Kažimír sa dočkal deň pred svojím súdom, jeho korupčnú kauzu s úplatkom Imreczemu musia zastaviť

Bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si môže vydýchnuť. Deň pred súdom sa dozvedel, že mu musia pre premlčanie zastaviť trestné stíhanie pre podozrenie, že za éry Smeru podplatil 48 tisícmi eur bývalého riaditeľa finančnej správy Františka Imreczeho.

Kľúčové rozhodnutie sa udialo vo štvrtok na Najvyššom súde – zjednotili postup pre všetkých sudcov, ktorí budú rozhodovať o premlčaní.

Koľko prípadov budú musieť sudcovia na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu pozastavovať, zatiaľ nie je známe. Verejne je známych len pár – okrem Kažimíra pomohla vládna novela aj oligarchovi Miroslavovi Výbohovi či podpredsedovi parlamentu Petrovi Žigovi (Hlas), ktorého prípad však ešte nebol na súde.

Guvernérovo meno v týchto dňoch rezonuje aj v súvislosti s kúpou vily vo Francúzsku, ktorú pred desiatimi rokmi, keď bol Kažimír ministrom financií v jednofarebnej vláde Smeru, nadobudla jeho partnerka po tom, ako jej prišli peniaze od Jozefa Brhela, oligarchu blízkeho Smeru.

Rozhodnutie prišlo pre Kažimíra v poslednom momente

Peter Kažimír pritom už pred mesiacom žiadal, aby ho súd v korupčnej kauze pre premlčanie zbavil stíhania. Sudca Milan Cisarik sa to zdráhal urobiť a chcel ďalej pojednávať. Poukazoval na to, že sudcovia majú rozdielne názory na premlčania.

A práve do tohto chaosu v rozhodovaní chcel vniesť poriadok Najvyšší súd. Zjednocujúce stanovisko odhlasovala väčšina sudcov trestnoprávneho kolégia a pre sudcu Cisarika znamená, že musí Kažimírovi vyhovieť a stíhanie zastaviť.

Sudca tak už nebude môcť rozhodovať o vine či nevine Kažimíra.

Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu prišlo pre guvernéra Národnej banky Slovenska v poslednej možnej chvíli. Jeho proces sa už totiž chýli ku koncu. V piatok mal Kažimír predniesť svoju záverečnú reč a nasledovať mohol verdikt.

Prokurátor žiadal, aby ho súd poslal do väzenia. Okrem toho preňho žiadal aj zákaz pôsobiť vo verejných orgánoch päť rokov.

Kažimír vinu popiera.

Sudcovia medzi sebou v posledných mesiacoch polemizovali, za akých okolností majú počítať roky a mesiace a či došlo alebo nedošlo k premlčaniu v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt, takže v praxi rozhodovali rozdielne.

Komu už pomohli kratšie premlčania: Výboh, Košč a už aj Kažimír

Aj oligarcha Jozef Brhel sa po koaličnej novele mohol „zbaviť jedného zo skutkov obžaloby“. Brhel však trval na tom, aby súd rozhodol aj o podozrení, či zobral úplatok. Je totiž právom obžalovaného povedať, aby súd konal aj napriek možnosti zastaviť trestné stíhanie.

Stíhania sa pre premlčanie už zbavil aj priateľ Roberta Fica oligarcha Miroslav Výboh. Stíhali ho pre podozrenie, že si od bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa v IT Michala Suchobu vypýtal úplatok 150-tisíc eur – údajne v mene Petra Pellegriniho.

Za premlčaný vyhlásil súd aj prípad obžalovaného Petra Košča známeho aj ako Pán X, podnikateľa s väzbami na spravodajské služby. Obžalovaný bol z podplácania bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. A v tomto prípade vznikla špecifická situácia – zatiaľ čo Kováčika odsúdili za branie úplatku, Koščovi pre premlčanie stíhanie nedávno zastavili. Ten, kto bol podozrivý z podplácania, teda ostane bez trestu.

Chaos v rozhodovaní súdov

Ani nález Ústavného súdu, ktorý posudzoval ústavnosť trestných noviel, jednoznačne nehovoril o premlčaniach v prípade rozbehnutých konaní. Sudca Cisarik konal inak v prípade Kažimíra, ako jeho kolega Michal Truban o Výbohovi či senát Jána Hrubalu o jednom zo skutkov obžaloby proti oligarchovi blízkemu Smeru Jozefovi Brhelovi.

Rovnako neprehľadná situácia vznikala aj na iných súdoch po celom Slovensku.

Krajský súd v Bratislave sa potom obrátil s podnetom na Najvyšší súd, nech vydá zjednocujúce stanovisko, čiže akýsi manuál, ktorý je pre sudcov záväzný.

Sudca Šamko: Vznikol mačkopes. Inak sa bude pozerať na podvody s eurofondmi, inak s domácimi peniazmi

Na zasadnutie trestnoprávneho kolégia boli prizvaní aj predsedovia trestnoprávnych kolégií z nižších súdov, ale aj zástupcovia právnických fakúlt. Tí však nemali právo hlasovať o výslednom stanovisku Najvyššieho súdu.

Záväzný verdikt pre všetkých sudcov ostal len na sudoch Najvyššieho súdu. Aktuálne má trestnoprávne kolégium 16 sudcov, dvaja sú na stáži.

Opozičné strany počas schvaľovania trestných noviel kritizovali, že Fico a spol. skracujú premlčacie lehoty len preto, aby zabezpečili beztrestnosť „našim ľuďom“, teda oligarchom a politikom blízkym koalícii. Novely okrem iného znížili tresty pre korupčníkov, zlodejov a podvodníkov.

Nateraz nie je jasné, koľko takýchto prípadov, kde zohrali rolu kratšie premlčacie lehoty, už sudcovia riešili. Verejne známe sú hlavne politicky exponované kauzy, ale to je len zlomok.

Bratislavský sudca Peter Šamko, ktorý bol jedným z iniciátorov zasadnutia Najvyššieho súdu, povedal, že stanovisko sudcom pomôže čiastočne. Prijaté stanovisko nazval „mačkopsom“. Inak sa totiž bude pristupovať k premlčacím lehotám pri „bežnej“ ekonomickej kriminalite a inak k trestným činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie.

Ak totiž ide o korupciu pri eurofondoch, premlčacie lehoty ostávajú bez zmeny. Ak sa týka podplácania ako v prípade Kažimíra, kde nešlo o peniaze z EÚ, tak sú lehoty kratšie.

Sudca Šamko vysvetľuje, že pri korupčných trestných činoch, daňových podvodoch či pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti bude teda závisieť od prípadu, aké premlčacie lehoty sa naň budú vzťahovať. Pri bežných majetkových trestných činoch, kde bude poškodený „obyčajný občan“, bude premlčanie kratšie.

Kolíková: Vláda vysiela odkaz, že sa tu neoplatí žiť čestne

Rovnako ako Šamko vysvetľuje stanovisko aj opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Hovorí, že vláda dopustila „hanebnými trestnými novelami“ to, že sa robí rozdiel medzi ochranou finančných záujmov Európskej únie a ochranou našich peňazí.

Podľa nej sa pre premlčanie nebudú zastavovať kauzy súvisiace s korupciou a európskymi peniazmi, no v koši budú končiť tie, ktoré sa týkajú slovenskej štátnej kasy. „Vláda pripustila, aby boli prísnejšie pravidlá, aké vyžaduje európske právo a Európska komisia, pri ochrane európskych peňazí. Tieto kritériá však neplatia pre postihy, ktoré súvisia s korupciou slovenských peňazí. Je to obludné, hanebné,“ komentuje bývalá ministerka spravodlivosti.

Kolíková očakáva, že súdy teraz začnú prerušovať pre premlčanie trestné stíhania aj v politicky citlivých korupčných kauzách, napríklad aj Kažimírovi. „Bude to príšerný odkaz pre ľudí na Slovensku, že tu sa čestne žiť neoplatí,“ pridáva Kolíková a poukazuje na to, že parlament práve vo štvrtok prijal novelu, podľa ktorej na generálnej prokuratúre vznikne osobitný organizačný útvar, ktorý bude zodpovedať za ochranu finančných záujmov EÚ.

Aj podľa Kolíkovej ide o návrat špeciálnej prokuratúry v minipodobe, ktorú Ficova vláda presadila pre kritiku Bruselu. „Tento útvar však nebude dohliadať na odkrývanie korupcie v prípade našich peňazí. Akoby sme nepotrebovali postihovať korupciu, ktorá sa týka najvyšších predstaviteľov aj tohto štátu. Je to proste hanebné a ukazuje to, že tejto vláde vôbec nejde o národné záujmy,“ tvrdí Kolíková.

Aj vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš hovorí, že po zjednocujúcom stanovisku budú premlčané prípady týkajúce sa aj korupčných trestných činov a slovenských peňazí. „Premlčacie lehoty sa neskrátia v prípade, keď ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ,“ vraví Čentéš s tým, že po konzultácii slovenskej vlády a Európskej únie sa pripravila ďalšia novela premlčania trestného stíhania, ktorá je súčasťou novely zákona o prokuratúre.

Neoslobodia ich automaticky

Kľúčovou otázkou po vydaní zjednocujúceho stanoviska je, čo s prípadmi, v ktorých sudcovia už stihli rozhodnúť a podozrivých odsúdili, hoci mali ich prípady zastaviť.

Bratislavský sudca Peter Šamko, ktorý aj inicioval zasadnutie Najvyššieho súdu, vysvetľuje, že v prípadoch, keď sudcovia nezastavili obžalovaným stíhania a odsúdili ich, si odsúdení musia podať dovolania. O nich bude rozhodovať Najvyšší súd a musí im vyhovieť.

Kým teda dosiahnu svoje oslobodenie spod obžalôb, istý čas to potrvá.