Denník N

Albrightová: Som smutná, keď vaši lídri hovoria, že zoberú len kresťanov

Madeleine Albrightová (78) sa narodila v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Ako dieťa musela utekať z Československa dvakrát. Pred nacistami aj po komunistickom puči v roku 1948. Za prezident Billa Clintona sa ako šéfka americkej diplomacie angažovala na Balkáne aj na Blízkom východe. Je vášnivou podporovateľkou Hillary Clintonovej za prezidentku USA. FOTO - TASR/AP
Madeleine Albrightová (78) sa narodila v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Ako dieťa musela utekať z Československa dvakrát. Pred nacistami aj po komunistickom puči v roku 1948. Za prezident Billa Clintona sa ako šéfka americkej diplomacie angažovala na Balkáne aj na Blízkom východe. Je vášnivou podporovateľkou Hillary Clintonovej za prezidentku USA. FOTO – TASR/AP

Spojené štáty by mali vziať viac utečencov, rozpráva bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová.

Americká politička s československými koreňmi prichádza tento víkend na Slovensko. Na konferencii Globsec 2016 si v sobotu prevezme transatlantickú cenu. Putin ju znepokojuje. Hoci podľa nej hrá so slabými kartami, je dobrý taktik.

V Európe sme pomerne nervózni z vašich volieb, obzvlášť z Donalda Trumpa. Ako je možné, že sa z neho stal vážny prezidentský kandidát?

V našej krajine ľudia môžu kandidovať na úrad prezidenta a on úspešne prechádza cez rôzne primárky a volebné zhromaždenia. Musím povedať, že samu ma prekvapilo, aké veci rozpráva, ale proces stále beží. Sama podporujem bývalú ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú a myslím, že práve ona je našou budúcou prezidentkou.

Nepochybujete o tom?

Definitívne tomu verím a čísla a všetko ostatné tomu nasvedčujú.

Aká by bola prezidentka?

Myslím, že o jej pohľade na zahraničnú politiku si vieme vytvoriť predstavu z jej bývalého pôsobenia. Úprimne si myslím, že je najskúsenejšou osobou na to, aby sa stala sa prezidentkou, ak vezmeme do úvahy, že bola prvou dámou, senátorkou, slúžila vo výbore pre kontrolu zbraní a nakoniec šéfovala americkej diplomacii. Dala jasne najavo, že rozumie americkej role vo svete, zodpovednosti operovať cez multilaterálne inštitúcie s partnermi. Dala jasne najavo, že Amerika má dôležité postavenie ako medzinárodný hráč.

Nezlyhala však pri Sýrii? Nebolo chybou prezidenta Obamu, že keď sa v Sýrii prekročila červená línia, boli použité chemické zbrane, nepodnikol žiadnu akciu? Islamský štát je od vtedy silnejší a Baššár Asad je po všetkých tých masakroch stále pri moci…

Osobne si myslím, že ak sa určí červená čiara, mali by ste sa toho držať, je tu však jedno veľké ale v podobe výsledku ďalších Obamových krokov, ktoré nasledovali. Ako napríklad s Rusmi dohodli odstránenie chemických zbraní. Myslím si, že to bola veľmi dôležitá dohoda. Ale keď hovorím za seba, tak by bolo lepšie, keby sa niečo v Sýrii urobilo skôr.

S Rusmi sa snažila Clintonová ako šéfka diplomacie o „zresetovanie vzťahov“. Namiesto toho však nakoniec Kremeľ anektoval Krym a pomohol rozpútať vojnu na východe Ukrajiny. Podporila by Clintonová teraz sankcie proti Putinovmu režimu?

Podporovala sankcie uvalené na Rusko. Rozprávala o tom, aké je dôležité, aby si z diplomatickej perspektívy udržali pevný postoj k veciam, ktoré považujeme za nezákonné, ako sa stali na Kryme a iné ruské aktivity. Rovnako je však dôležité pozerať sa na oblasti, kde môžeme spolupracovať. Ako sa napríklad dohodnúť na chemických zbraniach, boji proti terorizmu či klimatických zmenách. V diplomacii je množstvo tém, kde môže mať fungujúce vzťahy. Zároveň však tam, kde sa dejú zlé veci, musí mať jasný postoj.

Čo si myslíte o Putinovi?

Som veľmi znepokojená jeho činmi. Snaží sa celý čas vytvárať tlak a testuje, či vieme zostať jednotní ako aliancia a či Európska únia zostane spolu. Má slabšie karty, ale hrá s nimi veľmi dobre, je dobrý taktik. Púšťa sa však do mnohých vecí, ktoré sú v medzinárodnom spoločenstve neprijateľné.

Lídri 28 krajín Únie čoskoro budú znovu rozhodovať o predĺžení sankcií. Čo by ste im poradili?

Jednoznačne by som im radila predĺžiť ich znovu. Minské dohody neboli plne implementované a nevidím dôvod, prečo by sme ich mali odstrániť. Sú veľmi dôležitým nástrojom a obzvlášť podstatné v tejto chvíli, keď sú multilaterálne.

V Spojených štátoch beží debata o utečencoch, tu v Európe vzhľadom na migračnú krízu ešte väčšia. Hoci v regióne strednej Európy nemáme takmer žiadnych utečencov, jej lídri sú veľmi jednotní vo svojom odpore prejaviť solidaritu utečencom. Čo si o tom myslíte?

Mám k tomu veľmi ostrý postoj. Verím, že je dôležité ujímať sa utečencov. Som veľmi smutná a sklamaná z toho, keď počujem, ako sa stredoeurópski lídri správajú. Západná Európa a Spojené štáty veľmi pomohli krajinám strednej a východnej Európy počas druhej svetovej vojny. Napríklad pomohli Maďarsku v roku 1956, keď stadiaľ utekali ľudia. Lenže zároveň musím povedať, sama ako utečenka v Spojených štátoch, že si myslím, že Spojené štáty by mali vziať viac utečencov. Je ťažké žiadať to od iných krajín, ak to sami nerobíme. Musíme nájsť lepší spôsob, ako sa správať k tým, čo prichádzajú, a jasne oddeliť tých, čo nemajú dobré úmysly. V každom prípade je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí sa snažia ujsť pred horormi v Sýrii, ako zle sa s nimi zaobchádza, keď sa snažia dostať do Európy.

Súhlasíte s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v jej otvorenosti a akcente na humánny prístup?

Určite, ale Nemci v tom nemôžu byť sami. Naozaj si veľmi želám, aby sa neobjavovali vyhlásenia typu, že zoberieme len kresťanov, a iné diskriminačné postoje proti utečencom. Mnoho z nich len hľadá normálny život. Je dôležité, aby sa krajiny o ťarchu tohto návalu utečencov podelili a nemôžeme to nechať iba na niektorých. Zároveň veľmi silno cítim, že je pre Spojené štáty veľmi ťažké hovoriť Európe, čo má robiť, keď samy nezoberú viac utečencov.

Ak by vyhrala Clintonová novembrové voľby, myslíte, že by si v tomto s Merkelovou rozumela?

Už hovorila o nutnosti zmeniť celú imigračnú politiku a rozumie sile Spojených štátov, ktorá vychádza aj z toho, kde všade sa ich ľudia narodili.

Ste známa tým, ako si na svoje cesty vyberáte špeciálne brošne. Už ste si nejaké vybrali na svoju európsku návštevu?

(Smiech). Ešte nie, zrejme si ich pár zoberiem a potom sa uvidí.

S čím chcete vystúpiť v Bratislave?

V prvom rade som veľmi šťastná, že budem znovu v Bratislave, mimochodom, ako malé dievča som nosievala slovenský kroj z Piešťan. Už je to však istý čas, čo som nebola na Slovensku, a teším sa na to. Verím, že Slovensko je ako nová krajina v NATO pevnou časťou Európy, čo je niečo, čo Slováci podporujú. Fungujú u vás silné demokratické princípy a hodnoty. Slováci sú súčasťou skvelého kontinentu.

Trump hovorí, že NATO je zastaralé, vy si, naopak, myslíte, že by malo byť aktívnejšie?

Je to jedna z vecí, ktoré rozpráva Trump a nerozumie im. NATO je dôležité a rozhodne nie je zastaralé. Je to politická aj vojenská organizácia, ktorá hrá veľmi širokú rolu. Myslím si, že je dôležité, aby v nej všetci členovia boli zaangažovaní a cítili sa ako rovnocenní partneri. NATO je kľúčová organizácia v medzinárodnom systéme.

Prichádzate na starý kontinent, keď sme, bohužiaľ, svedkami nárastu antisemitizmu a extrémizmu. Na Slovensku máme napríklad v parlamente prvý raz fašistickú stranu. Ako bojovať proti takým ideológiám?

Je strašné čítať o tom. Som z toho veľmi nervózna a nešťastná, obzvlášť keď ovládam históriu vášho regiónu. Je dôležité vytlačiť ich späť a opakovať, že horory druhej svetovej vojny sa nemôžu odohrať znovu. Ak chcete byť krajinou 21. storočia, je dôležité rešpektovať ostatných ľudí, zbaviť sa predsudkov a chápať, aký nebezpečný je antisemitizmus a antiislamizmus. Nemôžeme to dnes dovoliť. Musíme sa naučiť rešpektovať každý každého a pracovať spolu.

Na druhej strane veľa voličov v Európe aj Spojených štátoch je nahnevaných na staré politické elity a cíti priepasť medzi nimi a politikou. Vnímate to?

Niet pochýb, že je tu hnev. Otázkou je prečo, v Spojených štátoch a do istej miery aj v Európe, to má do činenia s rozdielmi medzi bohatými a chudobnými, otázkou nerovnosti, prístupu k zamestnaniu. Pre elity je dôležité, aby reagovali na agendu, ktorú vytiahli tí najsmutnejší. Niektorí z nich však chcú len prinášať problémy.

Sklamalo vás, že Holanďania nedávno ako jediní v EÚ v referende odmietli prijať asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou?

Osobne sa mi vždy ťažko vyjadruje k voľbám iných ľudí, ale áno, som sklamaná. Otázkou je, prečo tak hlasovali. Niektorí zrejme pre domáce politické problémy v Holandsku, rozdiely na straníckej báze či neadekvátne informácie o tom, čo sa stalo so zostreleným lietadlom nad Donbasom, iných zase hnevá, ako funguje EÚ. Ak si to zanalyzujeme, asi tam zohrali rolu viaceré faktory. Jeden z nich mohol byť postavený na nedorozumeniach. Je to nešťastné.

Vidíte v Európe silu ruskej propagandy?

Áno, ruská propaganda je problém a čestní novinári musia hovoriť pravdu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Globsec

Svet

Teraz najčítanejšie