Češka na demonštráciách v Gruzínsku: Policajti sú násilní. Nechcete, aby vás dostali tí, ktorým tu hovoria robocops

Gruzínci a Gruzínky v uliciach bojujú o svoju budúcnosť. Vláda strany Gruzínsky sen minulý týždeň vo štvrtok oznámila, že prerušuje prístupové rokovanie s Európskou úniou. Od toho dňa ľudia demonštrujú v uliciach, pričom polícia ich násilne rozháňa, mláti, používa na nich vodné delá, slzný plyn a mnohých aj zatýka.

Česká výskumníčka z Karlovej univerzity Eva Karlíková je v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi. Policajti už podľa nej využívajú zákerné stratégie, aby demonštrantov dostali.

„Najviac som sa zľakla v sobotu,“ hovorí pre Denník N. „Policajti už nechodia len proti davu na hlavnej ulici Rustaveli Avenue, ale idú z vedľajších ulíc, takže neviete, kde sa môžu vynoriť.“

Eva Karlíková ako mnohí demonštranti si v sobotu v noci išla oddýchnuť do jedného z barov v bočnej uličke. Mnohé zostávajú na podporu protestov celú noc otvorené, aby si tam ľudia mohli dať čaj, nabiť mobil alebo ísť na toaletu. Keď však vyšla von, ocitla sa v dave, ktorý utekal pred políciou. Policajti bežali z jednej aj druhej strany a Karlíkovej a jej známym došlo, že sú v pasci.

„Jediná úniková cesta boli schody k rieke. Keď sme sa k rieke dostali, pričom to je dosť ďaleko od Rustaveli Avenue, uvideli sme tam obrovský prúd ľudí, ktorý sa tadiaľ ťahal okľukou až k protestom. Vtedy som si uvedomila, že tie protesty majú potenciál zmeniť sa na revolúciu,“ dodala.

Analytik Cingel: Ide o najväčšie protesty, dôležité je, že sú aj v regiónoch

Podľa experta na postsovietsky priestor a riaditeľa think tanku Strategic Analysis Jána Cingela ide o najintenzívnejšie protesty v Gruzínsku za posledných päť rokov. Prekonalo to aj protesty po prijatí takzvaného „ruského zákona“ na jar tohto roku. Vláda prijala zákon podobný tomu ruskému o zahraničných agentoch, ktorým Kremeľ paralyzoval občiansku spoločnosť, mimovládky a médiá.

Aktuálne protesty podľa Cingela spustila „nešikovná reakcia Gruzínskeho sna“ na rezolúciu Európskeho parlamentu. V tej europoslanci žiadali o opakovanie októbrových parlamentných volieb, v ktorých videli „výrazné nezrovnalosti“. Znepokojovali ich správy o kupovaní a manipulácii s hlasmi, zastrašovaní voličov a obťažovaní pozorovateľov.

Podľa prieskumov verejnej mienky si vstup do Európskej únie želá viac ako 80 percent gruzínskej populácie. Prerušenie prístupových rokovaní bolo podľa Cingela spúšťačom aj pre tých, „ktorí sa aj zmierili s vládou Gruzínskeho sna a povedali si, že hoci strana získala voľby neférovo, skloníme hlavy a ideme ďalej, lebo formálne tvrdia, že nás do EÚ dostanú“.

Gruzínsky sen sa totiž v predvolebnej kampani vyjadroval veľmi zmätočne. „Teraz išla maska dole,“ dodal Cingel. „Gruzínsky sen povedal, že sa nebude usilovať o členstvo v EÚ, a mnohí ľudia začali byť veľmi nahnevaní a v obrovských množstvách vyšli do ulíc.“

Protesty naberajú na sile a každým dňom sú väčšie. Podľa Cingela eskalujú aj preto, lebo na rozdiel od májových protestov po prijatí „ruského zákona“, keď bola polícia zdržanlivejšia, teraz zaútočila „pomerne zostra hneď v prvú noc“. Za dôležité expert považuje aj to, že protesty neprebiehajú len v Tbilisi, ale aj v regiónoch a menších mestách.

„To je veľký rozdiel oproti predchádzajúcim protestom. Mimo hlavného mesta demonštrácie nie sú bežné, keďže v Tbilisi žije prakticky štvrtina obyvateľstva. Regióny sú redšie osídlené,“ hovorí. Gruzínske médiá informovali napríklad o protestoch v obci Chašuri, ktorá má 20-tisíc obyvateľov, pričom niektorí demonštranti hádzali vajcia na lokálnu centrálu strany Gruzínsky sen a z ich budovy strhli gruzínsku vlajku.

Výskumníčka Karlíková: Pre mnohých je to posledný boj, na slzný plyn sú zvyknutí

Eva Karlíková z Karlovej univerzity sa dlhodobo výskumne venuje Gruzínsku. Momentálne tam už tri mesiace býva vďaka grantu, ktorý by jej mal potrvať do leta budúceho roku. Býva kúsok od parlamentu, kde protesty prebiehajú, takže, ako hovorí, má policajné hliadky hneď vedľa domu. Chodí aj na nočné demonštrácie a rozpráva sa s protestujúcimi.

„Demonštrácie sa každý deň zintenzívňujú,“ povedala Denníku N. „Stupňujú sa tak, ako sa stupňuje aj rétorika vlády, ktorá je každým dňom ostrejšia.“

Ráno je podľa nej vždy ticho. Na ulici vidí akurát tak techniku na čistenie stien od grafitov, ktoré tam v noci aj tak znovu pribudnú. Medzi šiestou a siedmou podvečer sa ľudia začnú schádzať, dobre sa organizujú cez WhatsApp, kde zdieľajú informácie dôležité pre logistiku. Najviac ľudí je na protestoch okolo desiatej. „To ešte chodia bez masiek a prilieb, lebo vtedy to ešte nie je násilné. Okolo polnoci alebo jednej začínajú mnohí odchádzať,“ opisuje.

Tesne nato sa začína policajné násilie. Ako keby mali taktiku, že ľudí najprv nechajú vymrznúť, stáť tri alebo štyri hodiny v daždi a potom ich začnú vytláčať. Okolo jednej začne polícia hádzať priamo do davu slzný plyn. Podľa Karlíkovej vás to môže zasiahnuť aj vtedy, ak nie ste v prvej línii.

Na demonštrácie podľa Karlíkovej chodia dva typy policajných hliadok. V prvej vlne sú to policajti, ktorí normálne vbehnú do davu a snažia sa protestujúcich rozohnať, mlátiť ich. Potom sú takí, ktorým sa tu hovorí „robocops“, sú to vlastne ťažkoodenci s helmami a štítmi. „Nechcete, aby vás dostal ‚robocop‘. Tí prichádzajú v druhej vlne,“ dodáva.

„Zo soboty na nedeľu dlho stáli na bočnej ulici a asi okolo pol tretej dostali povel stiahnuť na hlavnú ulicu vodné delá,“ dodala. Ministerstvo vnútra informovalo, že po sobotných protestoch bolo hospitalizovaných 44 ľudí, z toho 27 demonštrantov, 16 príslušníkov polície a jeden novinár.

Polícia teraz podľa nej využíva krutejšie praktiky ako počas predchádzajúcich protestov. „Nerozlišuje medzi mužmi a ženami, ako to predtým robila. Žena je v gruzínskej spoločnosti posvätná, ale teraz ich veľa vidieť s rozbitými nosmi,“ povedala.

Animals!
Absolutely inhumane!

I truly have no words to describe this cruelty!#GeorgiaProtests pic.twitter.com/sFueshtvPi

— Tata Chemia 🇬🇪🇪🇺🇺🇦 (@tchemia) November 30, 2024

Ľudia však už takisto majú stratégie. A hlavne si pomáhajú. „Prišlo tam hasičské auto, ktoré malo zásobovať vodou vodné delá. Keď šofér uvidel, čo sa deje, tak začal vypúšťať vodu, nechcel sa na tom podieľať,“ opisuje Karlíková.

„Niektorí šoféri a taxikári zastavia a začnú blokovať ulice, aby sa policajti nedostali k demonštrantom. Ľudia demontujú lavičky, bilbordy a iné konštrukcie, dávajú ich na jednu hromadu a zapália to, aby vytvorili barikádu,“ pokračuje. „Medzi ľuďmi je veľká solidarita. Vezmú fľašu čači (gruzínska vínna vodka – pozn. redakcie) a jeden druhého ponúkajú, na odvahu. Nosia chlieb, pizzu, veľa ľudí tam ponúka jedlo, ktoré doma uvarili. Včera tam bol veľký kotol polievky.“

V nedeľu večer na proteste podľa Karlíkovej miestna aktivistka a novinárka, verejne známa osoba, rozdávala protestujúcim prilby a iné vybavenie. Karlíková od nej dostala ružové plavecké okuliare, lebo dobre izolujú a chránia oči pred slzným plynom. Miestni už vedia, čo funguje. Jeden mladý muž jej povedal, že ak na zemi uvidí slzný plyn, nech sa nebojí, zdvihne ho a hodí policajtom naspäť.

Ľudia sú tu už ako keby odolní. Čím viac polícia protesty potláča, tým nahnevanejší a odhodlanejší sú. Ľudia na protestoch jej hovoria, že v žiadnom prípade nedovolia, aby „Gruzínsko išlo s Ruskom“.

Viackrát sa jej stalo, že keď sa niektorých opýtala, ako dlho na proteste už stoja, či dve alebo tri hodiny, tak jej odpovedali: „My tu stojíme 30 rokov. Chodíme sem odjakživa, pretože chceme žiť v krajine, kde ľudia môžu slobodne hovoriť, čo si myslia, s Ruskom bojujeme celý čas a nedovolíme, aby nás teraz zachvátilo úplne.“

„O protestoch sa v médiách často hovorí ako o proeurópskych, ale v skutočnosti sú protiruské,“ hovorí Karlíková. „Spúšťačom teraz nie sú zmanipulované voľby. Nie je tu opozícia, ako tu bola predtým. Protesty sú prirodzené, ľudové. Jeden mladý muž mi povedal, že toto je jeho posledný boj. Ak teraz prehrajú, tak sa balí a sťahuje sa do zahraničia. Toto je prístup väčšiny ľudí vo veku od 25 do 35 rokov, lebo vedia, že majú väčšinu života pred sebou a chcú žiť v krajine, ktorá im dáva perspektívu. Cítia sa ako Európania a nechcú žiť v diktatúre.“

Hovoria, že nechcú žiť v krajine, ktorej vláda je otrokom Ruska. Toto slovo na protestoch aj najviac zaznieva. Skanduje sa: „Otroci!“

Čo bude ďalej?

Proeurópska prezidentka Salome Zurabišvili žiada ústavný súd, aby anuloval výsledky októbrových volieb, v ktorých vyhral Gruzínsky sen. Hovorí sa o tom, že výsledky boli zmanipulované. Dodala, že Gruzínsko sa stáva „kvázi ruským štátom“. „Nežiadame revolúciu. Žiadame nové voľby, ale v podmienkach, ktoré zabezpečia, že vôľa ľudu nebude opäť skresľovaná a ukradnutá,“ povedala.

„Je to Európa a európsky ideál, ktorý títo ruskí zástupcovia úmyselne a surovo drvia v uliciach Tbilisi. Zobuď sa, Európa!“ napísala prezidentka Zurabišvili v sobotu na sociálnu sieť X.

Podľa analytika Jána Cingela nevyzerá situácia pre vládny Gruzínsky sen dobre. „Ak protestujúci vydržia tlak, tak to má vláda veľmi nahnuté. Vyzerá to na pád vlády a zmenu režimu. Možno predbieham, ale nateraz to k tomu smeruje,“ povedal.

Svoju predpoveď opiera o niekoľko faktov, napríklad o to, že sa od vlády začali odvracať štátni úradníci, čo sa predtým nestalo. Týka sa to predovšetkým ministerstva zahraničných vecí, ktorému na stole končí množstvo rezignácií. Odstúpili aj niekoľkí diplomati a veľvyslanci Gruzínska pôsobiaci v zahraničí, napríklad v Lotyšsku alebo Taliansku.

Približne dvesto rezignácií už podľa Cingela prijalo aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré v Gruzínsku predstavuje niečo ako naše ministerstvo vnútra. To znamená, že má pod sebou štátnu správu a jej riadenie, všetky mestské úrady, ktoré majú na starosti styk s obyvateľmi. „A odtiaľ ľudia takisto odstupujú,“ dodal Cingel.

Otázne podľa experta zostáva, ako dlho budú s režimom držať bezpečnostné zložky. To sa týka najmä polície, pretože armáda je zdržanlivá. Až na jedného generála generálneho štábu, ktorý na protest odstúpil z funkcie, zostáva armáda neutrálna.

„Rozhodujúca bude poriadková polícia,“ hovorí Cingel. „Špeciálne policajné zložky a tajné služby sú lojálne vláde, lebo boli zamiešaní do rôznych špinavostí. Sú motivované, nechcú prísť o perspektívu beztrestnosti, ale vyzerá to tak, že obyčajná polícia či obyčajní úradníci sa preklápajú a pridávajú sa k protestom.“

EÚ: Máme vážne obavy v súvislosti s pokračujúcim úpadkom demokracie

„Akékoľvek porušenie zákona narazí na plnú prísnosť zákona. Zodpovednosti neuniknú ani politici, ktorí sa skrývajú vo svojich kanceláriách a obetujú členov svojich násilných skupín prísnemu trestu,“ povedal premiér Irakli Kobachidze zo strany Gruzínsky sen. Odmietol tvrdenie, že by vláda zastavila integráciu do EÚ. „Jediné, čo sme odmietli, je hanebné a urážlivé vydieranie, ktoré bolo v skutočnosti významnou prekážkou európskej integrácie našej krajiny,“ povedal.

Nová šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallas a komisárka pre rozšírenie EÚ Marta Kos vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa vyjadrili k pozastaveniu prístupových rokovaní zo strany gruzínskej vlády. „Uvedomujeme si, že toto oznámenie predstavuje posun od politiky všetkých predchádzajúcich gruzínskych vlád a od európskych ašpirácií väčšiny gruzínskeho ľudu, ako je zakotvené v ústave Gruzínska,“ napísali.

O ašpiráciách gruzínskeho ľudu hovoria preto, lebo podľa prieskumov verejnej mienky je 80 percent populácie za vstup do Európskej únie. Radia sa k nim aj mnohí voliči Gruzínskeho sna, ktorí stranu nevolili pre odklon od EÚ, ale pre ceny energií, ktorých zníženie Gruzínsky sen sľuboval. A o zakotvení v ústave hovoria preto, lebo Gruzínsko má priamo v tomto dokumente definovanú snahu o integráciu do Európskej únie.

Kallas a Kos zdôraznili „vážne obavy EÚ v dôsledku pokračujúceho úpadku demokracie v krajine“. Žiadali vládu, aby „rešpektovala právo na slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu a zdržala sa použitia sily proti pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií“.

USA v reakcii na pozastavenie prístupových rokovaní gruzínskou vládou pozastavilo s krajinou strategické partnerstvo, pretože „Gruzínsky sen odmietol príležitosť na užšie vzťahy s Európou a urobil Gruzínsko zraniteľnejším voči Kremľu“.