Keď nás chráni Šutaj Eštok a Gašpar, radujme sa, veseľme sa

 Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Strach je fenomén, s ktorým rôzni politici narábajú rôzne. Prezident Putin na desaťročia pestovanom strachu z NATO vybudoval súhlas Rusov s vraždením na Ukrajine. Tento strach má, pravda, podobu fatamorgány, lebo NATO by nikdy neviedlo útočnú vojnu voči Rusku aj preto, lebo takáto vojna by nemala podporu obyvateľov na Západe. V Rusku však strach z NATO je priam v základoch tamojšej štátnosti.

Ruského strachu z NATO by sme sa teda mali báť, lebo je iracionálny, násilnícky a rozpínavý. Namiesto toho nám predseda vlády Robert Fico a spol. podhadzujú strach z tretej svetovej vojny. To je výborný strach, keď chcete zamaskovať, ako idiotsky vládnete doma i na všetky štyri svetové strany. Strachom z tretej svetovej vojny môžete obhajovať i totálnu kapituláciu západných demokracií a rusko-čínsku svetovládu. Slovom, prakticky každú sprostosť, ktorá napadne politického manipulátora.

Na pulze dňa  

Aj štvrtková tlačová konferencia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a riaditeľa Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara zapasovala do politického marketingu, v ktorom sa politika a verejná mienka tvarujú strachom. Vraj smerujeme k tomu, že bol identifikovaný páchateľ bombových hrozieb, ktoré, ako to pomenúvajú médiá, narúšajú bežný chod verejného života. To bola prvá správa z tlačovky a druhá, že vraj akási skupina ohrozuje kritickú infraštruktúru na Slovensku.

Obaja činovníci síce odmietli prezradiť pre dôveryhodnosť podstatné detaily, ale nejaké pre stimulovanie centier strachu predsa len povedali. Vo veci sabotáže na kritickú infraštruktúru sa v rozprávaní riaditeľa SIS mihli jeden až dvaja Ukrajinci, Slovák s maďarským občianstvom a dáki ďalší ľudia. Tajná služba má podľa neho zadokumentovanú dlhodobú aktivitu skupiny ľudí, ktorá prejavuje znaky sofistikovanej spravodajskej aktivity, čo má mať vplyv na bezpečnosť Slovenska. Ešteže tak, že ich má SIS dlhodobo pod palcom…

Kapusta v sude

Na otázku, prečo sa minister vnútra a šéf tajnej služby rozprávajú s verejnosťou ako ruskí propagandisti s tamojšími občanmi, sme už odpovedali. Teraz si to idiotské vládnutie rozmeňme na drobné. Strach z tretej svetovej vojny, strach z efemérnych sabotáží, záškodníkov, sorošovcov a podobných fatamorgán, natlačený do duší občanov ako kapusta do suda, plní niekoľko úloh naraz.

Úloha prvá: tí, čo sú pri moci, nás chránia – takýto záver si majú urobiť občania a občianky, ktorí účelovo naservírovanému strachu prepadnú. V realite je to, samozrejme, bluf, ako sme videli v prípade atentátu na premiéra. Neochránili ani jeho.

Úloha druhá: strach, ktorý má slabý alebo žiadny kontakt s realitou, prekrýva napríklad toto – opäť buďme na onom pulze dňa: že Peter Kažimír je tak závažne podozrivý z korupcie, že by mal odstúpiť z čela NBS bez ohľadu na to, že ho ťahá z kaše koaličná zmena trestných kódexov a v prípade kauzy francúzska vila dôkazná núdza. Ale čo je hlavné – kauza Kažimír v ligotavej podobe vracia do hry tému, ako sa tu za vlád Smeru kradlo, podvádzalo i v prepychu žije z nakradnutého v zahraničí. V tomto svetle sa zároveň zvlášť odporne vyníma všetko to, čo koalícia po voľbách spravila, aby sa tie minulé špinavosti zakryli.

Tým sa dostávame k tretej úlohe nášho marketingového strachu: keď sa bojíme fatamorgány, prestaneme sa báť toho, čoho by sme sa báť a obávať naozaj mali. Aj tu máme niekoľko aktuálnych príkladov na ilustráciu. Rozpadu právneho štátu a nárastu bezprávia a kriminality. Kolapsu zdravotníctva. Chaosu v pravidlách, ako ho vidno na transakčnej dani, ktorú koalícia naplnila ďalšími výnimkami ešte pred jej účinnosťou v duchu „práca chvatná, málo platná“. Inflácie, ktorú vyvolá konsolidácia verejných financií. Alebo rozpadu verejných financií, ak koaličný zlepenec konsolidáciu vzhľadom na svojej politické preferencie nakoniec vzdá tak, ako ju už Smer vzdával v minulosti. Bezohľadného pľundrovania lesov,  zhýralých poľovačiek papalášov, huliakovčín…

Chripôčka a Felvidék  

Pri skúmaní fenoménu strachu a toho, ako s ním narábajú zvlášť populistickí politici, by bolo, pravda, hriechom nejsť do nedávnej minulosti a nespomenúť pandémiu. Keď populista zacítil príležitosť, postavil sa proti rúškam, izolácii i očkovaniu a nákazu covidom-19 napriek tisícom udusených bagatelizoval slovami o chripôčke. Dá sa to vyjadriť hutnou vetou: sužujme sa strachom z tretej svetovej, ale nákaz a pandémií sa nebojme.

Možno táto špecifická národná črta oddávať sa mýtom a vyhýbať sa realite stojí aj za tým, že ani 900 rokov života v Uhorsku nedokázalo zo Slovákov a Sloveniek urobiť Maďarov a Maďarky. Pritom by to za taký dlhý čas bolo celkom prirodzené.