Do Varšavy by doletela za 12 minút. Čo znamená Putinova raketa Orešnik pre bezpečnosť NATO

Píše Robyn Dixon, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Po tom, ako Rusko minulý týždeň odpálilo svoju balistickú raketu stredného doletu Orešnik, štátna propagandistická televízia RT odvysielala video s grafickým znázornením času, za ktorý by raketa doletela do hlavných európskych miest: 20 minút do Londýna a Paríža, 15 minút do Berlína a 12 minút do Varšavy.

Prezident Vladimir Putin v jednej zo svojich najagresívnejších hrozieb od invázie na Ukrajinu opakovane vychvaľoval túto raketu, keď tvrdil, že NATO ju nemá ako zachytiť, a varoval, že Moskva by ju mohla použiť proti „rozhodovacím centrám“ Kyjiva.

Raketa je schopná niesť jadrové zbrane, ale nateraz bude podľa Putina vyzbrojená viacerými konvenčnými hlavicami.

„Sme presvedčení, že máme právo použiť svoje zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré dovolia, aby sa ich zbrane použili proti našim zariadeniam,“ varoval Putin v prejave z 21. novembra, keď oznamoval úder raketou Orešnik na výrobcu leteckej techniky v ukrajinskom Dnipre.

Západní lídri a analytici odmietli Putinovu rétoriku ako ďalšie ruské zastrašovacie hry, ktoré sú reakciou na prekročenie jednej z červených čiar Moskvy – povolenie amerického prezidenta Joea Bidena Kyjivu používať rakety ATACMS na údery na ciele v Rusku.

Putinova hrozba – jasne namierená proti Európe – však prichádza v kritickej chvíli, keď sa Spojené štáty nachádzajú v procese odovzdávania moci zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Európa sa obáva, že Trump bude voči Putinovi príliš ústretový a že by mohol obmedziť záväzky Washingtonu voči NATO. Rusko zároveň neustále získava územia na východe Ukrajiny a stupňuje tlak na Kyjiv, keďže ruský vodca vylučuje akýkoľvek kompromis pri prípadných rokovaniach o mieri.

Použitie rakety Orešnik vysiela silný signál o Putinovom odhodlaní zvíťaziť na Ukrajine, oslabiť NATO, oddeliť Európu od USA a odradiť ju od podpory Ukrajiny, a nakoniec podriadiť európsku bezpečnostnú architektúru ruským záujmom.

Nové preteky v zbrojení

Orešnik (čo v preklade znamená lieskový orech) podľa analytikov predstavuje priamu a potenciálne ničivú hrozbu pre Európu, aj keby bol vyzbrojený iba konvenčnými hlavicami.

Niektorí západní experti považujú odpálenie rakety za úvodný krok v nových pretekoch v zbrojení, ktoré môžu trvať desaťročia a krajiny NATO a Rusko stáť miliardy dolárov. Moskva už teraz vynakladá približne 40 percent zo svojho rozpočtu na vojenské a bezpečnostné sily.

Putin minulý týždeň formálne zvoľnil pravidlá použitia jadrových zbraní, čo sa predpovedalo už pred niekoľkými mesiacmi, no tento krok spojil s vyjadrením nespokojnosti z rozhodnutia Západu schváliť Ukrajine používanie rakiet ATACMS a francúzsko-britských rakiet Storm Shadow.

Zvoľnenie jadrovej doktríny prehlbuje nejasnosti v otázke, za akých okolností by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane. Putin sa pred Trumpovou inauguráciou snaží zosilniť neistotu a obavy o bezpečnosť Európy.

V predchádzajúcej jadrovej doktríne Ruska sa uvádzalo, že by mohlo použiť jadrové zbrane proti konvenčnému útoku, ktorý by ohrozoval jeho samotnú existenciu.

Túto formuláciu nahradil odkaz na útoky, ktoré predstavujú „kritickú hrozbu“ pre ruskú alebo bieloruskú zvrchovanosť alebo územnú celistvosť, ako aj ustanovenie, že Moskva môže začať jadrový útok proti nejadrovej mocnosti (napríklad Ukrajine), ak by používala zbrane jadrovej mocnosti – napríklad Spojených štátov.

Pentagón a západní experti na kontrolu zbrojenia sa domnievajú, že strela Orešnik nie je nová: podľa nich pravdepodobne vychádza z rakety RS-26 Rubež, ktorú Rusko pred vyše desiatimi rokmi viackrát testovalo. V roku 2018 sa verejne vzdalo jej ďalšieho vývoja a nedávno ju stiahlo z obehu a upravilo. Putin nariadil sériovú výrobu Orešnika a uviedol, že sa vyvíja mnoho podobných systémov.

Na prahu raketového veku

Na stretnutí Putina s najvyššími vojenskými a bezpečnostnými veliteľmi 22. novembra Sergej Karakajev – veliteľ ruských strategických raketových síl – povedal, že Orešnik „môže zasiahnuť ciele v celej Európe“ a že hromadný útok „by bol porovnateľný s použitím jadrových zbraní“.

Bezpečnostný analytik Decker Eveleth z think-tanku CNA hovorí, že Rusko by mohlo len niekoľkými konvenčne vyzbrojenými Orešnikmi zničiť letecké základne a vojenské ciele v rozsiahlej oblasti Európy. Dodáva, že jadrový potenciál tejto zbrane predstavuje výraznú jadrovú hrozbu.

„Orešnik má pravdepodobne schopnosť dopraviť do Európy šesť jadrových hlavíc za približne 15 až 20 minút. Vzhľadom na rýchlosť a trajektóriu, po ktorej by raketa letela, by bolo mimoriadne ťažké ju zachytiť,“ povedal.

Na stretnutí so šéfmi bezpečnostných zložiek sa Putin usmieval, keď chválil raketu. Chvastal sa, že nikto iný na svete takú zbraň nemá, a konštruktérom sľúbil štátne ocenenia. Jeho posolstvo bolo jasné: Rusko má oproti Európe značnú výhodu v kapacitách raketových útokov, a to v čase, keď je Trumpova budúca podpora NATO otázna.

„Želaný účinok sa určite dostavil: panika, nezhody, výzvy na rokovania a mier,“ povedal ruský propagandista a moderátor štátnej televízie Vladimir Soloviov. Škodoradostne poznamenal, že Rusko môže zasiahnuť „tie základne NATO, odkiaľ dodávajú zbrane, ktoré Američania odpaľujú z územia Ukrajiny na ruské územie – v Poľsku, Rumunsku, Británii alebo kdekoľvek inde“.

Šéfredaktorka RT Margarita Simoňanová v tej istej relácii uviedla, že Rusko musí Európu vystrašiť reálnymi vojenskými dôsledkami. „Kým neuvidia päsť letiacu k ich rypáku, nezastavia sa,“ povedala.

Alexander Graef, vedúci výskumník z hamburského Inštitútu pre výskum mieru a bezpečnostnú politiku, sa domnieva, že Európa stojí na prahu „nového raketového veku“.

V júli USA a Nemecko oznámili plány na dodávanie amerických rakiet stredného doletu do Nemecka od roku 2026, čo vyvolalo ostrú reakciu Moskvy. Viacero ďalších krajín sa pripojilo k projektu European Long-Range Strike Approach (ELSA) pod vedením Francúzska, ktorého cieľom je vyvinúť rakety dlhého doletu.

„Nachádzame sa v pretekoch v zbrojení, pričom zbrane sa budú vyvíjať počas nasledujúcich približne 20 rokov,“ vraví Graef. „A tak si myslím, že všetky tieto strany – Rusko, európske krajiny a USA – budú zväčšovať svoj arzenál, pretože zatiaľ nemajú dostatočné množstvo zbraní na to, aby ich mohli účinne použiť a zničiť možné existujúce ciele.“

Niektorí však pochybujú o spoločnej vôli NATO odradiť Rusko, keďže Moskva sa snaží využiť rozpory medzi štátmi a dvorí maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý zaujal tvrdý prokremeľský postoj.

Boris Bondarev, bývalý ruský diplomat a odborník na kontrolu zbrojenia a svetovú bezpečnosť, hovorí, že lídri NATO opakovane zneisteli tvárou v tvár Putinovým jadrovým hrozbám, ktoré ich odradili od včasných vojenských dodávok do Kyjiva. To Putinovi umožnilo vyhnúť sa vojenskej porážke.

„Nemyslím si, že plánom Moskvy je skutočne vyvolať jadrovú vojnu. Zbraňou zostáva strach. Ide predovšetkým o psychologickú vojnu a myslím si, že je celkom úspešná. Táto propaganda funguje,“ povedal. „Je to v podstate len nepochopenie toho, ako čeliť Vladimirovi Putinovi.“

Putin podľa Bondareva neuzavrie s Trumpom žiadnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, ak mu to neprinesie víťazstvo nad Kyjivom, odstavenie Ukrajiny od členstva NATO a ponechanie okupovaného ukrajinského územia v ruských rukách. Ruskému lídrovi by to vydláždilo cestu k budúcej konfrontácii s Európou a možno aj k invázii do niektorej z pobaltských krajín.

„Nechce rozdeliť Ukrajinu. On chce rozdeliť svet. Chce vlastnú sféru vplyvu, do ktorej bez jeho súhlasu nebude môcť zasahovať nikto vrátane Spojených štátov. Neviem, prečo to Američania nevidia, pretože ak sa s Putinom dohodnú, odovzdajú mu víťazstvo.“

Európa sa zatiaľ Putinovi nevyrovná

Orešnik by bol dnes zakázaný, ak by stále platila Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) medzi USA a Sovietskym zväzom z roku 1987, ktorá zakazovala výrobu, skúšky alebo vlastníctvo rakiet s doletom 500 až 5500 kilometrov. Trump však v roku 2019 od zmluvy odstúpil po tom, ako USA dlhodobo obviňovali Rusko z jej porušovania.

„Mali sme zmluvu, ktorá zakazovala tento druh rakiet, a to z dobrého dôvodu. Bolo to preto, lebo boli považované za veľmi destabilizujúce,“ vraví François Diaz-Maurin, zástupca šéfredaktora pre jadrové záležitosti v akademickom časopise Bulletin of the Atomic Scientists.

Odkazuje na rýchlosť rakety Orešnik, jej viaceré nezávisle namierené hlavice a možnosť katastrofického nedorozumenia, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku jej schopnosti niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

„Po odpálení sa táto raketa dostane do európskych hlavných miest do 12 až 16 minút. Je to veľmi málo času na to, aby sme ju dokázali zachytiť a reagovať. A k tomu sa pridáva možnosť, že by mohla mať vo vnútri niekoľko jadrových hlavíc. To dáva veľmi málo času na to, aby ste vedeli, čo sa na vás blíži.“

Hoci sa Európa prebúdza a uvedomuje si potrebu chrániť sa a odstrašovať Rusko, zatiaľ sa nedokáže vyrovnať Putinovi, ktorý väčšinu ruskej ekonomiky preorientoval na výrobu zbraní a vojenskej techniky, tvrdí Diaz-Maurin.

„Táto nová raketa je vlastne potvrdením toho, prečo by Európa v oblasti vlastnej bezpečnosti skutočne mala prevziať iniciatívu,“ dodáva.