Mostu sa splní sen, na juhu budú na železnici dvojjazyčné tabule
Bugárova strana síce schytala kritiku za to, že vzdala boj proti odoberaniu pasov, pre menšiny však presadila iné veci. Po rokoch by sa malo zmeniť, ako sa malí Maďari učia slovenčinu.
Ak nič iné, pôjde aspoň o náplasť na to, že Most-Híd do programového vyhlásenia vlády nepresadil, aby štát vracal slovenské pasy ľuďom, ktorých pripravil o občianstvo zákon z čias prvej Ficovej vlády.
Vláda si ako jeden zo svojich cieľov zaumienila zosúladiť zákon o dráhach „so zákonom o používaní jazyka menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach“.
Pod touto kostrbatou úradníckou formuláciou sa skrývajú dvojjazyčné tabule s názvami železničných zastávok, o ktoré sa Most-Híd, ale aj konkurenčná a mimoparlamentná Strana maďarskej komunity snaží už roky. Tvárou tohto návrhu je politik Árpád Érsek, ktorý sa v novej vláde stal štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy.
Zmena by sa mohla týkať až 144 obcí na zmiešaných územiach, teda tam, kde sa aspoň dvadsať percent ľudí hlási k národnostnej menšine a majú tam zároveň železničnú zastávku.
Smer bol zatiaľ vždy proti
Érsek spolu s kolegami predkladal podobný návrh prakticky každý rok, Smer sa vždy postavil proti. Zákon o menšinovom jazyku pritom s dvojjazyčnými tabuľami na vlakových zastávkach ráta, štátne železnice však tvrdili, že ich nemôžu vyvesiť, kým sa nezmení ich zákon o dráhach.
Pre Most-Híd ide o cenné a navyše veľmi viditeľné víťazstvo, ktoré by aspoň čiastočne mohlo prekryť fakt, že Bugárova strana vzdala boj proti zákonu o občianstve umožňujúcemu odoberať slovenské pasy ľuďom, ktorí získali občianstvo iného štátu. Zákon v roku 2010 prijala prvá Ficova vláda v reakcii na maďarský krajinský zákon.
Most-Híd do programového vyhlásenia dostal aj ďalšie veci zo svojej dlhoročnej agendy. Napríklad zachovanie malotriedok na zmiešaných územiach či zmenu výučby slovenčiny na školách s maďarským vyučovacím jazykom.
Dnes sa maďarské deti neučia slovenčinu ako cudzí jazyk, teda tak, ako sa učí angličtina a nemčina. Namiesto toho, aby učebnice slovenčiny deťom objasňovali prvé slovíčka a nabádali ich stavať jednoduché vety a konverzovať, obsahujú na prvých stránkach básničky, ktoré predpokladajú, že malí Maďari vlastne už po slovensky vedia.
„Adam v škole nesedel, abecedu nevedel, prišli k nemu líšky, čítajú mu knižky,“ recitujú malí Maďari bez porozumenia a potom sa často nevedia dohovoriť ani v obchode či na ulici. Vláda sľubuje, že deťom, ktoré nemajú v obci základnú školu v materinskom jazyku, bude dávať príspevok na dopravu.
Menej Rómov v špeciálnych školách
Most-Híd bude mať v novej vláde na starosti aj riešenie problematiky spolužitia majority s Rómami, splnomocnencom pre rómske komunity sa stal nominant strany Ábel Ravasz. Ten veľa z programu pre Rómov naznačil už v rozhovore pre Denník N.
Vláda chce za peniaze z Európskej únie stavať škôlky a komunitné centrá, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu výchovu detí z osád. Do regiónov má smerovať aj viac terénnych pracovníkov a asistentov na školách, prehodnotiť by sa mal aj spôsob, ako sa rómske deti diagnostikujú a následne odkladajú do špeciálnych škôl.
„Musíme pochopiť, že dieťa z osady má iné zručnosti ako dieťa z majority,“ vysvetľuje zmenu testov Ravasz. „To nemusí znamenať, že by nedokázalo bežnú školu zvládnuť, len že rodičia pri výchove uprednostnili niečo iné.“
Milióny eur z Únie by mali ísť aj na výkup pozemkov pod nelegálnymi osadami, ale vláda by tu chcela aj bojovať proti úžere, zvyšovať finančnú gramotnosť Rómov a zadlženým rodinám pomôcť rozšírením osobného bankrotu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
