Denník N

Odhalia platy štátnych nominantov, no boj proti korupcii presné termíny nemá

foto – TASR
foto – TASR

Protischránkový zákon je zatiaľ len vo fáze prísľubov. Po novom sa budú povinne zverejňovať aj úradné dokumenty obcí a krajov.

Ani pri jednom protikorupčnom opatrení si vláda nestanovila konkrétne termíny, a to ani približné. Rukopis Mosta-Híd a Siete je zrejmý pri viacerých opatreniach, formulácie však často zostávajú pri „zvažovaní“ opatrení, či “vytvorení podmienok”. Sľubuje protikorupčné opatrenia pri verejných obstarávaniach aj pri eurofondoch. 

Zaujímavé je, že vláda zavedie povinné zverejňovanie profesných životopisov a platov štátnych nominantov. Teraz sú známe len platy ľudí, ktorým ich určuje zákon – napríklad šéfovia centrálnych úradov.

Mzdy šéfov štátnych podnikov či členov ich predstavenstiev a dozorných rád verejné nie sú. Štát momentálne ovláda dve desiatky firiem, platy riaditeľov odmietali podniky zverejniť s vysvetlením, že sú to osobné údaje. Ide o veľké podniky ako SPP, Transpetrol, SEPS, tri železničné spoločnosti, dve letiská, či šesť štátnych teplární. Teraz by sa to malo zmeniť.

Sľub o schránkach

Po novom sa budú povinne zverejňovať aj úradné dokumenty obcí a krajov – zápisníc z rokovaní zastupiteľstva a komisií, vrátane hlasovania poslancov.

Nechýba sľub prijatia „účinného protischránkového zákona“, čo bola hlavná agenda Siete. Ide o zákon, ktorý má ukázať, kto je konečným a skutočným užívateľom peňazí. Oproti už platnému zákonu sa rozšíri okruh osôb, na ktorý má mať dosah a pribudnú sankcie, „ktoré budú citeľne odstrašujúce pre osoby, ktoré nepravdivé údaje uviedli, a odoberú hospodársky prospech tým, ktorí ho protizákonným konaním získali“.

Pavel Sibyla z Nadácie Zastavme korupciu si myslí, že takéto znenie programového vyhlásenia umožní prijať účinný zákon proti schránkam. Zároveň však upozorňuje, že k stopercentnej spokojnosti vedie ešte dlhá cesta a ”ide cez prijatie najlepších možných zákonov a cez reálnu činnosť inštitúcií, ktorých úlohou bude vymáhať ich dodržiavanie.“

Z vládneho dokumentu nie je jasné, či sa už skoncuje so zatajovaním zmlúv niektorých štátnych spoločností. Vláda píše o zdokonalení a rozšírení systému povinného zverejňovania zmlúv a predĺži povinné zverejňovanie zmlúv na internete z piatich na desať rokov a vytvorení istého mechanizmu kontroly dodržiavania povinnosti zverejňovania zmlúv.

Či to bude znamenať, že bude štátny SEPS či Bratislavská teplárenská ďalej utajovať zmluvy s firmami blízkymi Jozefovi Brhelovi, zatiaľ nikto nevie. Robia to totiž aj po voľbách.

Pavel Nechala z Transparency International za pozitívum programu považuje, že infozákon by mohol dostať potrebné zmeny. „Naopak kriticky vnímam slabé opatrenia vo verejnom obstarávaní. Vláda nechce zlepšiť whistleblowing, hoci jeho implementácia zlyháva.“

Zlepšenie neúčinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku je aj podľa tohto dokumentu vo hviezdach. Keďže by malo ísť o ústavný zákon, sľubujú len „vynaloženie maximálneho úsilia“ na presadenie ústavného zákona „s cieľom jeho reálnej účinnosti“.

Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík. foto N – Vladimír Šimíček
Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík. foto N – Vladimír Šimíček

Dôležité môže byť pri zužovaní priestoru na korupciu aktivita Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), programové vyhlásenie sľubuje rozšírenie jeho odborného zázemia.

„Ide o základný predpoklad, že kontrola NKÚ sa nebude týkať iba formálneho dodržiavania pravidiel, ale bude sa zaoberať aj otázkou hospodárnosti a efektívnosti využívania verejných zdrojov,“ myslí si Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.V programovom vyhlásení mu chýbajú opatrenia, ktoré by zabezpečili vymáhateľnosť zistení NKÚ, či posilnili zodpovedanie sa kontrolovaných subjektov vláde a parlamentu.

Hmotná zodpovednosť štátnych manažérov

O zavedení hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorí majú na starosti verejné financie, sa píše, že vláda na to “vytvorí podmienky“. Princíp hmotnej zodpovednosti už papierovo funguje.

Teraz má ísť o zákon, podľa ktorého by vopred určené kategórie ľudí s priamymi rozhodovacími právomocami vo vzťahu k majetku štátu boli „viazané jednotným štandardom hmotnej zodpovednosti za zverené zdroje“ a mal by vytvoriť aj pravidlá, ktoré umožnia efektívnu súdnu ochranu nárokov štátu voči tým, čo štandard nedodržia.

Protikorupčným opatrením má byť aj ďalšie „zváženie“ – tentokrát rozšírenia obmedzenia platieb v hotovosti pre právnické osoby aby sa znížili možnosť poskytovať úplatky.

Verejná správa

Vláda tvrdí, že sa chystá sprofesionalizovať a odpolitizovať štátnu správu a štátnu službu. Chce to dosiahnuť „určením hranice medzi politickými a nepolitickými funkciami“. Či pôjde o konkrétny zoznam, zatiaľ jasné nie je.

Na úplné dobudovanie čakajú ešte siete klientských centier v okresných mestách a tiež v mestách, ktoré sú vzdialené od okresných viac ako 50 kilometrov alebo hodinu cestovania hromadnou dopravou.

Schváliť majú aj kódex správania sa štátnych zamestnancov, ktorý určí, ako sa majú správať v práci. Mestá a obce sa majú zapojiť „do systému Štátnej pokladnice“, čo je banka, kde majú účty štátne inštitúcie. Či má ísť o povinné presunutie účtov obcí do pokladnice, jasné nie je.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie