Kristina Böhmer
Rumunsko má za sebou druhý volebný týždeň z troch a už sa čaká na rozhodnutie ústavného súdu, ktoré by prvé kolo prezidentských volieb mohlo anulovať. Hoci hlasy prepočítavajú kvôli proeurópskej, proukrajinskej a pro NATO kandidátke Elene Lasconiovej, pozornosť si získal najmä TikTok.
Prvé kolo prezidentských volieb vyhral krajne pravicový nezávislý kandidát Calin Georgescu, ktorému extrémne narástol počet sledovateľov na čínskej, ťažko regulovateľnej sociálnej sieti TikTok len pár týždňov pred voľbami. Hovorí sa o ruských zásahoch a stope, ktorá prichádza z Moskvy. Rumunská Národná audiovizuálna rada požiadala Európsku komisiu, aby prešetrila zásahy TikToku do prezidentských volieb.
V nedeľu Rumuni volili poslancov do parlamentu. V parlamentných voľbách síce vyhrala Sociálnodemokratická strana, ale tri krajne pravicové strany získali dohromady viac ako 30 percent hlasov.
Rumunsko je stredobodom pozornosti a stáva sa laboratóriom zásahov sociálnych sietí do volieb. Poučenie môže byť dôležité pre všetky ostatné krajiny a ich budúce voľby.
Vládu asi poskladajú
Hodinu po uzavretí volebných miestností bolo spočítaných takmer 99 percent hlasov. Výsledky ukázali, že krajná pravica si napokon nepočínala až tak dobre, ako sa jej kritici po minulotýždňovom prvom kole prezidentských volieb obávali.
Sociálnodemokratická strana premiéra Marcela Ciolacu, ktorý v prezidentských voľbách pohorel, si v parlamentných zaistila prvé miesto. Získala takmer 23 percent hlasov a krajne pravicovú Alianciu pre jednotu Rumunov nechala za sebou o takmer päť percentuálnych bodov.
Ciolacu voľby označil za dôkaz, že Rumunsko sa môže udržať na proeurópskej dráhe. „Je to dôležitý signál, ktorý Rumuni vyslali politickej triede: pokračovať v rozvoji krajiny z európskych peňazí, no zároveň chrániť našu identitu, národné hodnoty a vieru,“ povedal po ohlásení predbežných výsledkov.
Tretia vo voľbách skončila so 14,5 percenta hlasov Národná liberálna strana (PNL), ktorá aj v súčasnosti tvorí vládu so socialistami a pravdepodobne bude aj v ďalšom funkčnom období. Tieto dve strany Rumunsku vládnu prakticky takmer od revolúcie. V aktuálnych voľbách však dohromady získali menej hlasov ako zvyčajne, čo znamená, že vláda bude roztrieštenejšia a bude aj náročnejšie ju poskladať. Rumunské médiá si myslia, že rokovania budú trvať niekoľko týždňov.
Ako sa darilo krajnej pravici
Do parlamentu sa dostali aj dve menšie krajne pravicové strany, ktoré získali 7,5, respektíve 6 percent hlasov. Tri krajne pravicové strany teda spolu získali približne 31,5 percenta hlasov.
Otázka je, či sa táto realita odrazí aj v prezidentských voľbách. Prvé kolo prezidentských volieb vyhral Calin Georgescu, ktorý do žiadnej z nich nepatrí, ale má krajne pravicové názory, obdivuje Vladimira Putina a chcel by skončiť s podporou Ukrajiny.
Proti nemu v druhom kole prezidentských volieb stojí líderka strany Zachráňme Rumunsko. Táto strana získala v parlamentných voľbách necelých 12 percent. Jej líderkou je proukrajinská a proeurópska bývalá vojnová reportérka Elena Lasconi. Jej úspech v druhom kole prezidentských volieb závisí od toho, ako a či vôbec pôjdu voliť voliči Sociálnodemokratickej strany a Národnej liberálnej strany. Ak zahlasujú za Lasconiovú, proeurópska kandidátka by mala vyhrať.
Odchádzajúci prezident Klaus Iohannis tvrdí, že voľby v skutočnosti rozhodnú o tom, či Rumunsko zostane „krajinou slobody a otvorenosti, alebo sa zrúti do toxickej izolácie a temnej minulosti“.
Lasconi po ohlásení predbežných výsledkov volieb upozornila, že ak v prezidentských voľbách vyhrá Georgescu, stiahne krajinu do ruského orbitu. Kontrovala krajne pravicovému naratívu, keď povedala, že Moskva „neurobila pre Rumunsko nikdy nič dobré“.
„Nech Boh žehná Rumunsku v Európskej únii a NATO,“ povedala Lasconi. „Zjednotení dokážeme robiť zázraky. Ak budeme zjednotení, ruské boty na TikToku nedokážu zničiť našu demokraciu.“
Čo to má s Ukrajinou
Voličov hnevajú najmä ceny bývania a korupcia na vládnej úrovni. Krajná pravica preto benefituje aj z toho, že rozosieva nedôveru voči štátnym inštitúciám a útočí na chudobu Rumunov, ktorá je najväčšia v rámci Európskej únie.
Krajne pravicové strany šírili v rámci svojej predvolebnej kampane tiež strach z toho, že vojna by sa mohla rozšíriť k nim. Ľudí podporovali aj v hneve voči ukrajinským utečencom a utečenkám, ktorí majú podľa týchto strán viac výhod ako rumunskí občania. Rumunsko má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhšiu ako 610 kilometrov a v pohraničných rumunských dedinách majú vojnu takpovediac za rohom.
V septembri tohto roku sa ministri obrany krajín NATO stretli v Bukurešti. Rumunský minister obrany tam povedal, že NATO musí spustiť „robustnú koordinovanú“ odpoveď na ruské rakety alebo drony vypálené či lietajúce vo vzdušnom priestore NATO.
Rumunsko už niekoľkokrát upozorňovalo, že ho znepokojuje ruská agresia v Čiernom mori. Začiatkom septembra Rumunsko a tiež Lotyšsko videli, ako ruské drony vybuchli po tom, čo vstúpili do ich vzdušného priestoru. Približne v rovnakom čase Ukrajina obvinila Rusko, že použilo strategické bombardéry, ktorými zasiahlo civilné plavidlo prevážajúce obilie cez Čierne more neďaleko Rumunska.
Toto všetko môže nahrať do kariet krajne pravicovej rétorike, ktorá vyvoláva strach z preliatia vojny na rumunské územie. Rumunsko je pritom pre Ukrajinu kľúčovým spojencom. Rumunské prístavy boli kľúčové pre vývoz ukrajinského obilia, keď sa Rusi vyhrážali všetkým lodiam plaviacim sa smerom k ukrajinským prístavom. Protiukrajinská rétorika môže byť v tejto členskej krajine EÚ aj NATO pre vývoj vojny nebezpečná.
Zasiahol ústavný súd
Po vyhlásení výsledkov prvého kola prezidentských volieb súčasná prezidentská kancelária odkázala, že vnímala „kybernetické útoky zamerané na ovplyvnenie správnosti volebného procesu“ a zaznamenala „rastúci záujem“ zo strany Ruska „ovplyvňovať verejnú agendu v rumunskej spoločnosti“. Pravidlá upravujúce zákonný volebný proces vraj porušovala ťažko regulovateľná čínska sociálna sieť TikTok.
Víťaz údajne „ťažil z masívneho odhalenia v dôsledku preferenčného zaobchádzania“ sieťou TikTok, ktorá ho „neoznačila za politického kandidáta“. To znamená, že jeho obsah sa šíril rýchlejšie a k väčšiemu publiku ako obsah tých, ktorí za prezidentských kandidátov boli označení. Šírenie ich obsahu totiž bolo regulované.
Víťaz prvého kola prezidentských volieb, krajne pravicový nezávislý kandidát Calin Georgescu, bol dovtedy pomerne neznámy. Nemal ani peniaze na predvolebnú kampaň, neobjavoval sa v politických diskusiách v televízii a bilbordmi neoblepil polovicu krajiny.
Na TikToku mal dva týždne pred voľbami 30-tisíc sledovateľov. O dva týždne nato ich mal 330-tisíc a k tomu štyri milióny „lajkov“. Ako sa to premietlo vo voľbách? Podľa prieskumov verejnej mienky nemal dostať ani 10 percent hlasov, no získal až 23. Prieskumy v Rumunsku sa zvyknú mýliť, ale nie až takto. Georgescu takisto obvinenia odmieta.
Samotná platforma odmietla akékoľvek obvinenia. „Je kategoricky nepravdivé tvrdiť, že s jeho účtom sa zaobchádzalo inak ako s ktorýmkoľvek iným kandidátom,“ napísali vo vyhlásení s tým, že keď ich rumunské úrady kontaktovali v súvislosti s vybranými videami, platforma podnikla kroky „do 24 hodín“.
Rumunská Národná audiovizuálna rada požiadala Európsku komisiu, aby prešetrila zásahy siete TikTok do prezidentských volieb.
Ústavný súd minulý štvrtok nariadil prepočítanie hlasov. Nie však kvôli krajnej pravici, ale kvôli kandidátke Elene Lasconiovej. Skúma obvinenia, že hlasy od jedného kandidáta, ktorý týždeň pred voľbami vypadol a vyjadril podporu Lasconiovej, na ňu boli počas volebnej noci nezákonne prevedené. Lasconi obvinenia odmieta a vyzýva všetky rumunské úrady, aby „neničili demokraciu v Rumunsku“.
Je to prvýkrát v modernej histórii Rumunska, keď sa budú prepočítavať všetky hlasy. Volilo takmer 9,5 milióna ľudí. Ak súd uzná, že poradie kandidátov bolo určené podvodom, môže voľby anulovať. V takom prípade by sa museli zopakovať pravdepodobne v polovici decembra alebo koncom mesiaca.
„Proti extrémizmu sa bojuje hlasovaním, nie zákulisnými hrami,“ povedala Georgescova protikandidátka Elena Lasconi. „Vyzývam ústrednú volebnú komisiu, aby s prepočítavaním hlasov zaobchádzala rozumne. Zákon musí byť pre všetkých rovnaký, nie pre niektorých ho vykladať inak.“
Upozornila, že prepočítavanie hlasov nemonitorujú žiadni nezávislí a medzinárodní pozorovatelia, nerobí sa z neho videozáznam a pracuje na ňom omnoho menej ľudí ako na počítaní hlasov vo volebnú noc.
Kto je Georgescu
Georgescu, ktorý tvrdí, že Ukrajina je „vymyslený štát“, ukrajinský prezident Zelenskyj nie je „patriot“ a „Vladimir Putin je muž, ktorý miluje svoju krajinu“.
„Je to človek, ktorý z môjho pohľadu veľmi dobre pozná diplomatické uhly, ovláda ich a je obklopený veľmi dobrými profesionálmi,“ povedal Georgescu, ktorý bol silný na TikToku.
„Tento typ kampane, najmä na platformách, kde dochádza k veľmi voľnému moderovaniu zdieľaných správ, som si všimol za vzostupom niektorých iných európskych politikov a dokonca aj v Spojených štátoch,“ povedal po prvom kole prezidentských volieb rumunský expert na ruské dezinformácie Rufin Zamfir. Išlo podľa neho o spôsob veľmi podobný tomu, „akým Rusko presadzuje svojich obľúbených aktérov v štátoch, v ktorých identifikuje záujmy v súlade s kremeľskými“.
Rumuni a Rumunky vyšli na protest proti výsledku prvého kola prezidentských volieb do ulíc. Georgescu svojich voličov vyzval, aby zostali doma s rodinami a nereagovali na tieto „provokácie“.
V pondelok má zároveň ústavný súd rozhodnúť o tom, či sa prvé kolo prezidentských volieb anuluje. To by však zároveň mohlo krajnej pravici nahrať do kariet a ohroziť mainstreamové strany. Krajná pravica by mohla tvrdiť, že ústavný súd pracuje v záujme establišmentu.
„Sme pevne presvedčení, že ústavný súd je politickým nástrojom a pozastavuje demokraciu v Rumunsku,“ povedal Adrian Axinia, podpredseda krajne pravicovej Aliancie za úniu Rumunov a poslanec Európskeho parlamentu. Táto strana mala v prvom kole vlastného kandidáta, ktorý neuspel, v druhom chcú podporiť Georgesca.
Druhé kolo prezidentských volieb je zatiaľ naplánované na nedeľu 8. decembra. V prvom kole bola volebná účasť len 52,5 percenta. V parlamentných voľbách bola omnoho vyššia, čo môže byť následkom mobilizácie proeurópskych voličov vystrašených z výsledku prvého kola prezidentských volieb. Ich druhé kolo je preto momentálne ťažko predvídateľné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
