Denník N

Čo dá štátu Babišovo Duslo za 60-miliónové daňové prázdniny? Viac istoty v Šali

Takto to dnes vyzerá v závode Duslo. Foto – TASR
Takto to dnes vyzerá v závode Duslo. Foto – TASR

Záchrana miest v šalianskej chemičke by sa zrejme konala aj bez štedrej dotácie, ktorú chcel Smer utajiť. Duslo teraz rozbieha investíciu, na konci ktorej má priestor vyškrtať pracovné miesta.

Nie je to tak dávno, čo chemička Duslo z portfólia Agrofertu českého ministra financií Andreja Babiša dostala posledný štempeľ pod takmer 60-miliónovú dotáciu od štátu. Výmenou za ňu má v Šali preinvestovať asi 310 miliónov eur do stavby novej výrobne čpavku a zabezpečiť zamestnancom stabilné pracovné miesta.

Cesta k podpore od štátu bola dlhá. Smer najprv zmenil zákony tak, aby sa o podobne veľkých dotáciách verejnosť nedozvedela. Keď sa informácie dostali na povrch, bola už pomoc našimi ministrami odklepnutá.

Duslo sa teraz pripravuje rozbehnúť stavbu novej čpavkárne v Šali, kde je zhruba 10-percentná nezamestnanosť. Na rozdiel od vlády, ktorá sa za rozhodnutie dotovať Duslo akoby hanbila, jeho šéf Petr Bláha vysvetľuje, prečo to tak nevidí.

Podľa jeho slov inde v Európe nemajú problém s podporou domácich investorov tak, ako ho máme u nás, kde prioritne posielame peniaze zahraničným.

Agrofert si podľa neho vybral pre svoju investíciu Slovensko napriek tomu, že vychádza drahšie než Česko alebo Nemecko. Máme totiž drahý plyn, ktorý je základom na výrobu čpavku, a ten potom na výrobu hnojív. Riaditeľ Bláha argumentuje aj tým, že vďaka pomoci si spomedzi 2040 ľudí, ktorým dáva chemička prácu, ňou môže byť aj naďalej úplne istých 1800.

Podrobnejšie zdôvodňuje dotáciu šéf Dusla v rozhovore.

Čo má priniesť štátu naspäť dotácia?

Udrží zamestnanosť v regióne.

Novinárom ste povedali, že kontrakt na investíciu ste mali pred definitívnym rozhodnutím o dotácii, ktoré prišlo v januári z Bruselu. Investovali by ste teda aj bez nej?

Nerozumieme si. Dnes prevádzkujeme závod na výrobu čpavku s názvom Čpavok 3. Ten je z roku 1973, čiže má 42 rokov. Ak by sme doň dlhodobo neinvestovali alebo by sme investovali iba do jeho opráv, za 10 až 15 rokov investícií by sme mali opäť starý čpavok. Zasa by sme mali „Favorita, akurát pekne nafarbeného“. Mohlo by sa stať, že by technológia dožila, a v tom okamihu by nebol čpavok ako surovina na výrobu hnojiva k dispozícii. Potom by nemalo opodstatnenie, aby tu Duslo bolo. Taký objem suroviny, aký potrebujeme, nie je možné do tohto regiónu doviezť.

Bez dotácie by ste teda iba modernizovali starú výrobňu, nestavali novú a hrozil by v budúcnosti odchod Dusla?

Je to zjednodušene povedané, ale taký by bol možný scenár.

Keby ste iba modernizovali starú výrobňu, kedy by sa tu prestal vyrábať čpavok?

To závisí od toho, aké budú mať výrobné náklady všetky konkurenčné spoločnosti. To, čo som opísal prirovnaním, že by sme mali iba „novo nalakovaného Favorita“, by znamenalo, že by sme mali asi o 20 percent vyššiu spotrebu zemného plynu oproti najlepším dostupným technológiám.

Hovoríte, že ste sa zaviazali udržať počas desiatich rokov 1800 pracovných miest. V Dusle ich pracuje asi 2040, takže napriek tomu môžete prepúšťať.

Prepúšťať môžeme. Prepúšťanie alebo znižovanie nákladov, to je fakticky základná mantra podnikateľa. Nikto asi nerobí preto, aby zamestnával ľudí, ale aby generoval nejaký hospodársky výsledok. Určili sme 1800 pracovných miest z jediného dôvodu. V Šali aj v bratislavskom výrobnom areáli máme k dispozícii profesionálne hasičské jednotky a v Šali máme aj centrálne zdravotné stredisko. Do istej miery suplujeme región, pretože v Šali nie je poliklinika. Takže keby sme sa pustili do outsourcovania týchto činností, tak znížime počet zamestnancov. Preto sme uviedli číslo 1800.

Prinesiete ale na začiatok nejaké nové miesta do fabriky?

Nie, zo starej výroby čpavku prejdú ľudia na nový čpavok. Ale ak budeme mať najnižšie produkčné náklady, môže sa zväčšiť teritórium, kam môžeme dodávať hnojivá. Ak budeme vyrábať viac hnojív, budeme robiť na vyšší výkon a tie technológie musí niekto obsluhovať.

Mal majiteľ Agrofertu Andrej Babiš nejaký vplyv na to, že do Šale mieri 60-miliónová dotácia?

Som presvedčený o tom, a môžem to odprisahať, že pán Babiš sa fyzicky na tejto dotácii nepodieľal.

Ani svojím vplyvom?

Túto otázku musíte položiť niekomu inému. Ja hovorím za Duslo. Nikdy sme nepoužívali žiadne baranidlo, že nás vlastní pán Babiš. Vyjednávali sme so všetkými štátnymi úradníkmi, ktorí nám v mnohých prípadoch nechceli vyjsť v ústrety. Som presvedčený, že pán Babiš v tom nefiguroval.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie