Denník N

Baroková záhrada je na smiech ako skatepark, nový šéf Hradu Danko sa z nej teší (+ video)

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade. Foto N - Vladimír Šimíček
Baroková záhrada na Bratislavskom hrade. Foto N – Vladimír Šimíček

Ešte túto jar na Bratislavskom hrade sprístupnia barokovú záhradu. Stojí na keltsko-rímskom nálezisku a na podzemných garážach.

„Dúfam, že mi dá za pravdu čas. Možno si potom povieme, že sa podarilo pekné dielo,“ hovoril pred rokom vtedajší predseda parlamentu Peter Pellegrini, dnes vicepremiér pre investície. Rozprával o prestavbe okolia Bratislavského hradu a o replike barokovej záhrady.

Barokovú záhradu dokončujú, čoskoro ju sprístupnia verejnosti a Pellegriniho slová o peknom diele sa nenapĺňajú. Odborníci aj verejnosť sú skôr zdesení zo záhrady s malými kúskami zelene, zväčša utlačeným štrkom a najmä z vysokého betónového múru, ktorým záhradu obohnali. Ironicky novú záhradu na Hrade označujú aj za nový bratislavský skatepark.

Video: Záhrada Márie Terézie je drahá replika, zelene je poskromne
autorka: Martina Pažitková

Záhradníci ešte zasypávajú časť plochy zeminou, na väčšine záhrady je už utlačený sivý štrk, ktorý je taký dominantný, že zeleň takmer zaniká. Mladé symetricky vysadené stromčeky sú bez listov a živé ploty sú len zárody. Na múre práve robotník osádza sošku, v záhrade ďalší upravuje barokového anjela. A nad ich hlavami sa otáča žeriav.

To všetko je len napĺňanie plánov už z čias predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer), ktorý chcel severnú terasu Hradu vrátiť do čias Márie Terézie.

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade je za múrom. Foto N – Vladimír Šimíček
Baroková záhrada na Bratislavskom hrade je za múrom. Foto N – Vladimír Šimíček

Kedysi múr oddeľoval šľachtu od zvierat

„Múr oddeľoval pánov od služobníctva, od hospodárskych zvierat, mal inú funkciu,“ vysvetľuje architekt Ľudovít Urban, ktorý sa verejne angažuje pri prestavbe Hradu. Záhradu s betónovým múrom označuje za monštrum a hovorí, že bude len ďalej rozdeľovať ľudí.

Najvážnejší podľa Urbana nie je vzhľad záhrady, ale to, že stavby, ktoré napodobňujú pôvodné barokové budovy a záhradu, a predovšetkým podzemné garáže dostali prednosť pred vzácnymi keltsko-rímskymi nálezmi z prvého storočia pred Kristom.

Nové vedenie parlamentu na čele s predsedom SNS Andrejom Dankom pokračuje v tom, čo Smer začal.

„Vizualizácia záhrady prešla prísnym procesom schvaľovania historikov a architektov. Každý strom, každý múr aj socha má svoj historický význam,“ odpovedá vedenie parlamentu na otázky o tom, či je v záhrade dostatok zelene a či prehodnocovali jej vzhľad.

Parlament neodpovedal na viaceré otázky: aký je názor nového predsedu parlamentu Andreja Danka na postup jeho predchodcov pri výstavbe na keltsko-rímskom nálezisku? Národná rada nepovedala ani na to, či už má plány využiť podzemné garáže aj pre umenie, ako to sľuboval ešte Peter Pellegrini.

Záhrada a repliky gotických stavieb ležia na budovách, ktoré pre keltské kniežatá postavili rímski stavitelia. Predchádzajúce vedenia parlamentu zo Smeru (Pavol Paška a Peter Pellegrini) s odborníkmi aj s aktivistami bojovali o to, či na tomto mieste môžu stavať. Napokon po pár ústupkoch na severnej terase vybudovali podzemné garáže a dokončujú viaceré repliky gotických stavieb, časť keltských nálezov prekryli a ukážu ich v podzemí.

„Bude to vzácny okamih nielen pre Bratislavu, ale pre všetkých návštevníkov. Táto záhrada patrí hradu, patrí Slovensku a bude pre mňa česť ju slávnostne otvoriť verejnosti,“ znie jediný citát Andreja Danka od tlačového oddelenia.

S odborníkmi a aktivistami, ktorí žiadali prehodnotenie výstavby, nový šéf parlamentu ešte nehovoril.

hrad vizualizacia
Vizualizácia barokovej záhrady. autor – NR SR
hrad dobovy plan
Historický plán Bratislavského hradu z osemnásteho storočia. Zdroj: NR SR

Keď sa pozriete do Versailles

Architekt Michal Bogár sa práve vrátil z Versailles a porovnáva francúzske kráľovské záhrady s tou bratislavskou. Uznáva, že ide o inú kategóriu, no podstatou v Paríži je podľa neho viac zelene a naozaj pôvodné materiály, sochy a postupy.

„Vo Versailles sú v blízkosti zámku chodníky, ale stále ďalej to prechádza do zelene, až do lesov. Tu je viac štrku. Sám som prekvapený, aký malý priestor má zeleň,“ hovorí Bogár. Uznáva, že zeleň ešte môže dorásť. „Chcela by to byť baroková záhrada, no nikdy nebude. Bude to len jej napodobenina. Medzitým tam bol amfiteáter, pod záhradou našli omnoho významnejšie nálezy z čias Keltov.“

„Múry sú aj vo Versailles, po obvode, ďaleko v krajine, aby lesná zver nemohla prejsť. Často sú však robené ako drevené prepletané štruktúry, je cez ne vidieť, prerastajú zeleňou,“ vraví.

Po Versailles sa obľuba francúzskych parkov šírila aj na východ, podľa Bogára to vidno napríklad aj v blízkom Schlosshofe, ale aj v Eszterházyovskom paláci v Budapešti alebo aj v Petrohrade, kde chceli za Petra I. prekonať Versailles. „Najdôležitejší rozdiel je, že sa dodnes zachovali v pôvodnej podobe,“ hovorí Michal Bogár.

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade. Foto N – Vladimír Šimíček
Baroková záhrada na Bratislavskom hrade. Foto N – Vladimír Šimíček
Versailles: Sadové upravy záhrady a parku robili v rokoch 1662 – 1670, zachovali sa dodnes, autorom bol André Le Nôtre. Foto – Michal Bogár
Versailles: Sadové úpravy záhrady a parku robili v rokoch 1662 – 1670, zachovali sa dodnes, autorom bol André Le Nôtre. Foto – Michal Bogár

Garáže nemajú všade prednosť

Michal Bogár tiež hovorí, že parkovanie v civilizovanom svete nepúšťajú tak blízko k hradu, ako je to v Bratislave. Napríklad vo Versailles je parkovanie na okraji areálu, nie pod záhradou.

„Podzemné garáže sú súčasťou areálu Louvre v centre Paríža, no v žiadnom prípade nie sú súčasťou areálu múzea, ale sú vysunuté pod križovatkou. Navyše tvoria len pár percent celkovej plochy,“ hovorí Bogár.

Na severnej terase Hradu postupujú podľa schválených podkladov, vraví šéf Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič, ktorého podriadení schvaľovali výstavbu. Múr je podľa neho dôležitý aj preto, aby udržal zeminu navezenú do záhrady. Keby tam múr nebol, nebol by vraj obraz záhrad verný.

Architekti Bogár a Urban na to reagujú, že múr by na to stačil aj pod zemou a nad zemou nemusel byť taký masívny.

Aj pri archeologickom výskume pod Louvrom objavili významné pamiatky, stredoveký obranný systém, donjon, posledný bod opevnenia. Tieto pamiatky teraz ukazujú verejnosti. „To sme navrhovali, aby verejnosti ukázali keltské pamiatky ako celok, nie kde-tu prerušené garážami,“ hovorí Bogár.

„Aj pamiatková ochrana má viacero prístupov. Buď napodobniť všetko, čo tu bolo kedysi, alebo druhý spôsob – prispôsobiť sa zmene prostredia. Mali viac zapojiť najmä nálezy Keltov, unikátne vo svetovom kontexte,“ hovorí Urban o nálezoch z čias Keltov.

Teraz najčítanejšie