Roman Pataj
Denník N
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Ficova šťuka konečne robí to, čo od nej chcel
Na ministerstve zahraničných vecí od 18. novembra skončilo až 47 zamestnancov. Sú medzi nimi špičkoví diplomati s dlhoročnými skúsenosťami aj takí, ktorí sa už chystali na nové misie v zahraničí. Oficiálne vysvetlenie ministra Juraja Blanára znelo, že ide o snahu zefektívniť fungovanie rezortu. No ako píše Miro Kern, viacerí prepustení diplomati boli známi svojimi proukrajinskými postojmi, čo pôsobí ako pravdepodobnejšie vysvetlenie veľkej čistky.
Reči o efektivite však pôsobia ako lži, pretože nimi aj sú. Kým z práce muselo odísť 47 zamestnancov z dôvodu údajného šetrenia, Blanár prijal od svojho nástupu do funkcie 146 nových. Cez infožiadosť to zistilo opozičné Progresívne Slovensko, ktorého experti na zahraničnú politiku mali k téme tlačovku.
Výsledkom Blanárovho zefektívňovania tak bude o sto zamestnancov viac.
Blanárova obrana v normalizačnom jazyku. V piatok podvečer prešiel minister do protiútoku, ktorý nesie všetky znaky zahmlievania a ideologickej posadnutosti.
Už v nadpise tlačovej správy, ktorú médiám poslali jeho ľudia, sa píše o odmietnutí „progresívnej politizácie diplomatickej služby SR“.
Aby bolo každému okamžite jasné, že ide o prísne racionálnu reakciu od profesionála, slovo progresívne sa v texte v rôznych negatívnych konotáciách („progresívne rozprávky“ a podobne) objavilo 15-krát.
Blanár ešte obvinil Ivana Korčoka z prezliekania kabátov, a až keď všetkým vynadal, pokúsil sa o fakty. Priznal, že síce naozaj o prácu prišlo 47 ľudí, ale podľa neho iba 20 z nich dostalo výpovede, ostatní odišli do dôchodku alebo na dohodu.
Argumentačným vrcholom Blanárovej obhajoby je nasledovná veta: „… v čase po rozvrátení verejných financií, čo je dedičstvom vlád pánov Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora a ďalších „nezávislých“ osobností, ako bol vtedy aj pán Valášek, to skutočne nie je také zničujúce, ako to tvrdili títo páni na svojej tlačovke, ktorou chcú toto všetko iba zastierať.“
V tejto chvíli si treba spomenúť na infožiadosť, z ktorej vyplynulo, že kým v rámci šetrenia „po rozvrátení verejných financií“ Blanár prepustil 47 ľudí, iných 146 prijal. O tomto fakte jeho stanovisko chladnokrvne pomlčalo.
Bezpečnostné riziko. Juraj Blanár nie je len zlý minister zahraničných vecí. On je nebezpečný minister zahraničných vecí. Tým, čo robí, sa zaradil na rovnakú úroveň ako iní jeho kolegovia, ktorí prepúšťajú odborníkov a na ich miesto prijímajú ktovie koho.
Riziko je o to väčšie, že toto sa týka priamo našej dôveryhodnosti vo svete a bezpečnosti štátu, zvereného do rúk fanatických amatérov a fanúšikov Putinovho režimu.
2. Kažimírova cesta za beztrestnosťou sa skomplikovala
Kým vo štvrtok sa zdalo, že korupčná kauza guvernéra NBS a bývalého ministra financií za Smer Petra Kažimíra je efektívne zametená pod koberec, v piatok musel byť nepríjemne prekvapený.
Kažimírovi bývalí stranícki kolegovia tento rok pretlačili novelu Trestného zákona, podľa ktorej je jeho skutok premlčaný. V tomto duchu vydali sudcovia Najvyššieho súdu zjednocujúce stanovisko. Nenapísali ho preto, že by sa im zmena zákona nevyhnutne páčila, ale preto, lebo ho tak parlament napísal.
Lenže sudca Milan Cisarik v rozpore so všeobecným očakávaním prípad v piatok nezastavil, ale odročil ho na 9. decembra, keď oznámi, čo urobí.
Rovnaký sudca už Kažimíra v apríli 2023 trestným rozkazom potrestal pokutou 100-tisíc eur za prípad, v ktorom údajne podplatil v roku 2017 vtedajšieho riaditeľa finančnej správy úplatkom 48-tisíc eur, aby urýchlil daňové konania pre firmy svojho známeho. Kažimír podal odpor, a preto má teraz sudca Cisarik rovnaký prípad na stole zas.
Aké sú scenáre. Veronika Prušová napísala šesť možností, čo sa môže do 9. decembra stať.
Prvá možnosť je, že sudca napokon konanie zastaví.
Ďalšie dve sú nepravdepodobné. Druhá: proti zastaveniu konania sa odvolá prokurátor, ktorému to však neumožňuje nariadenie Maroša Žilinku v podobných kauzách. Tretia: napriek zastaveniu konania bude Kažimír trvať na pojednávaní, aby sa dokázala jeho nevina
Štvrtá alternatíva je, že sudca napriek zjednocujúcemu stanovisku rozhodne, ale v takom prípade by mal problém so zdôvodnením.
Ďalšie dve možnosti znejú celkom reálne. Piate možné riešenie spočíva v tom, že by sa sudca obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou. Ak by Súdny dvor uznal, že Kažimírova kauza sa týka európskych peňazí, pri ktorých sú premlčacie lehoty dlhšie, v konaní by sa muselo pokračovať.
Šieste a posledné východisko spočíva v podaní na náš Ústavný súd. Koalícia totiž schválila zákon, ktorý stanovuje kratšie premlčacie lehoty v prípade, keď je poškodeným „bežný občan“, a dlhšie, keď je poškodenou Európska únia. A to by mohlo byť diskriminačné.
V prípade piatej a šiestej možnosti by Kažimír zostal obžalovaný do rozhodnutia vyšších inštancií. Minimálne toľko neistoty si on aj celá vládna koalícia zaslúžia.
3. Ako si v SNS predstavujú ukážkové médium
Poslanec SNS Roman Michelko je spolu s Andrejom Dankom, Rudolfom Huliakom a Adamom Lučanským spolupredkladateľom návrhu zákona, ktorý koncom októbra schválila vláda a ktorý v prípade schválenia výrazne ovplyvní podobu médií.
Ako píše portál Euractiv.sk, „podľa Dankovho návrhu zákona bude môcť politik žiadať o opravu článku, nebude však musieť dokazovať, že je nepresný alebo klamlivý“. Naopak, boli by to médiá, ktoré by museli dokazovať, že majú pravdu.
Hoci sa poslanec Michelko a jeho kolegovia tvária, že im ide o lepšie fungovanie médií, na prvý pohľad ide o snahu šikanovať ich. Teoreticky pri každej kritickej zmienke o sebe by mohol ktorýkoľvek politik žiadať opravu, aj v prípade, že v nej nebola žiadna nepresnosť.
Mali sme trošku spory. Ten istý Roman Michelko je hlavnou postavou príbehu, ktorý naplno odhaľuje, že predstava SNS o médiách je od základu pomýlená.
Ako napísal kolega Filip Struhárik, je kľúčovou postavou troch obskúrnych médií – Denníka VV, Veci verejné a Televízia Veci verejné.
Denník VV sa ešte pred niekoľkými mesiacmi volal Veci verejné. Dôležitou náplňou jeho činnosti bola Michelkova propagácia pred voľbami v rokoch 2020 a 2023. Lenže po nich „sme mali trošku spory“, povedal v auguste politik, po novom už teda „nepreberajú moje veci, neútočia na mňa, ale nijakým spôsobom ma nepropagujú“.
A tak sa Veci verejné premenovali na Denník VV a vznikli nové Veci verejné aj televízia s rovnakým názvom, ktoré si už svoje povinnosti voči Michelkovi plnia vzorne.
SNS sa o svojich postará. Dôležité je, že štátna firma Tipos – zhodou náhod pod vedením SNS – zadala malému webu Denník VV reklamu. Potom však ktosi zistil, že ju platí nesprávnemu médiu. Ale chybu rýchlo napravili a presunuli ju pod nové Veci verejné. Ľudia z ich okolia odmietajú povedať, o koľko peňazí ide, ale sú to také malé stránky, že nedáva biznisový zmysel, aby si v nich Tipos čokoľvek platil.
Príbeh je ešte komplikovanejší, vystupuje v ňom aj Michelkovi blízka dezinformátorka Michala Gánovská ako prevádzkovateľka spomínanej televízie i jeho nástupníčka vo funkcii riaditeľky Spolku slovenských spisovateľov.
Pointa je však jasná aj bez detailov o nej – médiá chce vychovávať politik obľubujúci také, v ktorých mu pomáhajú s jeho politickou kampaňou a ktorých prevádzku nejakým zázrakom platí štátna firma riadená stranou, za ktorú je Michelko v parlamente.
Jednou vetou:
4. Vo veku 95 rokov zomrela Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust a bojovala proti extrémizmu, v roku 2017 jej prezident Andrej Kiska udelil vyznamenanie, chodila po Slovensku so sériou debát Zabudnuté Slovensko, vystupovala aj na protestoch a v čase pandémie ľuďom vysvetľovala, prečo je dôležité sa dať zaočkovať.
5. Polícia sa zaoberá prípadom vily vo Francúzsku, ktorú v roku 2014 nadobudla firma partnerky Petra Kažimíra Kataríny Koreckej po tom, ako dostala 1,5 milióna eur od oligarchu blízkeho Smeru Jozefa Brhela.
6. Ceny nehnuteľností na Slovensku zrýchlili medziročný rast, ukázali dáta štatistického úradu, v treťom štvrťroku sa zvýšili o 6,2 percenta, čo je najrýchlejšie tempo od začiatku minulého roka.
7. EÚ sa už budúci týždeň pokúsi oslabiť ochranu vlka na stretnutí Bernského dohovoru, a keby aj slovenská vláda kvótami porušila dnešnú legislatívu EÚ, eurokomisia už zrejme nestihne zasiahnuť, ako ju žiadajú ochranári a opozícia.
8. Medziročná inflácia v eurozóne sa v novembri po dvoch mesiacoch vrátila nad dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky, podľa ekonómov to ďalšiemu poklesu úrokových sadzieb už budúci mesiac nezabráni.
9. Diskusia o rozpočte bude pokračovať aj na budúci týždeň, zostávajú ešte vystúpenia piatich poslancov, najbližšie parlament zasadá v pondelok, keď je naplánovaná schôdza s opozičným návrhom na odvolanie Matúša Šutaja Eštoka.
10. Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej od 3. decembra opäť otvoria, Slovenské technické múzeum v Košiciach ho predtým po 60 rokoch uzavrelo, aby naplnilo požiadavku konsolidácie zo strany ministerstva kultúry.
Zaujímavé články:
Aj vianočná reklama telefónneho operátora znie autentickejšie ako Ficova mierová misia v Rusku.
Beata Balogová o Ficovi (sme.sk)
Ak koaličný poslanec povie, že strana, za ktorú kandidoval, nie je národná, ale kšeftárska, je to, samozrejme, aj jeho vlastné priznanie. Ale nechcene je to aj služba tej časti verejnosti, ktorá ešte nemá celkom jasno o povahe tejto vlády.
Štefan Hríb o Huliakovi a koalícii (tyzden.sk)
Citáty:
Ivan Korčok
Danglár:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Premiér nadával kolegyni Maji Benedikovičovej, že je trafená. Nuž, keď je niekto grobian, tak z neho ani drahý oblek a hodinky za desaťtisíce džentlmena neurobia.
A mimochodom, ak je niekto trafený, tak sú to skôr husi, ktoré vždy nervózne zagágajú, keď sa spomenie korupcia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
