Dezertér opísal ruskú jadrovú základňu: U každého vojaka prebiehajú neustále kontroly a testy na detektore lži

V akom stave sú ruské jadrové zbrane? A koľko ich je? Britská stanica BBC získala unikátne svedectvo ruského vojaka, ktorý pracoval na ruskej základni jadrových zbraní.

Pre jeho bezpečnosť BBC nezverejnila jeho skutočné meno ani miesto, kde sa s ním stretli. Nazývajú ho len Anton a uvádzajú, že žije mimo Ruska.

Zbrane v plnej pohotovosti

Anton slúžil ako dôstojník na tajnej základni jadrových zbraní v Rusku. Britskej stanici poskytol dokumenty, ktoré potvrdzujú jeho hodnosť aj miesto základne. Hoci BBC nemôže nezávisle overiť všetky udalosti, ktoré opisoval, zhodujú sa s vyhláseniami Kremľa.

Anton uvádza, že v deň totálnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bola základňa jadrových zbraní, na ktorej slúžil, uvedená do plnej bojovej pohotovosti.

„Predtým sme mali len cvičenia. Ale v deň, keď sa začala vojna, boli zbrane v plnej pohotovosti,“ hovorí bývalý dôstojník ruských jadrových síl. „Boli sme pripravení vyslať sily na more a do vzduchu a teoreticky vykonať jadrový úder.“

Čo tieto jeho vyjadrenia znamenajú? „Ide o úplne štandardný krok,“ hovorí pre Denník N slovenský expert na jadrové zbrane Michal Onderčo, ktorý pôsobí na Erazmovej univerzite v Rotterdame.

„Pokiaľ Rusi išli zaútočiť na susednú krajinu, a neboli si celkom istí, ako to dopadne, je uvedenie základní, kde sú uložené jadrové zbrane, do pohotovosti úplne štandardný krok. Aj USA zvýšili svoju úroveň pripravenosti (DEFCON) na druhý najvyšší stupeň z piatich v čase prvej vojny v Perzskom zálive, aj keď nikto neočakával použitie jadrových zbraní. Avšak očakávali sa útoky na americké sily, čo znamená prípravu rôznych odpovedí, v závislosti od druhu a sily útoku.“

Podľa Onderča však plná pohotovosť neznamená, že Moskva sa pripravovala na použitie jadrových zbraní, ale len to, že sa pripravovala na rôzne eventuality.

Tri dni potom, čo ruská armáda prekročila ukrajinské hranice, Vladimir Putin oznámil, že ruské jadrové odstrašujúce sily boli uvedené do „špeciálneho režimu bojovej služby“.

Anton pre BBC uviedol, že bojovú pohotovosť zaviedli v prvý deň vojny, a povedal, že jeho jednotka bola „uzavretá vo vnútri základne“, kde mali informácie len z ruskej štátnej televízie.

„V skutočnosti som nevedel, čo to všetko znamená. Plnil som si automaticky svoje povinnosti. Vo vojne sme nebojovali, len sme strážili jadrové zbrane,“ povedal bývalý ruský dôstojník.

Podľa Antona bol stav pohotovosti ruských jadrových zbraní zrušený po dvoch až troch týždňoch. Prečo k tomu vtedy došlo?

„Po dvoch-troch týždňoch bolo jasné, že to nebude blesková vojna, a zároveň bolo zrejmé aj to, že NATO nepošle svoje jednotky bojovať na Ukrajinu,“ vysvetľuje Onderčo. „Keďže udržiavať vojenské jednotky v stave pohotovosti je nákladné a náročné, neprekvapuje ma, že tento stav zrušili. Je pravdepodobné, že spravodajské služby takéto signály zachytili.“

Reakčný čas

Anton sa s britskou stanicou podelil aj o to, ako fungujú ruské jadrové sily a ako sa k nim vôbec dostane ruský vojak. K ruským jadrovým zbraniam sa podľa neho nedostanú žiadni branci, ale len profesionálni vojaci. Prebieha tam veľmi prísny výber.

„U každého prebiehajú neustále kontroly a testy na detektore lži. Plat je oveľa vyšší a vojaci nie sú posielaní do vojny. Sú tam na to, aby buď odrazili, alebo vykonali jadrový úder,“ vysvetlil pre BBC.

Na základni podľa neho platili prísne pravidlá, v rámci ktorých tam vojaci nemohli mať ani mobilné telefóny. „Je to uzavretá spoločnosť, nie sú tam žiadni cudzí ľudia. Ak chcete, aby vás navštívili rodičia, musíte tri mesiace vopred podať žiadosť bezpečnostnej službe FSB,“ uviedol.

Anton bol podľa svojej výpovede súčasťou bezpečnostnej jednotky základne, a teda jednotky rýchleho nasadenia, ktorá strážila jadrové zbrane. „Mali sme neustále cvičenia. Náš reakčný čas bol dve minúty,“ povedal.

Čo tento reakčný čas znamená?

„Do dvoch minút by mohli odpovedať v prípade útoku na ich jednotku alebo napríklad v prípade porušenia bezpečnosti,“ hovorí Onderčo a pripomína, že Anton sám zmieňuje, že boli zatvorení na základni. To podľa neho znamená aj to, že sa nepripravovali na použitie jadrových zbraní.

Ruský jadrový arzenál

Podľa Federácie amerických vedcov má Rusko približne 4 380 funkčných jadrových hlavíc. Okolo 1 700 z nich je „rozmiestnených“ alebo pripravených na použitie. Všetky členské štáty NATO spolu disponujú podobným počtom.

„Rusko má mierne viac jadrových hlavíc než USA, pretože ich má oveľa viac v neaktívnom statuse, to sú napríklad také, ktoré sú v dlhodobom uskladnení, čo značí, že by mohli byť aktivované len po dlhom procese a vysokých nákladoch,“ vysvetľuje Onderčo s tým, že ZSSR vybudoval oveľa viac hlavíc koncom studenej vojny.

Putin sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vyhráža Západu, že by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane. Medzi pozorovateľmi preto narastajú obavy, že by Kremeľ rozhodol o nasadení taktických jadrových zbraní, ktoré majú menšiu silu ako strategické, no ich použitie by mohlo viesť k nebezpečnej eskalácii konfliktu.

Putin tento rok niekoľkokrát ratifikoval zmeny v jadrovej doktríne, ktorá určuje, ako a za akých podmienok môže Rusko použiť jadrové zbrane. V doktríne sa uvádza, že Moskva môže odpáliť jadrovú zbraň, ak sa dostane pod „masívny útok“ konvenčnými raketami zo strany nejadrového štátu, ale „za účasti alebo podpory jadrového štátu“. Takisto sa zmenili podmienky takéhoto útoku – namiesto možnosti použitia jadrových zbraní v prípade „ohrozenia samotnej existencie štátu“ to bude možné už v prípade „kritickej hrozby suverenity a teritoriálnej integrity Ruska“.

Podľa niektorých západných expertov je však ruský jadrový arzenál zastaraný, pretože z veľkej časti pochádza zo sovietskej éry.

Bývalý ruský dôstojník jadrových síl to však odmietol. Ruské jadrové zbrane sú podľa neho plne funkčné, neustále sa pracuje na ich údržbe a sú pripravené na boj. „V niektorých oblastiach môžu byť niektoré typy zbraní zastarané, ale krajina má obrovský jadrový arzenál, obrovské množstvo hlavíc vrátane neustáleho bojového hliadkovania na zemi, na mori a vo vzduchu,“ povedal Anton pre BBC.

Podľa Michala Onderča Rusko za posledných desať až pätnásť rokov masívne investovalo do modernizácie svojho jadrového arzenálu, vrátane modernizácie hlavíc a vývoja nových nosičov. Ako príklad uvádza raketu RS-26, ktorá bola použitá proti Dnipru.

„Všetky súčasné americké jadrové hlavice boli vyrobené v 70. a 80.rokoch, s pôvodnou životnosťou 20 rokov,“ pripomína Onderčo. „Samozrejme, že životnosť sa dá technicky predlžovať. Chcem tým povedať, že Rusko nie je jediné, čo má arzenál z čias studenej vojny. Určite by som ruský jadrový arzenál nepovažoval za o nič menej spoľahlivý ako ten americký.“

Ako Anton ušiel z Ruska

Anton podľa vlastných slov ušiel z Ruska v roku 2022. Pre BBC uviedol, že mu nadriadení povedali, že má zaúčať svojich vojakov ohľadne útokov na Ukrajincov.

„Povedali, že ukrajinskí civilisti sú bojovníci a treba ich zničiť,“ vysvetlil. „To je pre mňa červená čiara – je to vojnový zločin. Povedal som, že túto propagandu nebudem šíriť.“

Anton preto dostal pokarhanie a preložili ho k bežnej útočnej brigáde v inej časti Ruska. Opakovali mu, že ho pošlú do vojny v rámci jednotky, ktorá je nasadená do prvej línie. Bývalý ruský dôstojník podpísal vyhlásenie, v ktorom odmietol účasť vo vojne. Úrady voči nemu začali trestné stíhanie.

BBC má k dispozícii dokumenty, ktoré potvrdzujú presun Antona do útočnej brigády aj začatie trestného stíhania.

Anton sa rozhodol pre útek z Ruska prostredníctvom dobrovoľníckej organizácie „Idite Lesom“ (v preklade Choďte lesom), ktorá pomáha ruským dezertérom.

„Keby som utiekol zo základne jadrových síl, FSB by zareagovala rázne a pravdepodobne by som nemohol opustiť krajinu,“ povedal Anton pre BBC. Preto podľa neho zlyhal systém kontroly, keďže už bol členom bežnej útočnej brigády a nie jadrových síl.

Vo svojej výpovedi pre BBC tiež uviedol, že sa rozhodol pre útek aj preto, že chcel ukázať, že mnohí ruskí vojaci sú proti vojne.

Pre svoju bezpečnosť aj bezpečnosť svojich priateľov v Rusku prerušil kontakty so svojimi bývalými kolegami na jadrovej základni. „Musia absolvovať testy na detektore lži a akýkoľvek kontakt so mnou by mohol viesť k trestnému stíhaniu,“ vysvetlil s tým, že ruské bezpečnostné služby ho hľadajú od chvíle, čo ušiel za hranice.

Od začiatku totálnej ruskej vojny proti Ukrajine sa objavili prípady, keď ruskí dezertéri, ktorí utiekli do Európy, čelili útokom. Najmenej jeden pri tom zomrel. Išlo o Maxima Kuzminova, ktorý v auguste 2023 preletel s vrtuľníkom Mi-8 z Ruska na Ukrajinu v rámci špeciálnej operácie ukrajinskej vojenskej rozviedky. Po úteku získal ochranu, nové dokumenty a finančnú odmenu. Vo februári 2024 bol zavraždený v španielskom meste Villajoyosa.

Podľa vyšetrovateľov ho dvaja útočníci zastrelili a následne prešli autom. Španielske tajné služby podozrievajú z jeho vraždy Rusko, ktoré na útok mohlo najať svojich zahraničných agentov.