Priniesli vodné delá, bili demonštrantov aj novinárov. Gruzínska vláda potlačila proeurópske demonštrácie

V Gruzínsku sa odohráva niečo, čo sa v náznakoch podobá na ukrajinský majdan. Vládna strana Gruzínsky sen vo štvrtok oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie, na čo Gruzínci zareagovali demonštráciami. Tisíce ľudí zablokovali ulice hlavného mesta.

Vláda na protestujúcich poslala policajné a bezpečnostné jednotky, ktoré na demonštrantov použili vodné delá a slzný plyn.

Gruzínska vládna strana už niekoľko mesiacov krajinu vedie skôr do Ruska, ako do Európskej únie, o čom svedčí najmä zákon o zahraničných agentoch, prenasledovanie LGBTQ+ ľudí, podozrenia na volebné podvody a tiež predvolebná rétorika o sľubovanom mieri v prípade ich víťazstva a zatiahnutiu Gruzínska do vojny v prípade výhry opozície.

Ako pre Denník N povedal Kacha Gogolašvili, ktorý v 90. rokoch pracoval na gruzínskom ministerstve zahraničia a v rokoch 1996 až 2000 viedol misiu Gruzínska v EÚ, pozastavenie prístupových rokovaní bola pre mnohých „len posledná kvapka“.

Z ulíc tak ľahko neodídu, myslí si Gogolašvili.

Od volieb k rozlúčke s Bruselom

Vo štvrtok Európsky parlament prijal rezolúciu ako reakciu na „zhoršujúcu sa krízu demokracie, ktorá nasledovala po parlamentných voľbách a údajnom volebnom podvode“, pričom dodáva, že za krízu demokracie je „plne zodpovedná“ vládna strana.

„Mesiace pred voľbami sa vyznačovali výraznými útokmi na demokraciu v Gruzínsku,“ píše sa v rezolúcii, ktorá taktiež kritizuje „atmosféru strachu, a to aj prostredníctvom zatýkania, domových razií a zastrašovania opozičných politikov, vodcov občianskej spoločnosti, novinárov a výskumníkov a iné osoby kritizujúce vládu a násilie páchané na nich“.

Europoslanci Gruzínsko žiadajú o opakovanie októbrových parlamentných volieb, v ktorých videli „výrazné nezrovnalosti“. Znepokojovali ich správy o kupovaní a manipulácii s hlasmi, zastrašovaní voličov a obťažovaní pozorovateľov.

Vládna strana Gruzínsky sen zareagovala na rezolúciu EÚ rýchlo. Oznámila, že do roku 2028 pozastavuje prístupové rokovanie do Únie a odmietne aj rozpočtové granty. Ako dodal premiér Irakli Kobachidze, cieľom rozhodnutia vlády je ukázať „európskym politikom a byrokratom, ktorí sú úplne zbavení európskych hodnôt, že vydieranie nie je spôsob, ako osloviť Gruzínsko, ale rešpekt áno“.

„Sme hrdý a sebarešpektujúci národ s bohatou históriou, preto je kategoricky neprijateľné považovať integráciu do EÚ za akt milosrdenstva,“ dodal Kobachidze. „Pre EÚ je dôležité rešpektovať naše národné záujmy a tradičné hodnoty.“

Gruzínci vyšli do ulíc, pričom v piatok nadránom došlo k stretu demonštrantov s políciou. Podľa informácií ministerstva vnútra demonštranti na policajtov kričali „Rusi“ a „otroci“, a snažili sa vniknúť do budovy parlamentu. Traja policajti mali byť zranení, dvaja z nich aj hospitalizovaní.

Ako Denníku N povedal bývalý diplomat Kacha Gogolašvili, protesty polícia „rozohnala pomocou násilia, vodných diel a slzných sprejov“. Ľudia sú však podľa neho odhodlaní sa na demonštrácie dnes aj napriek tomu vrátiť. „Toto bola pre mnohých  posledná kvapka,“ povedal Gogolašvili na margo vládneho rozhodnutia odstúpiť od prístupových rokovaní.

Video footage shows the moment RFE/RL's Davit Tsangareli was attacked while reporting live from Tbilisi early on November 29. He was covering protests after the ruling Georgian Dream party announced it was suspending EU accession negotiations until 2028. pic.twitter.com/1sfwakXaln

— Radio Free Europe/Radio Liberty (@RFERL) November 29, 2024

Gruzínsky majdan?

Situácia trochu pripomína ukrajinský majdan na prelome rokov 2013 a 2014, keď proeurópsky orientované davy demonštrantov vzdorovali násiliu zo strany vlády proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý sa rozhodol odstúpiť od prístupových rokovaní do Únie a obrátiť sa k Moskve.

„Podobnosti sú veľmi silné, pretože na scéne sú oligarchické režimy,“ vysvetľuje pre Denník N geopolitický analytik a expert na postsovietsky priestor z Univerzity Justus-Liebig v nemeckom Giessene Dionis Cenusa. „Zvyšok sa však zdá jemnejší v prípade Gruzínska, ktoré sa na rozdiel od Janukovyčovej éry nevzdalo integrácie do EÚ ako takej, ale sa sústredilo zatiaľ len na členstvo v EÚ.“ Vláda sa naďalej usiluje o vstup do NATO.

„Ďalším rozdielom je, že Janukovyč udržiaval otvorený dialóg s Moskvou a chcel posilniť vzťahy s Eurázijskou úniou. V tomto smere je gruzínska vláda opatrnejšia, ale nepomáha to, pretože opozícia a verejná mienka stále vnímajú odkladanie vstupu do EÚ ako akt národnej zrady a otvorené pozvanie Ruska,“ dodal.

Podľa Gogolašviliho je väčšina gruzínskej populácie silne proeurópska. Potvrdzujú to aj prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sa k Západu hlási viac ako 80 percent populácie.

Gruzínsko má pritom vstup do EÚ napísaný aj v ústave. Dlhé roky išlo o najviac prozápadnú krajinu bývalého sovietskeho bloku. Na vládnych budovách naprieč krajinou hneď vedľa gruzínskej vlajky veje v mnohých prípadoch aj tá európska.

Gruzínsko sa stalo kandidátskou krajinou v decembri 2023. Potom sa však jeho šance začali znižovať.

Bližšie k Rusku

V máji tohto roku gruzínska vláda prijala takzvaný zákon o zahraničných agentoch, ktorému v Gruzínsku stručne hovoria „ruský zákon“. Nápadne sa podobá na ten, ktorým Kremeľ paralyzoval občiansku spoločnosť, mimovládky a médiá.

Putin tento zákon počas svojej nedávnej návštevy v Kazachstane chválil s tým, že obdivuje „odvahu“, ktorú úrady pri tvorbe a prijatí tohto zákona ukázali. Európska únia však už v máji odkazovala, že s takýmto zákonom sa cesta na Západ neotvorí. Gruzínci vyšli do ulíc a proti zákonu niekoľko týždňov protestovali.

Už počas týchto protestov gruzínska vláda posielala na demonštrantov bezpečnostné jednotky, aby pokojne protestujúce davy rozohnali. K násiliu zvyklo dochádzať až po zotmení, keď polícia občas vytiahla vodné delá, slzný plyn, gumové projektily a rôzne formy fyzického násilia. Česká doktorandka z Katedry politickej geografie Ostravskej univerzity Dita Sutterová, ktorá tam vtedy robila svoj dizertačný výskum, Denníku N povedala, že „policajti naháňali ľudí“.

Gruzínskeho novinára pri výkone svojej práce surovo zbili policajné sily promoskaľského režimu v Gruzínsku.🇬🇪

Takúto “slobodu“ si predstavujú aj kolaboranti na Slovensku. Che Guevara z AliExpressu sa hrdo hlásil ku gratulácii nelegálne zvolenej strany, dokonca ich ešte aj… pic.twitter.com/LJpRoNquor

— Aktuálne o Ukrajine (@oukrajine) November 29, 2024

Potom prišli októbrové parlamentné voľby. V tých podľa oficiálnych výsledkov získal vládny Gruzínsky sen viac ako 54 percent hlasov, zatiaľ čo opozícia, ktorá sa zjednotila tesne pred voľbami, získala 37 percent hlasov. Poslanci Európskeho parlamentu však pre podozrenia z manipulácie žiadajú ich zopakovanie.

„O tom niet pochýb,“ odpovedal Gogolašvili na otázku, či boli voľby zmanipulované. „Existuje veľa náznakov a svedkov, ktorí volili za 30 ľudí. Jeden muž hovoril, že išiel do tridsiatich rôznych dedín a všade volil. Povedal, že v jeho regióne, ktorý je od Tbilisi vzdialený sto kilometrov, si všimol ďalších 20 áut, ktoré sa takto presúvali od jedného volebného obvodu k druhému ako on a všade volili s falošnými občianskymi patriacimi ľuďom, ktorí buď neexistujú, alebo žijú roky v zahraničí a domov nechodia.“

Volebná komisia hlasy prepočítala a oznámila, že sú platné. Aj so stranou Gruzínsky sen tvrdia, že voľby boli spravodlivé a demokratické.

Gruzínci vyšli do ulíc opäť. V centre Tbilisi si rozložili stany a kempovali tam. Minulý týždeň ich nadránom polícia rozohnala. Neskôr sa však vrátili a stany opäť postavili, pričom z niektorých podľa agentúry AP viali vlajky EÚ. Polícia niekoľkých demonštrantov zatkla. Tí sa sťažovali, že ústava im garantuje právo zhromažďovať.

Čo bude ďalej?

Voľby neuznala ani proeurópska prezidentka Salome Zurabišvili, podľa ktorej vyhlásenie vlády o prerušení prístupových rokovaní s Bruselom je „uzavretím ústavného prevratu, ktorý sa odohráva už niekoľko týždňov“. Na tlačovej konferencii dodala, že „neexistujúca a nelegitímna vláda vyhlásila vojnu svojim vlastným ľuďom“.

A neuznala ich ani opozícia, ktorej predstavitelia neprišli ani na pondelkové inauguračné zasadanie novozvoleného parlamentu. Zo 150 parlamentných kresiel bolo teda počas prvého rokovania obsadených len 88, na ktorých sedeli poslanci za Gruzínsky sen.

Podľa Gogolašviliho „nikto nevie, čo bude ďalej, ale podľa vývoja sa dá usudzovať, že krajina smeruje k autoritárstvu. Ukradli voľby a teraz nemajú žiadny morálny rámec, ktorý by ich obmedzoval“.

Vláda sa podľa neho bude snažiť potlačiť akýkoľvek odpor. „Ľudia, najmä mladí ľudia, sú však odhodlaní, po včerajšom násilí sú ešte nahnevanejší“.

A čo bude so vzťahmi s Európskou úniou? Ako vysvetľuje analytik Cenusa, rozhodnutie vládnej strany pozastaviť prístupové rokovania na štyri roky bude mať dlhodobé dôsledky.

„Jasne vidíme, že gruzínsky oligarchický režim sa preskupuje, aby si predĺžil svoje zotrvanie pri moci po roku 2028,“ povedal Cenusa pre Denník N s tým, že vláda sa snaží predvídať budúce kroky EÚ, a preto ustupuje od svojho predvolebného hesla, že Gruzínsko vstúpi do EÚ v roku 2030. „Tým však Gruzínsky sen vystavuje krajinu zvýšenému ruskému vplyvu, čo nevyhnutne naplní vákuum, ktoré vytvorila zmenšujúca sa politická prítomnosť Západu.“

Aby Gruzínsko zostalo atraktívne pre investorov, bude musieť podľa Cenusu implementovať asociačnú dohodu s Úniou a dohodu, ktorá umožňuje Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajinu prístup na jednotný európsky trh vo vybraných sektoroch).

Je to podľa experta minimálna požiadavka na to, aby Gruzínsko malo bezvízový režim a zostalo z hľadiska integrácie čo najbližšie k Moldavsku a Ukrajine. Tie podľa Cenusu budú teraz napredovať rýchlejšie. „Ak Európska únia vypovedá tieto dohody s Gruzínskom, potom gruzínska vláda prispeje k zníženiu postavenia Gruzínska na štatút Arménska v súčasných vzťahoch s EÚ. V skutočnosti môže mať Arménsko s Bruselom živšie vzťahy ako Tbilisi,“ uzavrel.