Lucia Osvaldová
Vo štvrtok mimoriadne zasadla bezpečnostná rada štátu. Mala dve témy – bombové hrozby školám a nejasné ohrozenie kritickej infraštruktúry na Slovensku.
Pred novinárov sa postavili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar (Smer) a oznámili, že zrejme nastal prelom v prípade bombových hrozieb, ktoré sa na Slovensku masovo šíria od jari.
„Boli sme informovaní našimi spravodajskými službami, že smerujeme k tomu, aby bol identifikovaný páchateľ,“ povedal minister Šutaj Eštok.
„Máme veľmi konkrétne poznatky, nemôžeme ich špecifikovať. Sme jedinou z krajín, kde sa to deje, ktorá má identifikovaného potenciálneho páchateľa,“ povedal zasa Gašpar.
Nechceli hovoriť oveľa viac.
Potom sa zamerali najmä na iný prípad – hovorili o ohrození kritickej infraštruktúry na Slovensku a o skupine, „ktorá prejavuje znaky spravodajskej aktivity“.
Zadržali dvoch ľudí, naznačujú pokusy o sabotáž. Veľmi radi by sme niečo zmarili, povedal minister
Minister vnútra a riaditeľ tajnej služby rozprávali skôr nekonkrétne, opakovali, že nemôžu prezradiť detaily.
Naznačovali, že na Slovensku môže hroziť sabotáž na kritickej infraštruktúre a že ide o zásahy zo zahraničia.
„Veľmi radi by sme niečo zmarili,“ povedal minister vnútra.
Témou bezpečnostnej rady bola podľa Šutaja Eštoka aj „ochrana našej kritickej infraštruktúry aj vzhľadom na udalosti, ktoré sa udiali v západnej Európe, myslím tým teroristické útoky na kľúčovú infraštruktúru“.
Konkrétne ich nemenoval, hovoril zrejme o poškodení podmorských káblov Nemecka a Švédska v Baltskom mori.
„Dohodli sme sa, že bude posilnená ochrana kritickej infraštruktúry aj vzhľadom na informácie spravodajského a trestnoprávneho charakteru,“ povedal Šutaj Eštok.
Riaditeľ tajnej služby Pavol Gašpar pri téme ohrozenia kritickej infraštruktúry sám hovoril o zadržaní dvoch Ukrajincov. „Nechceme niekoho označovať za páchateľov. V stručnosti sa dá povedať, že išlo o ohrozenie kritickej infraštruktúry,“ povedal Gašpar.
Na otázku, či teda zadržali dvoch Ukrajincov, povedal, že nie a že ide o väčšiu skupinu.
„Je to Slovák s maďarským občianstvom, ukrajinský občan a ďalší ľudia, ktorých nebudem bližšie teraz identifikovať,“ povedal Pavol Gašpar a o viacerých ľuďoch zrejme hovoril v súvislosti s celou skupinou.
Riaditeľ SIS povedal, že tajná služba má zadokumentovanú dlhodobú aktivitu skupiny ľudí, ktorá podľa Gašpara prejavuje znaky „sofistikovanej spravodajskej aktivity, ktorá má mať vplyv na bezpečnosť Slovenska“.
O zákroku policajtov v Michalovciach informovala ešte v utorok TV Markíza, ktorá zverejnila zábery z priemyselnej kamery, ako policajti zablokovali Ukrajincovi unikajúcemu v aute cestu pri jednom z kruhových objazdov v Michalovciach. Následne takmer dve hodiny prehľadávali jeho auto priamo na ceste.
Muž skončil s poraneniami hlavy a v putách. Policajti z protizločineckej jednotky našli v aute rôzne predmety, ktoré zaistili, a prehľadávali aj chatu v obci Vinné, v ktorej zrejme Ukrajinec býval so svojou manželkou a deťmi.
Pôvodne chcel minister vnútra Šutaj Eštok o prípade informovať spoločne s policajným prezidentom Ľubomírom Solákom ešte v stredu doobeda, no tlačovú besedu zrušili. Nazvali ju vtedy Vostok.
Mimoriadnu bezpečnostnú radu zvolali v čase, keď v parlamente prebieha koaličná kríza a Ficova vláda naráža na krehkú väčšinu so 76 hlasmi, len pár dní po tom, ako po policajnej brutalite v Košiciach zomrel 48-ročný Ľubomír.
Pri bombových vyhrážkach majú možného páchateľa. Už hovoria o hybridnej hrozbe
Témou mimoriadnej bezpečnostnej rady boli aj bombové vyhrážky. Hrozby sa vo štvrtok vrátili, tentokrát ich dostali viaceré slovenské univerzity – Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského v Bratislave a aj Právnická fakulta Trnavskej univerzity dnes prerušili výuku a polícia prehľadávala budovy.
„Už bol identifikovaný potencionálny páchateľ týchto hybridných bombových hrozieb,“ povedal minister Šutaj Eštok.
Viac detailov o možnom páchateľovi neprezradil ani riaditeľ SIS Gašpar, ktorý dodal, že miera bezpečnostného rizika týchto bombových vyhrážok je nízka, ale hybridné hrozby podľa neho nepodceňujeme. „Opatrenia, ktoré prijímajú bezpečnostné zložky, sú nadštandardné,“ povedal Gašpar a dodal, že na rozdiel od Česka polícia naďalej prehľadáva budovy a nasadzuje psy.
Gašpar aj Šutaj Eštok tentokrát už o bombových vyhrážkach hovorili ako o bombovej hrozbe. Sami od seba pritom nespomenuli Rusko.
Gašpar pri otázke, či hrozby idú z Ruska, ako naznačuje česká strana, povedal, že to nebude takto pomenúvať, keďže to podľa neho zasahuje do „geopolitického boja“.
„Nedovolím si povedať, či máme ruskú, ukrajinskú alebo americkú stopu. Pri bombových hrozbách máme stopu na konkrétneho páchateľa,“ povedal riaditeľ SIS.
Gašpar ešte naznačil, že zrejme ide o páchateľa zo zahraničia – opisoval, že napríklad pri bombových hrozbách pri kritickej infraštruktúre nahlásili bombu namiesto na Slovensku do Česka a že páchatelia nevidia rozdiel medzi Bratislavou a Prahou.
Bombové vyhrážky na školách zažíva Slovensko už niekoľko mesiacov – prvá výrazná vlna bola v máji, následne v septembri, keď výhražné emaily prišli stovkám základných a stredných škôl. Vláda však vtedy pre vyhrážky nezvolala bezpečnostnú radu.
Ako to bolo s bezpečnostnou radou pre Tadžika
Mimoriadnu bezpečnostnú radu zvolal Ficov kabinet aj v čase po prvom kole prezidentských volieb v marci tohto roka, keď v prvom kole viedol Ivan Korčok a nie koaličný kandidát Peter Pellegrini.
Zámienkou na zvolanie bezpečnostnej rady bol vtedy údajný terorista z Tadžikistanu, ktorý v marci 2022 prišiel cez slovensko-ukrajinskú hranicu na Slovensko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Príbeh Tadžika, ktorého autoritárska vláda Tadžikistanu označila za teroristu, no ľudskoprávne organizácie za ľudskoprávneho aktivistu, využil minister vnútra počas predvolebnej kampane na kritiku bývalej vlády, ktorej účasťou bol aj Ivan Korčok. Minister po bezpečnostnej rade kritizoval bývalú vládu, že za jej vládnutia sa rozmohla nelegálna migrácia.
Rokovanie mimoriadnej rady sa konalo len tri dni po teroristickom útoku v Moskve, z ktorého boli podozriví viacerí Tadžici. Šutaj Eštok naznačoval, že Amriddin Kholmurodov, ktorého označil za teroristu, ktorý mal byť v kontakte s ISIS, sa po príchode z Ukrajiny v roku 2022 slobodne pohyboval po území Slovenska a odcestoval do Nemecka, hoci ho hľadal Interpol a naše bezpečnostné zložky o tom vedeli. Preto bolo podľa neho potrebné pred Veľkou nocou posilnenie policajných hliadok na Slovensku a v nákupných centrách.
Denník N však zistil, že polícia na základe lustrácie na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom zistila, že na Tadžika je vydaný medzinárodný zatykač a okamžite ho vzali do vydávacej väzby. Senát Najvyššieho súdu v januári 2024 zapochyboval o tom, či mu v Tadžickej republike nehrozí mučenie a neľudské zaobchádzanie, preto sa priklonil k prepusteniu na slobodu.
Tadžik Kholmurodov využil jeden deň na slobode na útek do Nemecka, odkiaľ ho 20. marca 2024 eskortovali. Bol zadržaný a premiestnený do Útvaru policajného zaistenia v Sečovciach, kde čaká na vyhostenie.
Médiá konfrontovali Šutaja Eštoka s tým, že zvolanie bezpečnostnej rady a posilnenie hliadok počas veľkonočných sviatkov súvisí s vrcholiacou prezidentskou kampaňou. Minister vnútra to odmietal a pýtal sa, či aj Francúzsko a Taliansko robia kampaň Pellegrinimu, keď v reakcii na teroristický útok v Moskve zvýšili stupeň svojich protiteroristických výstražných systémov. Slovensko svoj stupeň ohrozenia nezvýšilo ani po zasadnutí bezpečnostnej rady. Neurobilo tak ani Česko, Rakúsko, Maďarsko či Poľsko.
Vláda však nezvolala bezpečnostnú radu v máji či v septembri, keď základných či stredným školám chodili anonymné bombové vyhrážky.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
