Svetový newsfilter: Putin sa Merkelovej nepozdával už pred 20 rokmi

Dobrý deň,

Angela Merkelová sa pripomína Nemecku aj zvyšku sveta. V čase, keď súčasne prebiehajú viaceré krízy a Nemecko po rozpade vládnej koalície čakajú predčasné voľby, dlhoročnej kancelárke vyšla kniha a poskytla zopár veľkých rozhovorov, kde zazneli dôležité myšlienky.

O čo ide: Základný odkaz, ktorý vyplýva z rozhovorov pre Spiegel a BBC je, že Merkelová si stojí za rozhodnutiami, ktoré urobila ako nemecká kancelárka.

Neľutuje, že v roku 2008 nepodporila vstup Ukrajiny do NATO, pretože by to podľa nej ešte skôr viedlo k ruskej agresii.

Za správne považuje aj to, že v roku 2015 otvorila hranice utečencom, inak by vraj vyhlásenia o hodnotách, ktoré vyznáva Európa, boli iba prázdne reči.

A nemyslí si ani to, že ako kancelárka mala zastaviť projekt plynovodu Nord Stream 2, pretože išlo o spôsob, ako pomôcť nemeckému biznisu a zároveň budovať mierové vzťahy s Ruskom.

Ako vníma Putina: Merkelová aj naďalej zostáva verná svojej typickej profesionalite a v rozhovoroch je vcelku diplomatická, no pomerne otvorene opísala, ako pred rokmi vnímala Vladimira Putina.

Prvýkrát ho stretla v roku 2000, krátko po tom, čo sa stal prezidentom. Merkelová si na ňom všimla nadradenosť a diktátorské tendencie, ale nemyslí si, že Putin si pred 20 rokmi predstavoval, že raz zaútočí na Ukrajinu.

Je si však istá, že Putin by sa ticho neprizeral, ak by Ukrajina vstúpila do NATO.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Merkelová a Putin v roku 2007. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Merkelová o sebe tvrdí, že je optimistka, no uznáva, že pri pohľade na dianie vo svete sú obavy na mieste. Vraví, že ona po nástupe do úradu v roku 2005 mala dva roky na to, aby sa naučila to najdôležitejšie, a až potom prišli krízy.

Odvtedy podľa nej problémy len pribúdajú a pre politických lídrov je to veľmi ťažké.

Nadšená logicky nie je ani z víťazstva Donalda Trumpa. Po voľbách bola podobne sklamaná ako v roku 2016, keď súboj s Trumpom prehrala Hillary Clintonová.

Teraz ju znepokojuje aj to, aké silné väzby má Trump na Silicon Valley a špeciálne Elona Muska, ktorý má obrovské finančné možnosti, a ako vraví Merkelová, 60 percent satelitov na obežnej dráhe.

Viac o Merkelovej knihe čítajte tu.

Severná Amerika: Súdy rušia Trumpove obžaloby

Zvolený americký prezident Donald Trump už nečelí dvom federálnym žalobám, za ktoré mu v krajnom prípade hrozili stovky rokov vo väzení. Súdy tento týždeň vyhoveli žiadosti špeciálneho vyšetrovateľa, ktorý požiadal o ich zrušenie.

Aký je kontext: Trump ako prvý exprezident v americkej histórii čelil dokopy hneď štyrom trestnoprávnym žalobám. Tie najvážnejšie z nich sa týkali kauzy s utajenými dokumentmi a pokusu zvrátiť voľby v roku 2020. Dokopy v týchto prípadoch čelil 44 bodom obžaloby, ktoré podal vyšetrovateľ Jack Smith.

V prvom prípade išlo o škandál, keď Trump odmietol odovzdať tisíce utajených dokumentov národnému archívu. Podľa prokurátora to urobil vedome a ohrozil tak bezpečnosť Spojených štátov. Druhý prípad sa týkal klamstiev, že Joe Biden nebol legitímne zvoleným prezidentom, ktorými Trump vyprovokoval svojich fanúšikov k útoku na Kapitol.

Trump v kampani sľuboval, že vyšetrovateľa Smitha po návrate do Bieleho domu vyhodí „za dve sekundy“. Zároveň popieral akúkoľvek vinu a prípady bez dôkazov označoval za politicky motivované.

Čo sa stalo: Po novembrových voľbách Smith oznámil, že ešte pred tým, ako ho Trump odvolá, na svoju funkciu rezignuje sám. Zároveň požiadal súdy, aby zvrátili dve spomenuté žaloby, keďže americkou tradíciou je nestíhať úradujúcich prezidentov. Tie mu vyhoveli.

Momentálne medzi právnikmi prebieha debata, či by sa prokuratúra mohla vrátiť k prípadu po skončení Trumpovho druhého funkčného obdobia. Niektorí odborníci tvrdia, že na výkon funkcie sa nevzťahujú päťročné premlčacie lehoty.

Trump naďalej čelí obžalobe v štáte Georgia za snahu zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020. Tento prípad je však odložený na neurčito po tom, čo štátna zástupkyňa Georgie zamlčala pomer so špeciálnym prokurátorom Nathanom Wadeom.

Okrem toho už Trumpa neprávoplatne odsúdili v kauze s pornoherečkou Stormy Daniels. Vymeranie výšky trestu je však odložené na neurčito, je možné, že sa o ňom rozhodne až v roku 2029.

Čo bude ďalej: Trump sa v posledných mesiacoch vyhrážal, že sa bude chcieť pomstiť svojim politickým oponentom. V kampani ako o „nepriateľovi zvnútra“ nehovoril len o Smithovi, ale napríklad aj o bývalej predsedníčke Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

Jeho doterajšie nominácie nasvedčujú, že je pripravený svoje sľuby dodržať. Novou ministerkou spravodlivosti by sa mala stať lojálna Pam Bondi, ktorá kritizovala žaloby na Trumpa.

Ázia: Izrael a Hizballáh uzavreli prímerie

Vláda Benjamina Netanjahua a hnutie Hizballáh po mesiacoch intenzívnych bojov uzavreli dvojmesačné prímerie. Otvára sa tak priestor na trvalé ukončenie konfliktu a návrat civilistov z oboch strán izraelsko-libanonskej hranice.

Aký je kontext: Izrael a Hizballáh sa navzájom ostreľovali od 8. októbra 2023. Išlo o reakciu na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas na juh Izraela a následné izraelské bombardovanie Pásma Gazy.

Vzhľadom na neustále útoky museli svoje domovy opustiť desaťtisíce Izraelčanov zo severu krajiny a obyvateľov južného Libanonu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po veľkom spoločenskom tlaku, aby riešil túto situáciu, eskaloval konflikt.

Pred niekoľkými mesiacmi vybuchli komunikačné zariadenia tisícov príslušníkov Hizballáhu, Izrael zabil dlhoročného lídra organizácie a následne jeho vojaci vtrhli na juh Libanonu. Izrael tam zabil veľké množstvo bojovníkov a zničil tisíce rakiet, ale zároveň jeho útoky spôsobili humanitárnu katastrofu a vysídlili vyše milión Libanončanov.

Čo to spôsobilo: Netanjahu po intenzívnom diplomatickom úsilí Spojených štátov amerických tento týždeň s oslabeným Hizballáhom pristúpil na dohodu o prímerí. Izraelskí vojaci by mali postupne odísť z juhu Libanonu a militanti Hizballáhu by sa mali stiahnuť na sever.

Na pokoj zbraní v južnom Libanone by mala dohliadať libanonská armáda a medzinárodné jednotky. Viacerí v Izraeli aj Libanone sú však skeptickí.

Netanjahua za dohodu kritizujú jeho krajne pravicoví ministri aj opozícia, podľa ktorej mal Izrael pokračovať vo vojne a „definitívne“ zničiť Hizballáh. Naopak, mnohí Libanončania sa obávajú, že Izrael nebude rešpektovať prímerie a naďalej bude útočiť aj na civilné ciele.

Čo ďalej: Napriek dohode s Hizballáhom zatiaľ nič nenasvedčuje zmierneniu konfliktu v Pásme Gazy. Izrael tam po masakroch Hamasu útočí už vyše trinásť mesiacov, pričom jeho operácia si vyžiadala vyše 40-tisíc obetí. Väčšinu z nich tvoria ženy a deti.

Dosluhujúci americký prezident Joe Biden tvrdí, že uzavretie prímeria v Gaze je jeho prioritou. Vo Washingtone sa naďalej nevzdávajú snahy o normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou výmenou za postupný vznik nezávislého palestínskeho štátu.

Mnohí odborníci sú však voči tomu skeptickí. Súčasná izraelská vláda je výrazne proti dvojštátnemu riešeniu a v USA už čoskoro bude vládnuť administratíva Donalda Trumpa, ktorá bude podľa všetkého jedna z najviac proizraelských v modernej histórii.

Latinská Amerika: Bolsonarovi pribúda obvinení

Bývalý prezident Brazílie a krajne pravicový milovník konšpirácií a zbraní Jair Bolsonaro čelí čoraz väčšiemu množstvu obvinení od sprenevery darov zo Saudskej Arábie až po plánovanie vraždy súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Čo sa deje: Brazílska polícia vzniesla obvinenia voči Bolsonarovi, ktorého podozrieva z plánovania prevratu. Spolu s ním je podozrivých viac ako tridsať ďalších osôb. Polícia hovorí o plánoch podkopať brazílsku demokraciu a tlačí na prokuratúru, aby Bolsonara a jeho kumpánov obvinila z „násilného zrušenia demokratického právneho štátu, štátneho prevratu a zločineckej organizácie“.

Obvinenia pribúdajú, už začiatkom roka ho polícia chcela obviniť zo sfalšovania testu na covid počas pandémie, aby mohol vycestovať do USA. Druhým obvinením, ktoré prišlo približne v rovnakom čase, bola sprenevera týkajúca sa luxusných a veľmi drahých hodiniek, ktoré dostal zo Saudskej Arábie.

Prokuratúra sa ešte nerozhodla, či prípady bude vyšetrovať alebo nie.

Ako to vzniklo: Jair Bolsonaro bol prezidentom Brazílie len jedno funkčné obdobie, počas ktorého urážal ženy či obete covidu a šíril rôzne konšpirácie, ako napríklad to, že vakcína proti covidu ľudí mení na krokodíly. Potom sa uchádzal o znovuzvolenie, ale porazil ho ľavicový kandidát Lula, ktorý tesne predtým vyšiel z väzenia.

Bolsonaro už počas predvolebnej kampane šíril dezinformácie o tom, že voľby budú sfalšované. Nechal sa inšpirovať Donaldom Trumpom a jeho spochybňovaním elektronického hlasovania.

Po Lulovom víťazstve vyzýval na sociálnych sieťach na násilie, pričom to dopadlo podobne ako v USA, kde po Bidenovom víťazstve v roku 2020 Trumpovi stúpenci zaútočili na Kapitol. V Brazílii tiež zaútočili na vládne budovy, ničili nábytok, rozbíjali okná, pričom polícia sa len prizerala, respektíve pozerala opačným smerom.

Násilie rastie: Násilie začalo opäť narastať po tom, ako Donald Trump vyhral americké prezidentské voľby. V polovici novembra vybuchla neďaleko brazílskeho ústavného súdu bomba. Odpálil ju atentátnik, ktorý pri výbuchu ako jediný zomrel.

Polícia však musela okamžite evakuovať oblasť a neskôr informovala, že útočník bol osamelý vlk, avšak napojený na širší okruh politických extrémistov, a že jeho snahu o narušenie demokracie považujú za akt terorizmu. K útoku došlo len pár dní predtým, ako mala Brazília hostiť svetových lídrov na samite G20.

O pár dní na to polícia zadržala niekoľko členov elitnej jednotky brazílskej armády a obvinila ich z plánovania vraždy súčasného brazílskeho prezidenta Lulu. Vraždu mali plánovať v roku 2022, krátko po tom, čo Lula porazil vo voľbách Bolsonara.

Malo k tomu dôjsť ešte pred Lulovou inauguráciou prvý deň roku 2023. Na tú, mimochodom, Bolsonaro neprišiel, hoci oficiálne mal on Lulovi odovzdať funkciu. Z Floridy len odkázal, že dovolenkuje.

Polícia zatiaľ odmietla zverejniť dôkazy, ale hovorí sa o tom, že jednotka mala v pláne zavraždiť aj nemenovaného sudcu ústavného súdu. Bolsonarov právnik poprel, že by bývalý prezident, ktorý sa nevedel vzdať moci, s tým niečo mal.

Afrika: Pribúdajú ľudia, ktorí musia utiecť

V Afrike rastie počet vnútorne vysídlených ľudí. Nové dáta ukazujú, že na konci minulého roka ich bolo až 35 miliónov.

O čo ide: Vnútorne vysídlení ľudia sú takí, čo museli odísť zo svojich domovov pre vojnu, prírodné katastrofy, porušovanie ľudských práv či iné faktory, ktoré nedokážu ovplyvniť. Neutiekli však do zahraničia, ostali v krajine, kde žili aj pred katastrofou.

Situácia v Afrike je v tomto smere naozaj vážna, žije tam takmer polovica z celkového počtu vnútorne vysídlených ľudí na celom svete.

Toto číslo rastie aj napriek tomu, že viaceré africké štáty pripravili plány, ktoré tomu mali zabrániť. Momentálne je v Afrike trikrát toľko vnútorne vysídlených ľudí ako pred 15 rokmi.

Prečo to tak je: Hlavnými dôvodmi, prečo ľudia musia opustiť svoje domovy na tomto kontinente, sú ozbrojené konflikty a násilie.

Čoraz väčším problémom je aj klimatická kríza, rastie počet ľudí, pre ktorých boli dôvodom vysídlenia záplavy či suchá. Odborníci upozorňujú aj na to, že tieto faktory sa často prekrývajú, a tak vytvárajú veľmi komplikovanú situáciu.

Veľké počty vnútorne vysídlených ľudí sa týkajú najmä Demokratickej republiky Kongo, Etiópie, Nigérie, Somálska a Sudánu. V týchto piatich štátoch dokopy žije až 80 percent ľudí, ktorí sú vnútorne vysídlení v dôsledku konfliktu.

Čo bude ďalej: Nepríjemné je, že zatiaľ sa nezdá, že by sa situácia v blízkej budúcnosti mala zlepšiť.

Napríklad v Sudáne, ktorý v počte utečencov a vnútorne vysídlených ľudí patrí k najhorším, je to čoraz horšie. Ľudia hladujú, násilie v krajine sa šíri a rôzne ozbrojené skupiny bojujú o vplyv.

Odborníci varujú, že táto obrovská krajina na severe Afriky je na ceste k tomu, aby sa stala nefunkčným štátom.

V takej krajine je ťažké postarať sa o zasiahnutých ľudí, no ešte zložitejšie je zavádzať preventívne opatrenia, ktoré by zabránili tomu, aby sa ich počty zvyšovali.

Meno týždňa: Rafał Trzaskowski

Kandidátom Občianskej koalície v poľských prezidentských voľbách bude známy primátor Varšavy. Hnutie, ktoré je momentálne v Poľsku pri moci, si v primárkach vyberalo medzi ním a ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorským.

Trzaskowski už kandidoval v roku 2020, vtedy tesne prehral s Andrzejom Dudom. Ten už znovu kandidovať nemôže, a tak strana Právo a spravodlivosť nominovala historika Karola Nawrockého. Ich šance sú momentálne vcelku vyrovnané, Občianskej koalícii môže uškodiť aj to, že momentálne vládne.

Voľby budú v máji 2025.

Viac čítajte tu.

Foto týždňa

Ursula von der Leyenová (vľavo) a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová oslavujú hlasovanie, v ktorom europoslanci schválili nové zloženie Európskej komisie, ktorú bude aj naďalej viesť nemecká politička.