Ján Čurilla: Nič som nespáchal. Neuhnem len preto, že oni sa cítia urazení alebo sa boja

Ján Čurilla (45) sa narodil v Stropkove. Študoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Vranove nad Topľou a potom na policajnej akadémii. Policajtom sa stal v roku 2003, keď nastúpil na Okresné policajné riaditeľstvo Bratislava I na Sasinkovej ulici.

V roku 2008 prestúpil na Úrad boja proti organizovanej kriminalite, z ktorého sa neskôr stala Národná kriminálna agentúra (NAKA). Od 27. októbra 2023 je postavený mimo služby, rozhodol o tom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Aktuálne je obvinený v dvoch prípadoch. Jeden je na súde (podľa prokuratúry účelový pokus o stíhanie vyšetrovateľky Diany Santusovej) a druhý stále vyšetruje inšpekcia ministerstva vnútra (prípad údajne nesprávnej evidencie výpovedí spolupracujúcich obvinených v takzvanom technickom spise).

Od 13. septembra 2021 do 1. októbra 2021 bol vo väzbe, z ktorej ho prepustil Krajský súd v Bratislave. V polícii zatiaľ dosiahol hodnosť plukovníka. Je ženatý, má dve deti.

V rozhovore sa dočítate:

• ako prebieha vyšetrovanie zločineckých skupín;
• prečo dlho volil Smer a potom Dobrú voľbu;
• prečo začal Ľudovít Makó spolupracovať;
• kde stojí Maroš Žilinka;
• dokedy sa dá vydržať domáce väzenie.

Keď sa začalo vyšetrovanie vplyvných ľudí a následne sa objavila správa SIS, ktorej úlohou bolo vás diskreditovať, tak som sa na vás a na Pavla Ďurku pýtala policajtov, ktorých som poznala. Povedali, že ste v pohode, čo znamená, že nie ste skorumpovaní, ale že takí svojskí, z čoho som pochopila, že máte nejaké drsnejšie metódy. Sedí tento opis?

Metódy sú upravené v Trestnom zákone. Možno mám drsnejší slovník, ale skôr v súkromí. Nikdy som na žiadnu stránku alebo na občanov, s ktorými som prišiel do úradného styku, nevrieskal alebo im nenadával. Áno, boli aj vypäté situácie, kde bolo potrebné zvýšiť hlas, ale to len preto, lebo si to vyžadovala situácia. Napríklad na mňa zvyšovala hlas tá stránka alebo jej advokát. Vtedy som si musel urobiť poriadok. Určite však nie som nejaký grobian. Medzi kamarátmi sa viem uvoľniť.

Je dôležité mať pri vyšetrovaní autoritu?

Určite áno. Pokiaľ si neurobíte poriadok na začiatku úkonu so stránkou, prípadne s advokátmi, ktorí sa snažia vám ukázať, že ste blbec a oni požrali múdrosť sveta, tak vás prevalcujú. Preto som s advokátmi veľakrát prichádzal do konfliktných situácií. Nenechal som si skákať po hlave. Keď si nedali povedať, dal som im poriadkové pokuty a boli situácie, keď som ich vykázal z miestnosti a vyslovene vyhodil z výsluchu a prerušil ho.

Ako si to majú ľudia predstaviť? Čo robia advokáti na výsluchoch?

Predstavte si, že prebieha výsluch kľúčového svedka. Prídu advokáti obvinených. Keď sme robili skupinové veci, bolo tých advokátov v miestnosti aj 20. A začnú psychologicky pôsobiť na svedka. Napríklad mu skáču do reči, keď niečo rozpráva, posmievajú sa mu, polohlasom si za jeho chrbtom šepkajú, ako si pekne teraz zavaril a že za to skončí v base. Samozrejme, že svedok sa potom bojí. Ak sa to nezastaví hneď na začiatku, svedok sa zatne a nič nepovie. Takýmto advokátom vysvetlím, nech sú ticho, že môžu rozprávať, keď dostanú slovo. A keď to nepochopia, dostanú pokuty.

Zaberá to?

Áno. Potom sú už ticho, zato ja mám povesť, ktorú ste opísali. Na výsluchu som totiž sám, musím počúvať, čo hovorí svedok, zapisovať si to, musím vyhodnocovať, porovnávať to s tým, čo mám v spise. Advokáti majú otvorené notebooky, kde majú výsluchy, judikáty, komunikujú medzi sebou, píšu hneď obvinenému vonku, ten im píše, čo sa majú opýtať a podobne. Dokonca som zažil aj to, že advokát dal mobil zadržanému. Tí, čo mali obvineného strážiť, zlyhali a nevšimli si to. Dozvedeli sme sa to náhodou, keď volal kumpánovi, čo má hovoriť. Na toho kumpána ešte boli nasadené odposluchy. Zrazu nám volali z „uší“, ako hovoríme odboru, ktorý má na starosti odposluchy, že haló chalani, veď človek vám telefonuje.

Povedali by ste, že máte zlú skúsenosť s tým, ako sa advokáti správajú?

Áno, česť výnimkám. Na tlačových besedách za Robertom Ficom, keď hovoril, ako trápime spolupracujúcich obvinených, stával Marek Para a stále mu prikyvoval. Pritom keď sa jeden z kľúčových svedkov v takáčovcoch Matej Zeman rozhodol spolupracovať, tak nám ho dohodil Marek Para. Mne osobne Marek Para písal sms správu: „Pán vyšetrovateľ, môj klient je pripravený na spoluprácu, prosí vás, aby ste sa za ním zastavili vo väzbe.“

To ešte asi pán Para netušil, čo vyšetrovanie takáčovcov spustí.

Predpokladám, že nie. Asi ho za to teraz jeho klienti nechvália. V jednej inej kauze bol iný kľúčový svedok, ktorého tiež zastupoval Marek Para. Svedok mu povedal, že chce ísť do spolupráce, lebo z toho sa nevykľučkuje, tak mu pán Para povedal, aby išiel za Mašínom alebo Čurillom, „lebo oni, keď sa s nimi na niečom dohodneš, tak to dodržia“. Tak neviem, či má teraz nejakú schizofréniu alebo čo to je. Zrazu sme najväčší nepriatelia štátu. Rovnakú schizofréniu má asi aj pán Gašpar. Pamätám si, keď nás chodil potľapkávať po pleciach, ďakovať nám za prácu, podával nám ruky. Mladý Gašpar robil u nás a hovoril, že páni, takto si predstavujem elitných vyšetrovateľov. Bol som mimoriadne povýšený, dostal som medailu za službu v policajnom zbore. Odmeňovaní a povyšovaní boli aj ostatní chalani. Teraz v televízii počúvam, akí sme neschopní. Mladého Gašpara učil robiť Ľubo Daňko (bývalý šéf NAKA, pozn. red.). Bez neho by bol stratený. Boli sme im dobrí, kým sme robili to, čo sa ich netýkalo.

Keď sa človek spätne pozrie na tlačovky obvinených politikov a ich advokátov, najviac vás malo diskreditovať, že ste boli s kolegami vulgárni v kancelárii. Robert Fico vydával vaše vyjadrenia za výroky, ktoré myslíte vážne. Napríklad že niečo urobíte Diane Santusovej. Zaskočil vás tento spôsob obhajoby?

Mne skôr prišiel tento spôsob obhajoby ako prízemný. Myslel som si, že žiadny príčetný človek tomu nemôže uveriť. Ale áno, vidím výsledky volieb a som na pochybách. Každý sa ma pýta, či sme niečo nepodcenili. Ale my nie sme politici. Myslím, že to podcenili tí, čo sa nás mali viac zastať a viac to vysvetľovať. Kde bola koalícia, keď mal Fico tri-štyri tlačovky týždenne? Alebo kde je terajšia opozícia? Veď tu sa významný úradník ministerstva kultúry Lukáš Machala fotí v objatí s osobou obvinenou z množstva extrémistických a násilných trestných činov, na ktorú sú vydané medzinárodné zatykače, pričom ten extrémista ukazuje v ruke symbol white power, čo je trestný čin, a kde je opozícia? Nikto Ficovi neoponoval, každý len ticho čakal. Keď bežným ľuďom poviete to isté desaťkrát do týždňa, tak si povedia, že je to pravda. Rozprávali sme sa ako sa bežne chlapi, policajti niekedy rozprávajú. Ani ja neverím, že by mladý Gašpar naozaj zrazil Lipšica na priechode alebo pichol vidličku Kaliňákovi do čela, ako hovoril na chate v Čifároch. Keď tie naše nahrávky začali zverejňovať, tak som sa smial a pýtal som sa, či fakt nič iné nemajú, len toto. Kedysi sme chodili ako policajti na školenia s prokurátormi. Keby som tam nahral pána Kanderu, ako sa vyjadroval, keď sme si vypili, tak už by to mal asi aj odsedené. Ak je toto trestný čin, tak sa musím dovzdelať.

Ficova skupina vás obviňovala z toho a trochu tomu uverila aj časť verejnosti, ktorá musí vedieť, že nie je v poriadku, ak politik nevie vysvetliť pôvod svojho majetku, že ste boli pri vyšetrovaniach príliš horliví, že ste mali krvavé oči. Mali ste?

Poučený dneškom by som bol oveľa dôslednejší a oveľa menej by som prikladal význam tomu, koho sme išli zadržať. Už by som nehovoril, že chalani, berme ohľad na to, že predsa len je to bývalý prezident policajného zboru alebo bývalý prezident finančnej správy a podobne. Treba postupovať pri každom rovnako. Ak je osoba ozbrojená, nikdy ju nejdem zadržiavať bez zásahovky. Boli prípady, keď sa to podcenilo, chlapovi sa zabúchalo na dvere, lebo že veď to je len poľovník, ale keď z dverí vyšiel výstrel pol hlavy od operatívca, tak potom sa zisťovalo, kto bol na vine, veď mohol zomrieť policajt. Nikdy by som napríklad nepredpokladal, že Milan Lučanský spácha samovraždu. V čase zákroku nebol doma, ale pýtam sa, čo by sa stalo, keby bol doma, mal zbraň pri sebe, keď bol schopný spáchať samovraždu? Na toto už nikto neodpovie.

Nejde ani tak o zásahy, Fico tvrdil, že celé vyšetrovanie je politická objednávka. 

Oni povedia, že sme mali krvavé oči, ale nech uvedú konkrétny príklad. Povedzte jeden prípad, ktorý by bol oslobodený. Ani v jednom prípade sudca nekonštatoval, že by niekto zo svedkov alebo spolupracujúcich osôb klamal. Uvediem hypotetický príklad. Keď mi povie 5 – 6 ľudí, že za pána Krajmera sa niečo vymyslelo, potom sa podnikateľ vydieral a potom musel platiť, my dohľadáme spisy, ideme za tým podnikateľom a on povie, že áno, takto to bolo, tak čo sme mali urobiť? Mal som sa pozerať na druhú stranu, že necháme to tak? To by sme boli presne takí istí ako tí, čo veci tutlali.

Vy ste pre Postoj povedali, že ste až do roku 2016 volili Smer. Viete to vysvetliť?

Volil som Smer, pretože som to vtedy vnímal tak, že iné strany chceli znížiť policajtom sociálne výhody, okresať dôchodky, začleniť sociálny fond policajtov do Sociálnej poisťovne.

Koho majú voliť dôchodcovia, keď im Fico povie, že im pridá?

Ale teraz je to iné. Povedzte mi jeden prípad v roku 2016, kde by bolo procesne zadokumentované, že Bödör, Gašpar, Lučanský alebo Beňa páchali trestnú činnosť. Procesne neboli zadokumentované žiadne výpovede, nebolo nič. Najhoršie, čo bolo, tak to, že Gašpar je príbuzný s Bödörom. Tak je, narodil sa do takej rodiny, čo má robiť? Ja som nikdy neriešil klebety. Veľa ľudí za mnou chodilo a všeličo mi rozprávalo. Ale keď som im ponúkol, že im dám techniku, nahrajú korupciu, odovzdajú úplatok a budú vypovedať, tak si to rozmysleli. V roku 2016 nebolo nič z toho, čo je teraz, preukázané. Teraz to už ľudia vidia, sú to oficiálne výpovede ľudí a prípady sa verejne komunikujú. Dúfam, že sa Očistec začne pojednávať, lebo obžalovaní robia všetko pre to, aby sa nerozpojednával. Boja sa, že sa budú zverejňovať výpovede svedkov. Keď totiž začnú novinári informovať o tých výpovediach a analyzovať ich, ľuďom to otvorí oči, tak ako to otvorilo mne.

Dala som narýchlo do Google kauzy Smeru do roku 2016: Predaj emisií 2008, Tipos 2008, Mýtny tender 2010, hlas podobný Ficovi 2010, kauza CT 2014… 

Koľko tých káuz bolo procesne preukázaných alebo že by tam bol niekto obvinený? Nech sa na mňa žiadny novinár nehnevá, ale ja som policajt. Ja potrebujem mať všetko preukázané na inej úrovni. Vážim si prácu čestných novinárov, ale, bohužiaľ, novinárske články na obvinenie nestačia.

Asi by ste však mali mať porozumenie pre ľudí, ktorí aj teraz volili Fica. 

Veď ja sa na tých ľudí nehnevám. Nikdy z mojich úst nič také nevyšlo. Mám veľa kamarátov, čo volilo Smer. Ja som zo Stropkova, na východe ich volia skoro všetci. Vnútorne sa hnevám na ľudí, ktorí sa mali postaviť pred kamery a búchať do stola tak, ako to robil Robert Fico. Preto tvrdím aj to, čo sme hovorili v kancelárii, keď nás nahrali, že Fico je majster marketingu. Aj terajšia opozícia, pokiaľ chce byť vo voľbách úspešná, sa od neho musí veľa učiť. Bohužiaľ.

Po vražde Jána Kuciaka ste prestali voliť Smer a v roku 2020 ste volili Dobrú voľbu. Nechcem, aby to znelo vyčítavo, ale pán Drucker nebol ako minister vnútra schopný odvolať Tibora Gašpara z funkcie policajného prezidenta a musel to urobiť Peter Pellegrini. To vám neprekážalo? 

Znie to vyčítavo a pokojne tie výčitky aj prijmem. Nehovorím, že som nikdy v živote neurobil chybu. Nie som neomylný, tiež som sa nechal opiť rožkom, ako sa nechali aj terajší voliči Smeru. Myslel som si, že sa Drucker od Smeru odpojil, že vidí, že to nie je dobré, a pôjde si vlastnou cestou s vlastnou stranou. Bral som to tak, že musel s niekým vyrásť v nejakej strane. Myslel som si, že možno to bude dobrá voľba. Naivne som si myslel, že sa možno dostane do parlamentu, ale ani sa tam nedostal. Teraz vidím, že od Smeru sa až tak úplne asi odpútať nedá. Vnútorne som presvedčený o tom, že politika je špinavá hra, kde si ľudia robia svoje kšefty, ale popritom sú takí, čo si robia len svoje kšefty, a aj takí, čo chcú niečo zmeniť v krajine. Teraz som volil PS, ale tiež sa nejdem Šimečkovi hádzať okolo krku. Nemám ilúzie, že keď sa dostanú k moci, začnú nám padať pečené holuby z neba. Nikdy by som do politiky nešiel. Každý nech si volí podľa svojho presvedčenia. Ja ľudí posudzujem podľa toho, akí sú, a nie podľa toho, koho volia.

Celý čas vás obviňovali, že ste konali na pokyn Igora Matoviča, a vy ste ho nikdy ani nevolili?

Nie. Nevidel som na to dôvod. Keď sa postavil pred Počiatkov dom vo Francúzsku, tak to bola posledná kvapka, kedy som si povedal, že toho človeka určite voliť nebudem. Vykrikoval, čo mu zoberie a že to je majetok Slovenskej republiky. Pozeral som sa na to a pýtal som sa, ako to chce asi tak urobiť. Jednak je to vo Francúzsku a ani to nemá písané na seba. Veď to nejde. Vykrikoval, kto je aký mafián, novinári všeličo písali, ale ja som 20 rokov vyšetrovateľ, a ak to nemám procesne potvrdené, tak to nehovorím. A nemali sme nič. Až kým neprišiel Makó. Neskôr sme zistili, že ľudia veľa vecí oznamovali policajtom z korupcie, ktorej šéfoval pán Krajmer. Všetko sa ututlalo. Za Krajmera a Gašpara sa obvinil tak akurát rozhodca za debničku jabĺk.

Ako novinári sme o všetkom písali aj preto, že to nikto na polícii nevyšetroval. Na korupcii robili akurát tak fľašky doktorom. 

To je pravda. Ale k nám na tretie poschodie, kde sme riešili zločineckú agendu, sa nič nedostalo. A ani nie preto, že by to nadriadení nechceli. Bolo rozdelenie korupcia, zločinci, ekonomika. Dépéháčky nikdy neskončili u zločincov, ale na ekonomike. A tomu šéfoval Bernard Slobodník. Na korupcii bol Krajmer. Keď za nami prišiel človek, že ho piťovci vydierajú a chcú, aby platil výpalné, tak sme to zrealizovali. Korupcia a finančná jednoducho nepracovali, ako mali, a my sme pracovali. Preto sa našimi výsledkami aj chválili. Piťovci, sýkorovci, takáčovci, veľké drogové gangy. To bolo zaujímavé aj pre verejnosť. Tomuto vedeniu sme vlastne robili výsledky a oni si riešili svoje. Ja som robil piťovcov a každého jedného z nich, aj Ondrejčáka, som sa pýtal – ako je možné, že ste tu fungovali tak dlho bez toho, že by po vás niekto išiel? Iba sa pousmial a povedal, že toto nikdy nevyšetríme. Nechcem to zľahčovať, ale to zase nebola nejaká veda ich rozkryť. Veď tí najnižšie postavení členovia skupiny, to boli feťáci, díleri drog. Keď na nich nahodíte kamery, odposluchy, sledku, tak okamžite zistíte, s kým sa stretávajú, koho vydierajú. Zobrali ste takého človeka, hneď sa zosypal, povedal, pre koho robí a tak ďalej. Do pol roka to musíte mať zrealizované. A oni tu fungovali roky. Bol som si vedomý, že bez krytia nemohli tak dlho existovať.

Ako sa to stalo, že Makó sa rozhodol vypovedať?

V prvom rade by som chcel vyvrátiť naratív Roberta Fica o tom, že Makó sa priznal vo väzbe, kde bol vystavený neľudským podmienkam. Bol som presne v tej istej väzbe kde Makó a žiadne neľudské podmienky tam nie sú. Makó sa priznal asi polhodinu po tom, čo bol v putách prevezený na NAKA po zadržaní. A prišli sme naňho tak, že jeden z takáčovcov, ktorý sa rozhodol spolupracovať, rozpovedal aj prípad vydierania v jednej firme vo Svätom Jure pred desiatimi rokmi. Ten takáčovec vtedy fungoval v takzvanom čiernom výjazde, čo bola skupina násilníkov, ktorá akože riešila problémy a schovávala sa za to, že sú esbéeskári. V danej firme sa mali stratiť peniaze. Tento takáčovec dostal pokyn od svojho šéfa ísť do danej firmy. O pomoc takáčovcov požiadal Makó, ktorý tam už bol a prišiel robiť poriadky. Zadržali tam skladníkov, zamestnankyňu a išli ich vyšetrovať, že kto to ukradol. Vyhrážali sa ekonómke, ktorá musela povedať, že peniaze ukradla ona, hoci to neurobila. Bála sa, podpísala všetko, čo chceli. Tento svedok to opísal, vypočuli sme ďalších svedkov, poškodených, všetci to potvrdili a opoznali aj Makóa. Dokonca sme zistili, že na to už existuje spis v Pezinku, ale vyšetrovanie bolo prerušené. Obnovili sme to a išli sme zrealizovať Makóa za vydieranie. Celé to robil Paľo Ďurka, pretože ja som bol s Makóom spolužiak na Policajnej akadémii, hrávali sme spolu futbal.

Čo nasledovalo?

Predviedli ho na NAKA a o nejakých 15 minút sa Makó dožadoval toho, že sa chce so mnou rozprávať. Povedal, že je ochotný všetko povedať, ako sa krivili prípady, ako išli úplatky. Ja som povedal, aby sa rozprával s vyšetrovateľom Ďurkom, to je celé. Pýtal sa ma ešte aj to, či pôjde do väzby, ale tiež som povedal, že to je otázka na Ďurku. Predpokladal som, že bude naňho podaný podnet na vzatie do väzby. Ale či ho sudca do väzby zoberie, alebo nie, to sme my už ovplyvniť nevedeli a ani nemohli. Jeho obhajcovi Zoltánovi Perhácsovi, ktorého som tiež poznal, som povedal, aby mu všetko vysvetlil, že vie, ako to funguje, a odišiel som. Sudca ho zobral do väzby, a keď som v médiách začul, že si nedal proti tomu sťažnosť, tak to bol pre mňa signál, že to asi myslí s tým vypovedaním vážne. Potom ho už začali vypočúvať. Ale nebol tam žiadny tlak alebo týranie a podobné hlúposti. Čo má vyšetrovateľ alebo prokurátor povedať obvinenému, ktorý ho osloví, že chce spolupracovať? Máme mu povedať, že radšej nie, lebo nás obvinia, že sme ťa týrali? Veď to je absurdné.

Ako to, že sa rozhodol spolupracovať tak rýchlo?

Podľa mňa pochopil, že mu hrozí až výnimočný trest. Bol v najvyššom odseku. Keď vám hrozí takýto trest a zároveň viete, že ste to urobili, poznáte dôkaznú situáciu, tak to pochopíte. Pre ľudí ako Makó, Imrecze, Beňa či Slobodník je byť v base niečo nepredstaviteľné. Preto začnú hneď kalkulovať. Už na akadémii som Makóa vnímal tak, že si situáciu vedel rýchlo vyhodnotiť. Je veľmi inteligentný. Makó navyše vedel, že cezo mňa alebo cez Ďurku neprejde. Spomeniem prípad, keď sme v rámci piťovcov obvinili Martina Reháka, syna známeho podnikateľa. Makóa som nevidel od roku 2003, keď sme odišli zo školy. Ani sme si netelefonovali. Zrazu mi po rokoch zazvonil telefón a vystupoval ako môj najlepší kamarát. Chcel sa stretnúť, tak som mu navrhol, aby prišiel do mojej kancelárie, čo sa mu nepáčilo. Napokon prišiel a povedal, že ide akurát od Dušana. Rozmýšľal som, aký spolužiak sa volal Dušan. On sa opýtal, či neviem, koho je človek, a povedal, že Dušana Kováčika. Začal hovoriť, že Kováčik povedal, že obvinenie Reháka treba vybaviť, ale „on za tým jeb…ým Čurillom nepôjde, lebo ten ch..j je schopný ho zavrieť“. Makó vraj Kováčikovi povedal, že som jeho spolužiak a aby to Dušan považoval za vybavené.

Nemali ste už vtedy Kováčika obviniť? 

A za čo? Veď by to popreli. Nemal by som žiadne fakty, žiadnu výpoveď. Povedal som si, že je hlupák, a spísal som o tom úradný záznam. Bolo to asi v roku 2012, chodilo za mnou veľa ľudí a snažili sa čo to vybaviť. Nemôžete hneď každého obviniť, je na vyšetrovateľovi, aby bol morálne taký odolný, aby vedel takýmto pokušeniam odolať. Ľudia skúšajú, je to prirodzené. Ale že sa k takému niečomu zníži samotný špeciálny prokurátor? Prišlo mi to strašne prízemné.

Prečo ste v roku 2016 volili Fica, keď ste toto zažili v roku 2012?

Nevolil som Kováčika, volil som Fica. Viete, koľko som sa ja napočúval rečí od ľudí ako Makó, že ten a ten ich posiela, niečo odkazuje, a potom som zistil, že ten a ten ho ani nepozná? Dokonca jeden obhajca pýtal úplatky v mojom mene, čo som zistil po rokoch. Makóa som vykázal preč a povedal som mu, že nič sa zastavovať nebude. On bol vtedy šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) a pomstil sa mi tak, že odňal osobný príplatok môjmu švagrovi, ktorý robil na KÚFS v Žiline. Bolo to asi 400 eur mesačne, ktoré mu škrtol, a nechal mu 20 eur.

Keď to poviem vaším jazykom: Nemali ste nasadiť kamery, odposluchy, sledku a do pol roka Kováčika alebo Makóa urobiť?

A čo napíšem tomu sudcovi na Špecializovanom trestnom súde? Kto mi to povie na záznam, že Makó vybavuje veci? Keby som toto predložil napríklad pani Záleskej, tak ma s takou razanciou vyrazí z kancelárie, že ešte teraz by som pristával na Marse. Sudcovia do takýchto vecí len tak nepôjdu. Keby som mal svedka, ktorý by povedal „áno, takto to bolo“, s tým by sudca nemal problém. Nemôžeme nahadzovať len tak, lebo sa nám niečo nezdá.

Keď Makó naozaj začal rozprávať, tak som len pozeral. Dohľadali sa spisy, písomné podklady a naozaj to tak bolo. Napríklad keď povedal, že kryl chrbát nejakému podnikateľovi z východu, NAKA ho začala odpočúvať a Kováčik mu to prezradil a on ho varoval. Spýtal som sa, ako to vieme dokázať. Makó nám dal vyhradené písomnosti, ktoré boli doručené Kováčikovi. Bolo jasné, že to mohol mať len od Kováčika. Minimálne to bolo v rovine vyššieho podozrenia a s tým už môžete ďalej pracovať.

Rovnako Norbert Paksi, ktorý bol zástupcom šéfa odposluchov. Mali sme informácie od takáčovcov, že nejaký Noro z odposluchov im vynáša. Ale tí nižšie postavení nevedeli, o koho ide, do styku s ním prichádzali iba tí horní. Prišli sme po nich a nikto nebol doma, pretože Noro im dal info. Až Makó nám povedal, že je to Norbert Paksi. Následne to potvrdil Böhm a ostatní a už to išlo. A čo sme mali povedať, keď sme prišli až ku Gašparovi? Že „jáj, chlapi, sem už nechoďme, lebo je to moc“? Veď to by sme boli takí istí ako oni.

V knihe Čurillovci opisujete, že práve František Böhm vás varoval, čo sa stane, ak pôjdete po politikoch, ale nechceli ste mu veriť. Vy ste si to sami neuvedomovali? 

Böhm nám povedal presne to, čo sa nám potom stalo. Že nám otvoria bezpečnostné previerky, že nám ich zoberú, ak sa bude dať, že na nás nahodia úkony, sledky, odposluchy, budú nám monitorovať život a že niečo na nás určite nájdu. Že nás budú diskreditovať, vydierať. Samozrejme, že som neveril – veď kto by im dal na to príkaz? Veď SIS si len tak nemôže niekoho nahodiť. Zase som bol naivný, že každý robí len podľa zákona. Böhm sa začal smiať a hovoril, že osobne sa podieľal na niekoľkých akciách SIS, kde sa bez akýchkoľvek príkazov nahadzovali dokonca byty či domy. Povedal som mu, že preháňa. Pousmial sa, pokrčil plecami a povedal, že uvidíme. A potom začal vypovedať, všetky veci sedeli. Neskôr sme pochopili, že mal pravdu. Človek robí chyby a učí sa na nich.

Makó hovoril o korupcii ako o niečom úplne samozrejmom. Opisoval systém, ktorý vás ochráni, ak vybočíte z radu. Zrazu ste do toho systému vstúpili týmto vyšetrovaním ako nejakí narušitelia. Tušili ste, koľko ľudí je v systéme?

Nikdy som nad tým takto nepremýšľal. Nebral som to tak, že ideme narúšať nejaký systém. Obvinil by som hocikoho, o kom by som mal dostatok dôkazov, bez ohľadu na to, z akej politickej strany by bol. Veď ani Vladimír Pčolinský nebol zo Smeru. Navyše vyšetrovateľ je ten posledný, ktorý rozhoduje, či niekto ide do väzby. Prokurátor rozhoduje, či podá návrh, a nakoniec rozhoduje jeden súd a potom odvolací súd. Dôvodnosť obvinení, ktoré sme vzniesli v spomínaných citlivých kauzách, nebola doposiaľ spochybnená ani jediným súdom, a to pritom v týchto veciach konali už desiatky rôznych sudcov.

Na to hovorili, že ste boli všetci dohodnutí. 

Jasné, aj teraz sme boli dohodnutí so sudcom Trubanom, aby znovu odsúdil Kováčika. To naozaj chce niekto tvrdiť, že všetkých sudcov máme skrotených? Vrátane sudcov Ústavného súdu, sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva? Ako tomu môže niekto uveriť? Skôr by som sa pýtal, ako je možné, že z prokurátoriek generálnej prokuratúry Habčákovej a Cibulovej sa stali obhajkyne Pčolinského, ktoré po podaní obžaloby agitovali u konajúceho sudcu, aby obžalobu na Pčolinského neprijal. Kam sme sa to dostali? Veď to sa nedeje snáď ani v Bananistane.

Ako sa dá užívať si bohatstvo z korupcie, keď nakoniec aj tak vzadu v hlave musíte mať, že raz vám na to môžu prísť? 

Aj my sme najprv sedeli s otvorenými ústami, keď sme počúvali 100-tisíc sem, 500-tisíc tam, prípadne milión a pol. To sú peniaze, ktoré si ani neviem predstaviť. Böhm rozprával, ako niekam išiel s dvoma igelitkami plnými peňazí. Jediný milión, ktorý som videl, bol na Ficovom stole. Myslel som si, že najhorší úplatok dá šofér, ktorý prekročí rýchlosť, dopravákovi. Áno, hovorilo sa o všeličom, ale myslel som si, že sa to len hovorí. Veď na protikorupčnej jednotke sa nič také nevyšetrovalo. Potom sa to začalo potvrdzovať a hovorili nám o tom stále ďalší svedkovia. Ale myslím si, že títo ľudia nemyslia na to, že keď niečo zlé spravia, tak im na to prídu. Pre ľudí, ktorí sa pohybujú v takejto sfére, je normálna vec, že majú luxus a nikto na to nemôže prísť, lebo majú všade svojich ľudí. Proste si to užívali. Takíto ľudia to majú v mentálnej výbave, vo svojej DNA.

Napokon ste ako člena zločineckej skupiny obvinili aj Fica. Ak sa na to pozriem očami jeho voliča alebo toho, ako sa Fico obhajoval: Stíhali ste ho za to, že si zavolal rôznych svojich podriadených a požiadal ich o informácie o svojom politickom súperovi Andrejovi Kiskovi. Keď ich získal, použil ich proti nemu. Nešlo o vymyslené informácie, ale o to, že Kiska tak zle účtoval svoju prezidentskú kampaň, že je dnes právoplatne odsúdený. Čo je vlastne na tom, čo urobil Fico, zlé?

Za túto otázku som veľmi vďačný. Nikdy som Fica neobvinil, nerobil som kauzu Súmrak, nerobila ju ani pracovná skupina Očistec. Neviem, aké tam boli dôkazy ani z čoho presne vychádzal konajúci vyšetrovateľ. Viem len to, čo bolo verejne prezentované: že bolo porušené daňové tajomstvo a že Fico bol obvinený zo zosnovania skupiny osôb, na základe ktorej riadil políciu, bezpečnostné zložky, finančnú správu. Jedným zo skutkov bolo aj to, že si vedel zabezpečiť podklady na konkrétnych ľudí a zneužil to v politickom súboji. A to je podľa mňa problém.

Čo je na tom zlé? Veď je premiér. 

Na tom, že si dosadí do štátnej správy ľudí, ktorí robia iba to, čo im povie? Na tom je zlé všetko. Pretože štátna správa potom nefunguje tak, ako má. Nemôže predsa polícia fungovať nestranne a objektívne, keď na jej čele stojí človek, ktorého riadi niekto, kto chce doniesť veci z prípadu, alebo ak nadriadený napríklad chce, aby nepokutovali Bašternáka, lebo je to „náš človek“. Toto sa dialo preto, lebo niekto bol hore, mal pod sebou svojich ľudí, ktorí si tam dali ďalších svojich lojálnych ľudí. Robilo sa to, čo im tento vrchný človek povedal. Presne takto v mojich očiach vyzerá zločinecká skupina.

Keď ja ako vyšetrovateľ poviem, že niečo je trestný čin, tak môže za mnou prísť aj Dušan Kováčik alebo Ježiš Kristus, ale zostane to trestný čin. Jediný, kto môže rozhodnúť, že to tak nie je, je dozorový prokurátor; bohužiaľ, aj generálny. Áno, riaditeľ NAKA sa zodpovedá ministrovi, ale za to, že NAKA bude fungovať a že sa tam bude robiť – nie za to, že sa tam bude robiť len to, čo chce minister. To, že sa minister vnútra zodpovedá premiérovi, je úplne v poriadku a logické. Avšak zodpovedá za to, aby polícia alebo jeho rezort riadne fungovali. No nesmie sa mu zodpovedať za to, že sa budú vyšetrovať iba tie veci, ktoré chce premiér. Toto je obrovský problém.

Vo verejnej mienke mohlo zohrať veľkú rolu aj to, že Milan Lučanský spáchal samovraždu. Čo ste si vtedy pomysleli? 

Keď som to prvýkrát počul, neveril som tomu. Nechápal som to. Osobne si myslím, že neuniesol verejnú hanbu. Ľudia vedia, či niečo spravili alebo nie. Vidia, že svedkovia, ktorí im peniaze dávali, vypovedajú, že vyšetrovatelia majú dôkazy, že sú to vyšetrovatelia, ktorých nedokážu podplatiť, zastrašiť. Ťažko sa mi to posudzuje, nikdy som v takej situácii nebol. Keď vzali do väzby mňa, bol som presvedčený o tom, že o chvíľu som doma, lebo som nič neurobil. Ani by som im nemal čo povedať, keby chceli, aby som spolupracoval. Čo by som povedal – že som nadával na Santusovú? Aj teraz na ňu nadávam. Je to trestný čin? Pánovi Lučanskému vtedy hrozilo prepadnutie majetku a verejná hanba. Ak si bol vedomý, že skutok spáchal a že môže prísť aj o majetok, možno aj to zavážilo. Neviem – ja som mu do hlavy nevidel.

Boli ste prekvapení, keď začali svedkovia hovoriť aj o Lučanskom?

Bol som. Hovoril som si: to aj on? Je tu medzi nami niekto, kto úplatky nebral? Lučanského som považoval za rázneho, tvrdého človeka, ktorý, keď treba, buchol do stola alebo aj niekomu vynadal. Ja som bol taký istý. Vedel som, že bol nominant pani Sakovej, ale každý je niečí nominant – na tom nevidím nič zlé. Nikdy som neriešil, kto je minister alebo prezident. Mne to bolo jedno. Robil som si svoju robotu.

Medzi tými, ktorí brali úplatky, je podľa súdov aj operatívec Ján Kaľavský. Vy ste sa rodinne navštevovali. On vás aj nahrával. Spätne si myslíte, že bol na vás nasadený od začiatku? A zranilo vás to? 

Som kamarátskej povahy. Veľa kolegov operatívcov som mal za veľmi blízkych kamarátov. Keď sme robili zločinecké skupiny, boli sme v robote aj 24 hodín. Vtedy si s kolegami vybudujete vzťahy, veríte si. Nedá sa to vyšetrovať tak, že prídete o pol ôsmej a o pol štvrtej idete domov. Či bol na mňa nasadený od začiatku, to neviem. Každý sa ma to pýta, ale do hlavy mu nevidím. Bol som posledný, ktorý uveril tomu, že by Jano Kaľavský otočil, a až s odstupom času som sa dozvedel, že ho ovládal Peter Košč. Samozrejme, že ma to zranilo. Keď vidím, čo hovorí v tých zápisniciach, ako klame a vymýšľa si, tak to je strašné.

Dlho ste boli ticho; teraz vyšla kniha Čurillovci, v ktorej s kolegami prvýkrát hovoríte, čo ste vlastne zažili. Pochopili ste, že musíte začať hovoriť?

Povedal som si, že asi už je čas začať ľuďom vysvetľovať, kde je pravda. Na politických tlačovkách sa ľudia veľa pravdy nedozvedia. Dnes už máme aj procesne potvrdené znaleckým skúmaním, že nahrávka, ktorú púšťal Robert Fico na tlačovej besede s povestnými gestapáckami kabátmi a na ktorej sa mali prokurátori Repa a Šúrek vyhrážať bývalému vyšetrovateľovi Kučerkovi, bola zostrihaná. Vedel som od začiatku, že to nie je pravda, lebo týchto dvoch prokurátorov považujem za príklad toho, ako sa má prokurátor správať a pracovať. Som vďačný im, ako aj ostatným prokurátorom z ÚŠP, vrátane Daniela Lipšica, že som s nimi mohol pracovať a veľa sa od nich aj naučiť. Bohužiaľ to neplatí na všetkých prokurátorov ÚŠP – niektorí otočili kabáty podľa politickej situácie, aby si udržali teplé miestečka. Už sme doma rok, na inšpekcii sa nič nedeje, vyšetrovanie nepokročilo; pokiaľ ide o obžalobu, ktorú na nás podali, za tri roky neurobili absolútne nič. Prokurátor navrhuje vypočuť nás a možno dvoch svedkov. Čo robili tri roky? Ale stále si musím dávať pozor, čo poviem, a nemôžem povedať úplne všetko.

Najsilnejšia vec, ktorou vás vedia trápiť, je naťahovanie času. 

Áno. Sú si toho vedomí. Minister vnútra ešte pred voľbami hovoril, že máme vypadnúť z krajiny a že sme zločinci. Zákon mu nikde neprikazuje, aby nás postavil mimo služby. Musí to urobiť iba vtedy, ak by naše zotrvanie ohrozilo dôležitý záujem štátnej služby. V našich personálnych rozkazoch nie je žiadne zdôvodnenie. Teraz je úlohou inšpekcie a dozorového prokurátora Žeňucha, ktorý sa verejne vyjadril, aké má kontakty s Kaliňákom, držať, držať, držať. Keby som bol krivák, postupoval by som presne ako oni. Hneď ako im žalobu zmietnu zo stola, dajú ďalšie obvinenie – veď to už aj urobili. To je ten technický spis a náš procesný postup.

Teraz nás idú vypočúvať po štyroch mesiacoch ako obvinených. Celá inšpekcia sa sústreďuje len na to, aby na nás našli nejakú špinu. Naše odposluchy prepočúvajú už asi siedmykrát. O tom dopravákovi, ktorého teraz urobili za korupciu, som počul ešte na okrese, že sa dá uňho všetko vybaviť. Tak im gratulujem, že ho v roku 2024 konečne urobili. Veľmi ma pobavilo aj verejné vyjadrenie pána Zuriana, že za jeho éry na inšpekcii neboli nikomu vykopnuté dvere ako kedysi. No je logické, že tam, kde sa nič nerobí, sa nebudú ani vykopávať dvere. Na to, aby ste dokázali po piatich či šiestich dňoch obviniť policajta, ktorý je nahratý na kamerách, ako zabil človeka, nemusíte byť práve extra šikovný.

Nemali by ste aj vy mať každý deň tlačovku, ako mal kedysi Fico?

Nemám ju kde mať. Nemám priestor ako politici.

Ešte môžete streamovať každý deň na Facebooku. 

Ani neviem, čo to znamená. Sociálne siete sú úplne mimo mňa, dcéra mi hovorí, že som z doby kamennej. Aký by malo význam streamovať? Na všetko sa pozerám z procesnej stránky. Ja potrebujem presvedčiť sudcu, nie ľudí na Facebooku. Mentálne som tak nastavený, že ak ma budú doma držať desať rokov, tak tu budem desať rokov. Niektorí kolegovia mi povedali, že aj tak ma potom presunú na ukrajinskú hranicu a budem musieť ísť do civilu. No nie – pôjdem tam. Nikomu som nič neurobil, nič som nespáchal a teraz neuhnem len preto, že oni sa cítia urazení, lebo sme ich vyšetrovali alebo sa boja, že by mohli byť ešte niekedy stíhaní. Jediné, čo ma môže položiť na kolená, je to, že nedokážem splácať hypotéku a budem sa musieť niekde zamestnať. To ako policajt nesmiem. Nebývam v dome od kamaráta daňového podvodníka, ani sa nevozím na sestrinom luxusnom Volve, ani mi nikto nedal vilku vo Francúzsku len tak. Mám dom, ktorý budem splácať do konca života.

Zbierka, v ktorej je teraz 170-tisíc eur, je pre vás dôležitá. 

Určite áno. To je jediné, čo nás drží. A aj preto poskytujem nejaké rozhovory, lebo by sa to patrilo kvôli ľuďom, ktorí nás podporujú. Robia to už druhý rok a nie je ich málo. Som veľmi príjemne prekvapený a aj s kolegami za to ďakujeme.

Asi netreba veľmi vysvetľovať, prečo to robí Fico, Šutaj Eštok a podobne, ale ako sa na ich strane ocitol generálny prokurátor Maroš Žilinka? Veď Kočner je obžalovaný, že si objednal jeho vraždu. 

Môžem sa len domnievať a vychádzať z toho, čo sa podarilo zadokumentovať. Môj výsluch už bol zverejnený na internete a tam je to všetko opísané. Je tam uvedené, ako sme získali dôkazy o tom, že pán Žilinka nosil pánovi Pčolinskému do cigarového klubu v SIS spisy, ako tam chodil orodovať za to, aby bol zvolený za generálneho prokurátora, ako sa pán Pčolinský vyjadril, že pretlačíme tam Žilinku a nie Klimenta, pretože s Klimentom sa nedá pracovať, ale s Marošom sa dá. Ak prokurátor ÚŠP nosí tajné spisy do cigarového salónika, tak asi je tvarovateľný a podľa mňa aj vydierateľný. Nemyslím si, že tieto návštevy, o ktorých vypovedajú svedkovia, nie sú zaznamenané. Je to, ako keď si Kočner nahral Trnku. Takéto nahrávky viete veľmi rýchlo zobchodovať. Bohužiaľ, SIS zostala v 90. rokoch a teraz, keď jej šéfuje jeden z najneschopnejších vyšetrovateľov bez akýchkoľvek skúsenosti v spravodajstve, v tých rokoch asi aj dlho ostane.

Myslíte si, že Pčolinský si nahral Žilinku?

Som o tom presvedčený. Takíto ľudia majú zdokumentované všetko a vedia to potom využiť. Čo má Žilinka robiť? Nechať sa zdiskreditovať? Veď Pčolinský uspel u Žilinku s každou jednou sťažnosťou podľa paragrafu 363. Čo si o tom myslieť? To, že je naňho na súde podaná obžaloba, je len vďaka tomu, že ich prokurátor a vyšetrovateľ takticky predbehli a nestihli dať 363-ku. V našom prípade je rozhodnutie krajského súdu, že naše stíhanie je neodôvodnené, ale pán Žilinka to nevidí, mlčí. Všetky naše trestné veci aj všetky naše trestné oznámenia idú na generálnej prokuratúre iba cez dve prokurátorky – Habčáková a Cibuľová. Všetko majú pod kontrolou. To sú presne tie isté prokurátorky, ktoré po podaní obžaloby na Pčolinského písali na súd, že má tieto obžaloby odmietnuť. Čo si to vôbec dovoľujú? Keby som bol sudca, tak vypením. Tieto prokurátorky sa zmenili na obhajkyne a aj toto dokazuje, že vzťah Pčolinský a generálna prokuratúra je nadštandardný. Zoberte si aj to, že pán Kandera v prípade Pčolinského do rozhodnutia podľa paragrafu 363 napísal, že nie je v poriadku vypočúvanie podozrivej osoby ako svedka. Sám pán námestník generálneho prokurátora Kandera osobne vypočúval osoby alebo sa zúčastňoval v prípade vraždy Ernesta Valka na úkonoch, kde sa podozrivé osoby vypočúvali ako svedkovia.

Vy ste pre Postoj povedali: „Na začiatku som to bral ako dovolenku, ale po dvoch či troch mesiacoch je to už veľký tlak na psychiku. Popravde, cítim sa zbytočný.“ Je to také hrozné? 

Ste tu a vidíte, čo celý deň robím. Dnes sa aspoň rozprávam s vami.

Môžete upratať všetky šuflíky. 

To je prvý týždeň.

Všetko ostatné, čo nikdy nestíhate.

To je druhý týždeň.

Potom by som si čítala všetky knihy, ktoré som nestihla. 

Ja knihy nečítam. Nikdy som k tomu nemal vzťah. Skôr som veľa športoval. Prišiel som z futbalu, urobil som si úlohy, ľahol a spal. Nebol som jednoducho ten, čo príde zo školy a začne čítať knihu. Moja dcéra to dokáže celý večer. Keby nepršalo, tak chodím po záhrade a niečo robím. Dve-tri-štyri hodiny denne tiež telefonujem. Aj kolegovia, ktorí sú teraz v práci, sa so mnou občas radia. To odkazujem aj chalanom zo služby, aby vedeli. Nedozvedia sa však z tých telefonátov nič iné, ako sa dozvedeli aj v našej kancelárii. Že nadávam na ľudí, s ktorými nesúhlasím.