Denník N

Drucker neukázal, či zvýši sestrám platy. Nedáva termíny ani sumy

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ako konkrétne sa bude meniť zdravotníctvo, nie je jasné. V programovom vyhlásení veľa čísiel či konkrétnych faktov nie je. Píše sa v ňom, že obmedzí zisk poisťovní, ale už nespresňuje ako a kedy.

O tom, na čo by mal mať pacient nárok, hovoria vlády už dlho. Je to aj v programovom vyhlásení tej najnovšej. Štát má platiť to, čo vedie k záchrane života, k vyliečeniu choroby, k zabráneniu komplikáciám či zhoršeniu choroby, alebo prechodu do chronického ochorenia.

Vláda však hovorí, že každý má mať právo „zabezpečiť si vyšší štandard služieb“ alebo vybrať si takú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je nevyhnutná a presahuje rozsah, ktorý platí štát. To dnes pacienti v mnohých prípadoch urobiť nemôžu. Môžu si napríklad priplatiť za nadštandardnú izbu alebo výber operatéra. Ale nedá sa legálne zaplatiť si lepší kĺb alebo nadštandardné vyšetrenie.

Vláda v programovom vyhlásení sľubuje, že skráti čakacie lehoty aj tým, že zavedie maximálny čas čakania na plánované výkony v nemocniciach.

Zmeniť by sa mali aj podmienky vyberania poplatkov v ambulanciách, ktoré kritizuje aj prezident Andrej Kiska a pre ktoré sa obrátil aj na Ústavný súd. Vláda sľubuje „zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania“.

Chce tiež povedať, koľko minimálne musí byť na Slovensku pohotovostí s 24-hodinovou službou. Ostatné, ktoré dnes fungujú, odporúča ponechať ako doplnkovú službu s kratšou prevádzkou.

Elektronizácia má byť na budúci rok

Celkovo je však program pre zdravotníctvo veľmi nekonkrétny. Jediným záväzným termínom je  zavedenie elektronizácie zdravotníctva na budúci rok. Elektronizácia sa pritom už viackrát posúvala, s prípravou sa začalo už v roku 2008, pôvodne mala začať fungovať v roku 2013.

Jej prípravu preveroval aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý našiel veľké pochybenia.

Minister zdravotníctva tiež sľubuje, že zavedie platbu za diagnózu, takzvané DRG pre nemocnice. No v ktorom roku to bude, nehovorí. „DRG je pripravené a je dnes v prevádzke,“ povedal minister Drucker. Jeho cieľom je, aby od budúceho roka mohlo fungovať ako platobný mechanizmus.

Rovnako ako elektronizácia aj DRG sa už viackrát odsunulo, naposledy bývalá vláda stanovila, že má tento systém fungovať už v tomto roku. Či to vláda splní, Drucker nehovorí.

Sestry nespomína

Pred voľbami dávali sestry v nemocniciach výpovede, žiadali najmä vyššie platy. Vláda však nič také vo svojom prvom dokumente nesľubuje.

„Vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu,“ píše sa v dokumente. Podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera to znamená, že majú zamestnanci dostať platy nielen podľa odpracovaných rokov, ale aj podľa dosiahnutých špecializácií.

„Nie je to v poriadku,“ hovorí šéfka komory sestier Iveta Lazorová. Čakali, že vo vyhlásení bude uvedené, že im platy zvýšia, aj o koľko. No pripomína, že v minulosti sa často to, čo bolo v programovom vyhlásení, nedodržiavalo.

„Nie sme spokojné,“ dodáva Lazorová. Ak sa nezvýšia platy sestier, viac ich do systému nedostanú, dodáva. „Asi to nepochopili.“

„Ak nehovoria, ako im zdvihnú platy, mali by povedať, ako zabezpečia dostatok sestier,“ hovorí šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. Pripomína, že v nemocniciach chýba niekoľko tisícok sestier.

„Diskutoval som s pani Lazorovou a to, na čom sme sa dohodli, tam je,“ povedal minister. Treba najskôr podľa neho vedieť za čo, a potom povedať koľko.

Sľubujú, že ukážu viac

Zdravotníctvo je jednou z oblastí, kde sa ľudia podľa prieskumov stretávajú najčastejšie s korupciou. V minulosti boli práve v tejto oblasti korupčné škandály.

Vláda sľubuje, že bude transparentnejšia. „Všetko je verejné, pričom zverejnením alebo nezverejnením informácie nesmie dôjsť k neprimeranej komerčnej výhode žiadneho subjektu,“ tvrdí v časti programového vyhlásenia venovanej zdravotníctvu.

Na miesta riaditeľov nemocníc a špecializovaných ústavov by sa mali robiť transparentné výberové konania. Mali by sa určiť aj pravidlá obsadzovania kontrolných funkcií v kľúčových orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne či v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Miesta v kontrolných orgánoch má dostať aj opozícia. Vláda však definuje opozíciu ako stavovské organizácie či tretí sektor, opozičných poslancov tam nemenuje. „Nebudem ten, kto bude vyberať pozíciu opozície, chcem ponúknuť cez parlament, aby takúto nomináciu dala. Nevidím dôvod, aby to neboli poslanci parlamentu,“ povedal minister Drucker.

Bude nakupovať za nemocnice

Ministerstvo chce nakupovať centrálne za nemocnice a sľubuje, že bude zverejňovať porovnávacie cenníky. Kedy s tým začne, nepíše.

Porovnávať by sa mali aj ceny špecializovaného zdravotného materiálu a techniky. To však sľubovala už aj minulá vláda.

Nemocnice by mali robiť aj revízie všetkých prevádzkových zmlúv, napríklad na stravovanie, parkovanie, prenájmy obchodných priestorov, pranie či strážnu službu. Jednou z posledných veľkých káuz na ministerstve zdravotníctva bolo počas minulej vlády práve uzatváranie nevýhodných zmlúv na stravovanie.

Ministerstvo nesľubuje, že by zrušilo niektoré nemocnice. Píše len, že „prehodnotí koncovú sieť nemocníc“.

Výsledkom podľa vlády má byť to, že sa zníži počet lôžok, pričom by sa mali skvalitniť lôžka pre chronických pacientov, ktorých máme nedostatok. Zároveň by sa mala viac centralizovať špecializovaná starostlivosť.

Vláda hovorí aj o tom, že by sa mala zmenšovať sieť ambulancií.

Viac peňazí nesľubujú

Vláda nehovorí nič o tom, koľko peňazí do zdravotníctva pôjde. Ročne dávame z rozpočtu štyri miliardy eur, je to porovnateľné s inými krajinami.

Vo vyhlásení nie je napísané, či bude chcieť vláda dávať viac peňazí. Sľubuje však, že „vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu“.

Minister financií Peter Kažimír povedal, že v zdravotníctve je dosť peňazí a prvé, čo musí minister Drucker urobiť, je revízia výdavkov. „S čím mu aj pomôžeme.“

V programovom dokumente vláda nehovorí, čo urobí s dlhom nemocníc, ktorý je zhruba pol miliardy eur. Minister však uznáva, že „oddlžovanie je zrejme nevyhnutné, ale príde až potom, keď vyriešime opätovné zadlžovanie“.

Či stihne novú nemocnicu v Bratislave počas tohto volebného obdobia, vláda tiež nespomína. „Prijme záväzok vybudovania a odovzdania do prevádzky novej univerzitnej nemocnice v Bratislave.“

Podľa plánov by sa mala stavať v rokoch 2017 až 2019 a fungovať by mala začať v roku 2020.

Nespresňuje ani to, akým spôsobom a z akých zdrojov ju chce postaviť. Počas bývalej vlády sa mala stavať formou PPP, nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker však v rozhovore povedal, že by sa skôr prikláňal na stranu postaviť ju za štátne.

„Posledné štyri roky sme počúvali, ako bude nová nemocnica,“ hovorí Visolajský. Minulo sa na ňu už pár miliónov eur, pripomína. Bratislavská nemocnica je pritom v katastrofálnom stave.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie