Denník N

Vláda ukázala plány v školstve, platy budú zvyšovať menej, ako chceli učitelia

Učitelia môžu ísť štrajkovať. Foto - N
Učitelia môžu ísť štrajkovať. Foto – N

V platoch v školstve Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom. Dobiehanie bude aj za tejto vlády iba pomalé.

Pred voľbami sa vďaka štrajku a protestom učiteľov stala zo školstva v zanedbanom stave jedna z hlavných tém kampane. V skratke bodovali učitelia tým, že zrozumiteľne pomenovali nedostatočné vybavenie škôl a prízvukovali, že ich platy patria medzi najnižšie platy učiteľov vo vyspelom svete.

Keď potom po voľbách nový minister školstva Peter Plavčan (SNS) ukázal svoje plány učiteľom či odborárom, kritizovali ho, že neponúka žiadne čísla. V konečnej verzii programového vyhlásenia ich nakoniec pár je, no veľmi neodrážajú požiadavky štrajkujúcich učiteľov, ale ani odborníkov, aktivistov a odborárov.

A to Plavčan sľuboval najväčšiu reformu slovenského školstva za posledných 25 rokov.

Viac peňazí, ale len trochu

Školstvo má dostať počas týchto štyroch rokov do svojho rozpočtu o dve miliardy eur viac.

„Aby úroveň verejných zdrojov vkladaná ročne do školstva na konci volebného obdobia v roku 2020 bola porovnateľná s priemerom krajín Európskej únie,“ sľubuje vláda vo vyhlásení.

Aj keď to tak vyzerá, tento prísľub nie je úplne jasný. Stanislav Boledovič z Teach for Slovakia a kampane A dosť hovorí, že je otázkou, či v tejto sume sú aj eurofondy. Ak áno, bude to veľmi málo peňazí, ktoré štát z daní na školstvo pridá. „Išlo by o symbolické zvýšenie,“ povedal.

Z eurofondov navyše nie je možné platiť napríklad platy učiteľov.

Minister školstva Plavčan hovorí, že do dvoch miliárd eur navyše počítajú aj eurofondy. „Suma, ktorú sme navrhli, je o štvrtinu vyššia ako požadovala Kampaň A dosť,“ povedal nový minister. „Od roku 1990 sa po prvýkrát v programovom vyhlásení vlády objavili konkrétne čísla, ktoré sa týkajú verejných výdavkov,“ hovorí Plavčan. To je podľa neho veľký úspech.

O konkrétnych zvýšeniach platieb do školstva bude ešte rokovať s partnermi. Na otázku, či bude v školstve prepúšťať, minister konkrétne neodpovedal.

Žiadali 140 eur, dostanú menej

Vláda tiež sľubuje, že platy učiteľov zvýši ešte tento rok. Pedagógom už v januári pridali štyri percentá. Od septembra by platy mali narásť o ďalších šesť percent.

Predchádzajúca vláda Roberta Fica zvyšovala platy o päť percent ročne.

Vláda sľubuje, že bude platy zvyšovať pravidelne od januára 2018, „každoročne sa zvýšia priemerne o šesť percent, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov“.

Vyplýva z toho teda, že na budúci rok zvyšovať platy neplánujú a učiteľom bude musieť stačiť to, čo dostanú navyše pri dvoch zvyšovaniach platu v januári a v septembri tohto roka.

Rásť majú platy učiteľom na základných, stredných aj vysokých školách rovnako.

Priemerný plat v školstve za prvé tri štvrťroky minulého roka bol podľa Štatistického úradu 760 eur. Učiteľom sa tak v priemere zvýšia platy o zhruba 45 eur.

Štrajkujúci učitelia pritom pred voľbami žiadali tento rok viac o 140 eur a na budúci rok potom zvýšenie platov o ďalších 90 eur.

V požiadavkách, ktoré spísali stavovské organizácie v deklarácii, bolo, aby od začiatku budúceho roka stúpli platy učiteľov o 25 percent a v ďalších rokoch každoročne o desať percent.

Stanislav Boledovič, ktorýsa pokúša o reformy v školstve, je sklamaný. Ide podľa neho o takú úroveň zvyšovania platov, o akej premiér Fico hovoril pred voľbami, a vo vyjednávaniach sa tak neposunuli. „Je to obrovské sklamanie.

Zámery sú v mnohom pekné, ale najdôležitejšie sú dnes platy učiteľov,“ povedal.

Zástancovia zvyšovania platov vysvetľujú, že iba tak dokážu do školstva pritiahnuť šikovných absolventov, ktorí teraz radšej idú pracovať do biznisu a v školstve by slušne nevyžili.

Vyhlásenie vlády tak podľa Boledoviča aj naďalej ignoruje učiteľov.

Ak sa platy zvýšia len o toľko, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, zabetónuje sa podľa Boledoviča dnešný stav na „žalostnej úrovni“. Takéto zvýšenie podľa neho šikovných absolventov nepritiahne.

Obzvlášť je sklamaný z Mosta-Híd a zo Siete, ktoré sa pred voľbami pridali k výzve kampane A dosť – nestraníckej občianskej iniciatívy, ktorá dokázala združiť viacero odborníkov na školstvo a občiansku spoločnosť, ktorá žiadala zásadnú reformu školstva a pridali sa k nej aj viaceré politické strany.

Tak aj Most-Híd a Sieť dali pred voľbami verejný prísľub, že učitelia budú do konca volebného obdobia zarábať 80 percent z priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Podobné záväzky dávali aj v odpovediach na novinárske otázky o školstve. Dnes majú učitelia niečo vyše polovice priemernej mzdy ľudí s titulom z vysokej školy.
Keby strany záväzok naozaj plnili, mali by učitelia o štyri roky v priemere 1400 až 1500 eur. „Úplne ignorovali verejný prísľub,“ vraví Boledovič.

Nespokojný s programovým vyhlásením vlády je aj najväčší učiteľský odborový zväz, ktorý sa pred voľbami nechcel pridať k štrajku a chcel počkať, čo sa podarí vyrokovať po voľbách. Šesť percent je podľa jeho šéfa Pavla Ondeka veľmi nízke číslo.

Všetky stavovské organizácie učiteľov majú dnes rokovanie, kde sa dohodnú, čo ďalej. „Je to sklamanie,“ povedal Ondek.

Hrozia štrajky

Či toto sklamanie bude znamenať nové štrajky, by malo byť jasné dnes. Vladimír Crmoman, ktorý vedie Slovenskú komoru učiteľov a bol aj na čele štrajkov, hovorí, že sa to nedá vylúčiť. „Sme v štrajkovej pohotovosti,“ pripomína.
Navrhované zvýšenie platov podľa neho nezodpovedá požiadavkám učiteľov, ktorí štrajkovali pred voľbami. Je teda možné, že budú nasledovať protesty, v krajnom prípade sa možno budú opäť zatvárať školy.

Crmoman hovorí, že situácia môže byť teraz vážnejšia. Vláda totiž nezohľadnila ani deklaráciu, na ktorej sa dohodli všetky stavovské organizácie a tak je možné očakávať aj väčšiu aktivitu hlavných školských odborov. Crmoman očakáva, že do ulíc by mohlo prísť omnoho viac ľudí, ak by štrajk organizovali odbory. Prvé štrajky mali podporu niekoľkých tisícok učiteľov, všetkých učiteľov je pritom zhruba 90-tisíc.

„Čudujem sa, že to nezvážili,“ hovorí Crmoman. Politická vôľa podľa neho opäť zvíťazila nad tým, čo požadujú odborníci či stavovské organizácie. „Nemyslia to so školstvom vážne, ani s reformou,“ hovorí Crmoman. Ak by to mysleli, muselo by ísť podľa neho na školstvo omnoho viac peňazí.

Ani šéf nových školských odborov Ľudovít Sebelédi nehovorí, či bude štrajk. „Čakali sme 140 eur,“ hovorí. Stále o peniazoch rozhoduje Smer, a preto aj s ministrom z SNS čakali, že dostanú, koľko žiadali.

Vízia do konca roka

Nová vláda sľubuje v programovom vyhlásení aj víziu, ako bude ďalších desať rokov školstvo napredovať. Tú má pripraviť do konca tohto roka. Majú sa tiež posilniť možnosti riaditeľov škôl.

V programovom vyhlásení vláda hovorí aj o rušení škôl – najmä druhý stupeň základných škôl a stredné školy.

Sľubuje tiež zrušenie dvojzmennej dochádzky na základných školách. O rušení vysokých škôl vláda nehovorí.

Nová koalícia tiež hovorí, že chce podporovať telesnú výchovu či rozšíriť podmienky na poskytovanie príspevku na dopravné pre deti, ktoré v obci nemajú zriadenú základnú školu s ich materinským vyučovacím jazykom.

Pôvodne chcelo ministerstvo rušiť tituly docent a profesor, aby sa odstránili prekážky v zamestnávaní odborníkov. Nakoniec to však z programového vyhlásenia vypadlo.

Protesty učiteľov

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie