Ak nič iné, pôjde aspoň o náplasť na to, že Most-Híd do programového vyhlásenia vlády nepresadil, aby štát vracal slovenské pasy ľuďom, ktorých pripravil o občianstvo zákon z čias prvej Ficovej vlády.
Vláda si ako jeden zo svojich cieľov zaumienila zosúladiť zákon o dráhach „so zákonom o používaní jazyka menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach“.
Pod touto kostrbatou úradníckou formuláciou sa skrývajú dvojjazyčné tabule s názvami železničných zastávok, o ktoré sa Most-Híd, ale aj konkurenčná a mimoparlamentná Strana maďarskej komunity snaží už roky. Tvárou tohto návrhu je politik Árpád Érsek, ktorý sa v novej vláde stal štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy.
Zmena by sa mohla týkať až 144 obcí na zmiešaných územiach, teda tam, kde sa aspoň dvadsať percent ľudí hlási k národnostnej menšine a majú tam zároveň železničnú zastávku.

Smer bol zatiaľ vždy proti
Érsek spolu s kolegami predkladal podobný návrh prakticky každý rok, Smer sa vždy postavil proti. Zákon o menšinovom jazyku pritom s dvojjazyčnými tabuľami na vlakových zastávkach ráta, štátne železnice však tvrdili, že ich nemôžu vyvesiť, kým sa nezmení ich zákon o dráhach.
Pre Most-Híd ide o cenné a navyše veľmi viditeľné víťazstvo, ktoré by aspoň čiastočne mohlo prekryť fakt, že Bugárova strana vzdala boj proti zákonu o občianstve umožňujúcemu odoberať slovenské pasy ľuďom, ktorí získali občianstvo iného štátu. Zákon v roku 2010 prijala prvá Ficova vláda v reakcii na maďarský krajinský zákon.
Most-Híd do programového vyhlásenia dostal aj ďalšie veci zo svojej dlhoročnej agendy. Napríklad zachovanie malotriedok na zmiešaných územiach či zmenu výučby slovenčiny na školách s maďarským vyučovacím jazykom.
Dnes sa maďarské deti neučia slovenčinu ako cudzí jazyk, teda tak, ako sa učí angličtina a nemčina. Namiesto toho, aby učebnice slovenčiny deťom objasňovali prvé slovíčka a nabádali ich stavať jednoduché vety a konverzovať, obsahujú na prvých stránkach básničky, ktoré predpokladajú, že malí Maďari vlastne už po slovensky vedia.
„Adam v škole nesedel, abecedu nevedel, prišli k nemu líšky, čítajú mu knižky,“ recitujú malí Maďari bez porozumenia a potom sa často nevedia dohovoriť ani v obchode či na ulici. Vláda sľubuje, že deťom, ktoré nemajú v obci základnú školu v materinskom jazyku, bude dávať príspevok na dopravu.

Menej Rómov v špeciálnych školách
Most-Híd bude mať v novej vláde na starosti aj riešenie problematiky spolužitia majority s Rómami, splnomocnencom pre rómske komunity sa stal nominant strany Ábel Ravasz. Ten veľa z programu pre Rómov naznačil už v rozhovore pre Denník N.
Vláda chce za peniaze z Európskej únie stavať škôlky a komunitné centrá, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu výchovu detí z osád. Do regiónov má smerovať aj viac terénnych pracovníkov a asistentov na školách, prehodnotiť by sa mal aj spôsob, ako sa rómske deti diagnostikujú a následne odkladajú do špeciálnych škôl.
„Musíme pochopiť, že dieťa z osady má iné zručnosti ako dieťa z majority,“ vysvetľuje zmenu testov Ravasz. „To nemusí znamenať, že by nedokázalo bežnú školu zvládnuť, len že rodičia pri výchove uprednostnili niečo iné.“
Milióny eur z Únie by mali ísť aj na výkup pozemkov pod nelegálnymi osadami, ale vláda by tu chcela aj bojovať proti úžere, zvyšovať finančnú gramotnosť Rómov a zadlženým rodinám pomôcť rozšírením osobného bankrotu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dušan Mikušovič




























