Blanár rozbehol čistky, vyhadzuje aj elitných diplomatov

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) rozbehol jedno z najväčších hromadných prepúšťaní v porevolučných dejinách tohto rezortu. O prácu prišli diplomati s veľkými skúsenosťami, ktorí mali vyše dvadsaťročnú prax ako veľvyslanci.

Dovedna je to viac ako 40 zamestnancov, niektorí mali ministrom schválené vycestovanie na zahraničnú misiu. Ich rodiny sa pripravovali na štvorročnú prácu v cudzine a prispôsobili sa tomu. No nič z toho nebude.

Pod zámienkou šetrenia sa Juraj Blanár, sám politický nominant, ktorý mal pred nástupom minimálne skúsenosti v oblasti diplomacie, zbavuje najskúsenejších diplomatov a ľudí s odlišným pohľadom na svet a politiku.

Prepúšťanie sa začalo 18. novembra, keď minister oznámil zmenu organizačnej štruktúry. Veľká väčšina zamestnancov sa o ukončení pracovného pomeru dozvedela až z interného rozhodnutia ministra. V tom bol zverejnený zoznam zrušených miest a osobné čísla zamestnancov ministerstva.

Štvorriadkové vysvetlenie

Blanár sa odchodu diplomatov a zamestnancov venuje v štyroch riadkoch vo svojom rozhodnutí. Úradníckym jazykom sucho oznamuje, že k prepúšťaniu prikročil „s cieľom zníženia počtu štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a s tým spojeným zabezpečením efektívnosti výkonu štátnej služby a efektívnosti práce vo verejnom záujme v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky“.

V dokumente nasleduje už len zoznam zrušených pozícií.

Denník N ministerstvo požiadal o vysvetlenie, prečo došlo k takýmto personálnym zmenám, odpovede neprišli. Nie je teda jasné, aké kritériá minister uplatnil pri výbere zamestnancov, ktorí sa stali prebytočnými.

Prepúšťaniu predchádzala pred niekoľkými mesiacmi vlna naberania nových ľudí, keď na Hlbokú ulicu, ktorá je sídlom ministerstva, postupne nastúpilo niekoľko desiatok ľudí. Tí išli na neobsadené tabuľkové miesta práve v čase, keď minister už aj verejne hovoril o potrebe konsolidačných opatrení.

Takýto nábor nových ľudí je zvláštny aj preto, že ministerstvo zahraničných vecí si doteraz zámerne ponechávalo viac voľných tabuľkových miest než väčšina iných rezortov. Súvisí to s tým, že každý rok sa zo zahraničných misií a z medzinárodných organizácií na ministerstvo vracajú desiatky ľudí a práve pre nich musia zostať tabuľkové miesta voľné.

Rozhodnutie prepúšťať diplomatov a spraviť to takýmto spôsobom kritizujú poslední dvaja ministri zahraničných vecí – Miroslav Wlachovský a Ivan Korčok. Obaja boli dlhoroční zamestnanci ministerstva a stavali našu diplomatickú službu na nohy po vzniku Slovenska.

„Medzi prepustenými sú mená, ktoré ma vyslovene zarazili vzhľadom na to, že poznám kvalitu ich práce, a povedal by som, že patrili buď k najlepším, alebo k veľmi dobrým pracovníkom a majú za sebou veľa dobrých vecí,“ hovorí Miroslav Wlachovský.

Ešte ostrejší je Ivan Korčok. „Je zrejmé, že minister Blanár dostal za úlohu upratať, vyčistiť slovenskú zahraničnú službu a zlomiť jej profesionalitu. Výsledkom je frustrácia a odchod mnohých talentovaných diplomatiek a diplomatov a tí, ktorí ostávajú, prepadajú apatii,“ hovorí exminister zahraničia Ivan Korčok.

Progresívne Slovensko cez infozákon zistilo, že minister Juraj Blanár od začiatku vo funkcii prijal 146 nových ľudí. O miesto prišlo 47 ľudí, upozornilo v piatok na tlačovej besede opozičné PS.

Končia dlhoroční profesionáli a veľvyslanci

Blanár po tom, čo prijal desiatky ľudí, prepúšťa väčšinou zamestnancov, ktorí sú na ministerstve viac ako päť rokov, takže im musí vyplatiť odstupné vo výške štyroch mesačných platov.

„Bolo nám povedané, že sa máme do konca tohto týždňa pozbierať a viac sa už neukazovať,“ opisuje svoje prepustenie jeden z diplomatov, ktorý mal z ministerstva odísť za necelé dva týždne.

Medzi prepustenými je aj Urban Rusnák, ktorý zastával dôležitú diplomatickú a analytickú pozíciu. Konkrétne ide o post veľvyslanca s osobitným poslaním pre energetickú bezpečnosť a prepojiteľnosť. Už rok pred ruským útokom na Ukrajinu sa celá Európa dostala po prerušovaní dodávok plynu z Ruska do vážnej energetickej krízy, tzv. plnoformátová vojna potom len význam tohto postu posilnila.

Urban Rusnák ako diplomat v pozícii veľvyslanca analyzoval energetickú geopolitiku, podieľal sa na energetických stratégiách Slovenska, ktoré určujú aj pozície krajiny smerom do zahraničia. Zastupoval Slovensko na medzinárodných rokovaniach, keď sa riešila energetická bezpečnosť, na ministerstve bol poradcom pre oblasť energetickej bezpečnosti. Koordinoval aj spoločný postup s inými ministerstvami (najmä s ministerstvom hospodárstva).

V prípade energetickej krízy spôsobenej externými vplyvmi mal byť súčasťou tímu, ktorý má na starosti krízové riadenie.

Túto funkciu teraz Blanár bez náhrady zrušil. Práve v čase, keď 31. decembra končí platnosť päťročnej dohody o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou a Ukrajina opakovane potvrdila, že už ďalej prepravu ruského plynu cez svoje územie neumožní.

Rusnák je v diplomacii viac než 30 rokov, bol zakladajúcim riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu, veľvyslancom na Ukrajine, kde v roku 2009 pomáhal vyriešiť rusko-ukrajinský spor o plyn. Bol aj generálnym tajomníkom globálnej organizácie Medzinárodná energetická charta so sídlom v Bruseli, ktorá má na starosti hlavne udržanie férového podnikania v energetike.

Okrem toho je jedným z mála diplomatov, ktorí hovoria po turecky.

Ako Blanár a spol. s Urbanom Rusnákom naložili? Po zrušení jeho analytického postu mu žiadne iné miesto neponúkli. Teraz už bývalý veľvyslanec Rusnák sa k svojmu prepusteniu vyjadriť nechcel. Keď Denník N pátral po možných príčinách jeho prepustenia, niektorí zo zamestnancov predpokladali, že súvisí s jeho jednoznačnými postojmi k vojne na Ukrajine.

„Nerozumiem, prečo sa vzdávame takýchto ľudí, ktorí by mohli byť na ministerstve veľmi užitoční,“ komentuje odchod Urbana Rusnáka exminister Wlachovský. Spôsob, akým ministerstvo postupuje voči zamestnancom, ktorí tam pracovali aj desiatky rokov, je podľa neho „absolútne otrasný a nehodný tejto inštitúcie“.

Stiahol aj významného diplomata z Ukrajiny

Ešte pred hromadným rušením postov na ministerstve sa Blanár zvláštne „vyrovnal“ s ďalším elitným a dlhoročným diplomatom Marcelom Peškom, ktorý sa zaoberá najmä bezpečnostnou problematikou. Do roku 2023 bol veľvyslancom pre boj s hybridnými hrozbami a pre kybernetickú bezpečnosť, za ministra Jána Kubiša bol vedúcim úradu ministerstva.

Od minulého roka sa stal Peško osobitným predstaviteľom predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre Ukrajinu, čo je významné diplomatické miesto. Vtedajší minister zahraničia Miroslav Wlachovský to označil za „uznanie vysokého kreditu a profesionality slovenských diplomatov a za ocenenie všestrannej podpory Slovenska pre Ukrajinu a principiálneho postoja voči ruskej agresii“.

Marcel Peško priamo na Ukrajine koordinoval viaceré projekty OBSE za desiatky miliónov eur.

V lete ho nechal Blanár z tohto postu bez vysvetlenia stiahnuť, urobil to bez konzultácií s OBSE. Náklady na výkon tejto funkcie okrem predsedajúcej krajiny v OBSE platilo aj Slovensko. Minister vyplácanie financií zastavil, čo znamenalo, že Peško prišiel o funkciu. Blanár ho nechal stiahnuť do Bratislavy, kde vykonával prácu bežného referenta.

Sú dôvodom stiahnutia Peška jeho jednoznačné postoje k ruskej agresii na Ukrajine alebo to, že Blanár nemá záujem takto pomáhať Ukrajine? Denník N oslovil s otázkami aj Marcela Peška, ktorý sa k tomu vyjadrovať nechcel.

Diplomatov v pozícii veľvyslancov, ktorých sa Blanár takýmto spôsobom zbavil, je viac. Prepúšťajú napríklad aj bývalú veľvyslankyňu v Mexiku Alenu Gažúrovú.

Takáto vlna prepúšťania je podľa Wlachovského „maximálne kontroverzná, účelová a podobá sa na čistky“, komentuje dianie na Hlbokej ulici bývalý minister v kontexte toho, že podľa jeho informácií prijali v posledných mesiacoch na ministerstvo možno aj 80 nových zamestnancov. „Urobili to v čase, keď vedeli, aký je problém je v štátnom rozpočte.“

Wlachovský pripomínia, že je jednoduchšie prepustiť človeka v skúšobnej lehote než zamestnancov v strednej alebo vysokej diplomatickej triede, ktorí už majú niečo za sebou a treba im vyplatiť odchodné.

Vyhodil aj diplomatov, ktorí mali ísť na misie

O necitlivom postupe Blanára svedčí aj to, že najmenej v dvoch prípadoch zrušil funkcie, čiže aj pracovné zmluvy, diplomatom, ktorým ministerstvo už schválilo vyslanie do cudziny. V prvom prípade ide o skúseného diplomata, ktorý mal nastúpiť na zastúpenie Slovenska pri Organizácii spojených národov v Ženeve, v druhom prípade ide o diplomatku, ktorá mala nastúpiť na ambasádu v Bielorusku.

Nástupu na zahraničnú misiu sa zvykne prispôsobovať celá jeho rodina, a keďže trvá spravidla štyri roky a viac, manželia či manželky diplomatov pre odchod do cudziny musia ukončiť svoje pracovné pomery, deti sa odhlasujú zo škôl, niektorí prenajmú či dokonca predajú byty. Nečakané prepustenie diplomata v štádiu „balenia sa“ na misiu zasiahne celú jeho rodinu.

Bol v Globsecu a u Korčoka, prepustili ho

Politické dôvody prepustenia sa dajú hľadať pri diplomatovi Milanovi Šuplatovi. Ide o mladého zamestnanca, ministerstvo ho pripravovalo na stálu misiu pri NATO, kam ho vyslalo na ročný pobyt v centrále Severoatlantickej aliancie, čo stálo desaťtisíce eur.

Keď mal na konci leta tohto roka Šuplata nastúpiť ako „trojka“ priamo na naše zastupiteľstvo pri NATO, udalosti nabrali iný smer, ako diplomat predpokladal. V Bratislave mu tento post nepotvrdili a pridelili ho k 1. septembru na odbor analýz a plánovania, aby sa napokon minulý týždeň ocitol na zozname prepustených.

Čo môže byť za zrušením vyslania Šuplatu do Bruselu a jeho následným prepustením?

V minulosti pracoval pre organizáciu Globsec, ktorá po nástupe vlády Roberta Fica presťahovala svoj bezpečnostný samit z Bratislavy do Prahy. Šuplata písal analýzy v Globsecu aj spolu so súčasnými politikmi Progresívneho Slovenska Tomášom Valáškom, Petrom Bátorom, ktorí boli dlhoročnými diplomatmi, alebo s exministrom obrany a predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom.

Šuplata pôsobil aj na veľvyslanectve v Spojených štátoch, keď ho ako veľvyslanec viedol Ivan Korčok, ktorý si ho po nástupe na miesto ministra zahraničných vecí (2020 – 2022) stiahol do svojej kancelárie.

Vyhodili aj ďalšieho človeka s väzbami na Korčoka

Politické dôvody môžu byť aj za prepustením diplomata a právnika Ivana Novotného. Na ministerstve je šesť rokov, pracoval na odbore medzinárodného práva, na legislatívnom odbore, bol na polročnej stáži v NATO a potom pracoval priamo v kancelárii ministra Blanára.

Prečo ho mohli prepustiť? Jeho väzby na bývalého ministra sú zrejmé – spolu s Ivanom Korčokom zakladal Letnú školu diplomacie Štefana Osuského a je manželom Metoda Špačka, bývalého vedúceho kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej. Blanárovo ministerstvo tento rok na poslednú chvíľu Špačkovi zabránilo, aby nastúpil na miesto veľvyslanca Slovenska v OSN v New Yorku.

Čistky na ministerstve neberú ohľady ani na životné podmienky prepúšťaných zamestnancov. Podľa informácií Denníka N Blanár zrušil aj miesto diplomatky, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá a je osamelou matkou neplnoletého dieťaťa.

Ivan Korčok vyjadril prepusteným diplomatom podporu a odkazuje a pridáva krátku výzvu. „Píšte domov pravdu a nepodľahnite autocenzúre, vy nenesiete žiadnu zodpovednosť za politické rozhodnutia, a rovnako prosím tých, ktorí odišli, aby nezabuchli dvere pred diplomaciou. Verím, že ju opäť opravíme, aby profesionálne slúžila Slovensku.“

Viacerí prepustení zamestnanci sa teraz koordinujú a pripravujú žaloby na ministerstvo za spôsob, akým postupovalo. Dôvodom je hlavne to, že minister najprv prijal desiatky nových zamestnancov, krátko nato však zrušil pozície desiatkam pracovníkov a neponúkol im náhradné pozície, keďže predtým všetky voľné tabuľkové miesta obsadil. Viacerí zamestnanci sa domnievajú, že tým minister zahraničných vecí porušil Zákonník práce, a budú žiadať odškodnenie.