Denník N

Pozrite si, ktoré autostrády sú pre vládu prioritou. Nový termín pre D1 je rok 2020

Sieť sa rozhodla, že podpíše PPP obchvat Bratislavy za dve miliardy eur, a chystá vlastné kilometre autostrád. Peniaze na ne nie sú.

Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.

Odkazuje to v programovom vyhlásení nový vládny kabinet zložený zo štyroch strán. Tretia vláda Roberta Fica sa tak od tej prvej odchýlila v tomto cieli o desať rokov.

No ani jej najnovší plán nemusí byť reálny.

Najskôr rok nato, aj s výhradami

Pri pohľade na stav spojnice Bratislavy s Košicami je jasné, že väčšina úsekov sa už aspoň stavia, o výstavbu niektorých kilometrov sa súťaží. Stále však zostáva zakliaty úsek Turany – Hubová D1 pri Ružomberku.

Na ten narazila aj prvá Ficova vláda, keď nedokázala dotiahnuť do konca stavbu D1 cez PPP projekt, čiže na splátky.

Problém s diaľnicou cez chránenú prírodu mali vtedy a majú aj teraz ochranári. Stále tak nie je jasné jej trasovanie – ochranári by najradšej videli diaľnicu v čo najväčšej dĺžke prikrytú pod tunelom Korbeľka.

„Najoptimistickejší termín je  rok 2021,“ zhodnotil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, koľko by trvalo, keby štát zostal pri povrchovej verzii diaľnice, ktorá je o niečo viac projektovo pripravená.

Keby sa staval dlhší tunel, nebolo by to drahšie, ale lepšie pre prírodu. No vyžiadalo by si to asi rok razenia navyše, čiže D1 by bola od Košíc po Bratislavu hotová najskôr asi v roku 2022.

Peniaze nie sú, autostrád chcú veľa

Eurofondy sú pritom už v podstate vyprázdnené. „Nič nie je voľné, všetko je zakontrahované do roku 2020,“ hovorí šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej Ondrej Matej.

Peniaze z posledných eurofondov sú rozdelené na rozsúťažené časti D1, ale aj na niektoré kilometre D3 od Žiliny na Poľsko.

O pokračovaní výstavby diaľnice od Žiliny na Poľsko sa tiež píše v programovom vyhlásení vlády. Ale je tam aj množstvo iných trás, diaľnic a ciest. Sú to tie, čo spomínala Sieť, ktorá získala ministerstvo dopravy, ako svoje priority. Teraz píše, že sa bude o ich stavbu zaujímať „osobitne“.

„Vláda sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom rýchlostnej cesty R4. Najvyššou prioritou na tomto cestnom ťahu je severný obchvat Prešova… Na Orave sa sústredí na výstavbu rýchlostnej cesty R3…V záujme vlády bude pokračovať aj vo výstavbe južného ťahu R2 medzi mestami Zvolen a Košice…,“ píše sa vo vládnom dokumente.

V eurofondoch na najdôležitejšie projekty je mimo toho, čo už je rozostavané, napríklad 21-kilometrový úsek Košice, Šaca – Košice, Olšany.

Platí, že najviac peňazí bolo pridelených na projekty, ktoré sú umiestnené na hlavných medzinárodných ťahoch, to zrejme autostrády kreslené Sieťou nebudú. Napríklad R3 na Orave, ako je naprojektovaná v plánoch Národnej diaľničnej spoločnosti, takpovediac susedí so spomínanou, z veľkej časti rozostavanou D3 od Žiliny na Poľsko.

Osobitnou kategóriou je R7, ktorej úseky sa majú pripravovať a treba pri tom podľa vládneho dokumentu myslieť aj na prípadné napojenie na nový most, ktorý sa plánuje v Komárne.

Presadí si Smer PPP od Ružomberka?

Vláda bude pripravovať aj dlho spomínaný projekt – potiahnuť cestu R1 z Banskej Bystrice hore do Ružomberka a spojiť ju tak s D1. O tomto prepojení hovoril bývalý minister dopravy Ján Počiatek ešte vo februári. „Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je práve PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka,“ povedal podľa TASR. Na ministerstve ostal Smeru post štátneho tajomníka, je na ňom aj naďalej Viktor Stromček.

Tu to môže byť veľký environmentálny problém. Táto diaľnica by bola pre náročné podmienky aj jedna z najdrahších.

Čo presne a ako vláda plánuje stavať, nie je celkom jasné. Vo vyhlásení sa vyjadruje opatrne a využíva slovíčka ako „bude pripravovať“. Zároveň chápe, že peňazí na cesty nie je veľa, a rozopčet sám má len toľko peňazí, koľko bolo treba na spolufinancovanie k takmer prázdnym eurofondom.

To je oproti doterajším eurofondovým rozpočtom na autostrády len malá suma. Na ilustráciu, práve rozostavaný 13,5-kilometrový úsek D1 pri Žiline s tunelom Višňové vychádza na 410 miliónov eur.

Dvojmiliardový obchvat schvália

Vo vládnom programe sa píše, že pri financovaní autostrád sa bude vláda zamýšľať aj nad PPP projektmi.

Sieť sa už evidentne rozhodla, že jej minister dopravy Roman Brecely dotiahne napríklad zmluvu s konzorciom okolo španielskej firmy Cintra na PPP obchvat Bratislavy. O tom, že diaľnica, za ktorú budeme 30 rokov splácať dokopy 1,89 miliardy eur, je už hotová vec, svedčí táto veta vo vládnom programe: „Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7“.

Brecely doteraz hovoril, že s obchvatom problém nemá, ale najprv sa chce poradiť s tímom expertov, či v ňom nie sú skryté riziká.

Možnosť stavať dnes a platiť neskôr vyššie úroky nebude zrejme jedinou metódou, ako prekonať rozptyl medzi veľkými dopravnými plánmi Siete a chýbajúcimi financiami. Píše sa aj o „investičnej výnimke“, na ktorú chce vláda získať ústavnú dohodu. Zrejme je reč o tom, ako prekonať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nedovoľuje vládam výrazne navyšovať zadlženie.

Ešte predtým, než sa rozhodne, na čo všetko by sa mali nájsť peniaze, vláda sľubuje urobiť pre krajinu dopravný generel, ktorý ukáže, kde sú aké dopravné toky a vzťahy.

Obchvat Bratislavy

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie