Ty namiesto toho podpíšeš green deal?“ hovorí Huliak vo videu.

Kritizuje aj návrh nového zákona o poľovníctve, podľa neho sa chcú Kuffovci zmocniť poľovných revírov na území národných parkov, chránených krajinných oblastí a území európskeho významu a rozhodovať, kto bude na Slovensku poľovať. Ministerstvo životného prostredia žiadalo v návrhu nového poľovného zákona oveľa väčšie kompetencie pri spravovaní revírov v národných parkoch vrátane štátnej správy poľovníctva, rezort pôdohospodárstva im však väčšinu pripomienok zamietol.

Tomáš Taraba na Huliakovu kritiku reagoval slovami, aby sa vrátil k poslaneckej činnosti a predkladal návrhy zákonov. „Je to jedinečná príležitosť pre poslanca byť súčasťou koalície a môcť presadzovať niečo, čo ľuďom sľúbil,“ dodal minister. Na osobné spory podľa neho nikto nie je zvedavý.

Dodal, že plní programové vyhlásenie vlády a tempo práce na ministerstve je podľa neho vysoké.

Lesy v národných parkoch chce dať naspäť pôdohospodárstvu

Huliak však v skutočnosti nehovorí o tom, že by chcel dokončiť zonácie národných parkov a dotiahnuť tak ich reformu vrátane presunu zvyšných štátnych pozemkov od Lesov SR pod správy národných parkov. Vyplýva to z jeho vyjadrení na zhromaždení občanov protestujúcich proti baterkárni v Šuranoch a potvrdili to aj opoziční politici, ktorí pravidelne chodia na zasadnutia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého je Huliak predsedom.

„Kým sa (Taraba) váľal na Globsecu v Tatrách, ja som stál nad mŕtvym človekom vo vreci (po útoku medveďa). Viete, že podpísal green deal? Zlikvidujú sa toky riek, ktoré boli usmernené človekom, budú tu bažiny na úrodných poliach, mala by sa nechať zarásť príroda. Viete, čo sa hovorí na ministerstve životného prostredia, respektíve ostatných pridružených organizáciách? Zlatý Budaj. Lebo vedel hovno, ale do ničoho sa nestaral. Tento vie hovno, ale stará sa do všetkého,“ hovoril Huliak v Šuranoch.

Huliak sa sťažoval, že nemôže robiť zonácie v národných parkoch ani reformu, lebo sú na ne naviazané peniaze z plánu obnovy do roku 2027. „Tak si to prichystajme a pôjdeme s tým po roku 2027 do Bruselu, a prestavíme finančné prostriedky, aby mohlo ministerstvo životného prostredia dotovať poľnohospodárov. Ak dnes nútia poľnohospodárov robiť ekobiopásy na malú zver, na rôzne živočíchy, tak to urobme tak, že ich zadotujeme z tých nezmyselných projektov, ktoré končili v mimovládkach.“

Baterkáreň kritizoval aj Huliakov poslanec Ševčík. Fabrika by mala podľa neho vzniknúť na úrodnej pôde, výroba spotrebuje obrovské množstvo vody, použité chemikálie spôsobia ekologické záťaže a vo fabrike nájdu prácu primárne cudzinci, ktorí podľa neho môžu zvýšiť kriminalitu.

Huliak protestujúcich v Šuranoch uistil, že za nich bude bojovať.

Podpredsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) hovorí, že Huliak veľmi často na výbore rozpráva, že jednou z najväčších škôd, ktorá sa udiala, bola reforma národných parkov. „Hovorí aj o tom, ako sa tým rozbil ziskový štátny podnik Lesy SR, čo nie je celkom tak. Považuje to za veľmi škodlivú vec, ktorú, ak by sa stal ministrom, predpokladám, že by okamžite zvrátil.“

Na videu z výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré nie je verejné, no Denník N ho mal možnosť vidieť, Huliak kritizuje, že lesy v treťom a vyššom stupni ochrany prešli pod ochranárov a sľubuje, že bude robiť všetko preto, aby Lesy SR opäť dostali pod seba všetky štátne lesy.

Stohlová ďalej hovorí, že Huliak na výboroch často kritizuje kroky ministra Tarabu, ktoré robí na európskej úrovni – jednak to, že v prípade medveďa nedocielil zmenu pravidiel, ktoré sme si určovali ešte pri vstupe do EÚ, na čo však minister nemá kompetenciu, a aj za to, že podporil nariadenie o obnove prírody, ktoré Huliak mylne nazýva green deal.

„Mám pocit, že agendu životného prostredia by chcel úplne scvrknúť, vníma všetko cez optiku pôdohospodárstva a lesného hospodárstva a poľovníctva. Neviem, prečo má záujem byť ministrom životného prostredia a nie pôdohospodárstva, lebo téma ochrany životného prostredia a prírody ho nijako nezaujíma. Mám dojem, že by dokonal dielo bagatelizovania ochrany prírody, ak nie úplného zničenia,“ hovorí Stohlová a dodáva, že Huliak považuje stráž prírody za nepotrebnú.

Novela zákona o ochrane prírody, ktorú schválil parlament a už ju podpísal Peter Pellegrini, dobrovoľnú stráž prírody naozaj prakticky zrušila. Predkladateľom novely bol pôvodne Rudolf Huliak a ďalší poslanci za SNS, líder Národnej koalície neskôr svoj podpis stiahol. Pozmeňujúce návrhy, ktoré budú mať ďalšie negatívne dosahy na prírodu a životné prostredie, pridali poslanci za Smer a Hlas.

Podľa Michala Kiču Taraba zrejme nemá ideové výhrady k týmto Huliakovým cieľom, ale zároveň si uvedomuje, že by mu spôsobili ďalšie veľké problémy vo vzťahu k EÚ a najmä plánu obnovy.  „Taraba totiž fatálne zlyháva práve v plnení úloh z plánu obnovy ako reforma krajinného plánovania či projekt výkupov pozemkov v národných parkoch, a preto nepotrebuje prehlbovať konflikt s Európskou komisiou rušením už schválenej a realizovanej reformy. Tú musí Slovenská republika udržať minimálne kvôli plánu obnovy aspoň do roku 2027, dokedy sa plán obnovy zúčtuje.“

Spätný prevod desiatok tisícov hektárov pozemkov v národných parkoch na lesnícke subjekty a rušenie schválených zonácií by podľa Kiču spôsobili zastavenie ďalších platieb z plánu obnovy, za čo by zodpovedal Taraba. „Preto sa s Kuffovcami zdráha napĺňať Huliakove a aj svoje nereálne predvolebné sľuby. Viedlo by to aj k oslabeniu jeho a Kuffovho vplyvu nad lesmi a poľovnými revírmi v národných parkoch v prospech iného rezortu a inej strany – Takáčovho ministerstva pôdohospodárstva. Kvôli tomu mu Huliak vyčíta, že “nevyriešili zonácie a národné parky do roku 2027”. V jeho vnímaní je “vyriešením” zrušenie reformy a prehodnotenie zonácií s cieľom rozšírenia možností pre komerčnú ťažbu,“ myslí si Kiča.