Denník N

Nová vláda sa chce kamarátiť s NATO, Dankova averzia musela ísť bokom

Vláda si v programe sľúbila, že nebude spochybňovať záväzky k Severoatlantickej aliancii. Foto - NATO
Vláda si v programe sľúbila, že nebude spochybňovať záväzky k Severoatlantickej aliancii. Foto – NATO

Do programu si koalícia napísala, že Slovensko patrí na Západ. Okolo témy Ruska a Ukrajiny len opatrne našľapuje, nekonkrétna je aj pri riešení utečeneckej krízy.

Predseda SNS Andrej Danko ešte pred rokom a pol šíril názor, že členstvo v NATO Slovensku veľmi neprospieva, bol „zhrozený zo servilnosti Slovenska“ a odmietal akékoľvek plány spojeneckých základní na našom území – vrátane logistického skladu.

Podľa programového vyhlásenia novej vlády, v ktorej SNS obsadila generálporučíkom Petrom Gajdošom kreslo ministra obrany, by si mal nový šéf Národnej rady Danko tieto názory nechať pre seba. Dokument jednoznačne  hovorí o tom, že tretia Ficova vláda nebude spochybňovať dôveryhodnosť Severoatlantickej aliancie či európskej bezpečnostnej politiky.

„Pre bezpečnosť Slovenska majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a Spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility,“ píše sa v dokumente.

Aj Dankova SNS dnes už o tejto téme hovorí jemnejšie. „Vo svojom volebnom programe sme uviedli, že rešpektujeme medzinárodné právo a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Pokiaľ však niektorý z týchto záväzkov má poškodiť záujmy štátu, podporíme kroky, ktoré tomu zabránia,“ napísala hovorkyňa strany Zuzana Kohútková.

Rukopis Bugára a Procházku

Podobné formulácie sa objavovali už aj v programe druhej Ficovej vlády, kde bolo NATO označené ako „garant slovenskej bezpečnosti“. Fico ich však niektorými vyhláseniami spochybňoval – napríklad možnú prítomnosť amerických vojakov na Slovensku prirovnal k sovietskej okupácii z augusta 1968.

V programe jeho tretej vlády je proatlantická orientácia Slovenska zvýraznená ešte viac ako pred štyrmi rokmi. „Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity Slovenska. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO,“ píše sa v dokumente.

Presadenie týchto formulácií bolo dôležité najmä pre politikov Mosta-Híd a Siete, ktorí sľubovali, že ich do programu dostanú. „Chceme vyjadriť jednoznačnú proeurópsku a proatlantickú orientáciu vlády,“ hovoril predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Video: Danko v septembri 2014 spochybňuje členstvo v NATO na diskusii klubu Extra plus, ktorú organizoval bývalý novinár Mečiarovskej STV Pavel Kapusta

Za tieto pasáže vládu chvália aj analytici z mimovládnych think tankov. „Atlantická orientácia je nepochybne plusom programového vyhlásenia, budeme si však musieť počkať na konkrétne kroky,“ hovorí Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

O Rusku sa nehovorí

Šalamúnsky sa vláda vyrovnala s témou Ruska. Predstavitelia NATO v súčasnosti otvorene hovoria o tom, že Putinova zahraničná politika predstavuje pre Európu ešte väčšiu hrozbu než migračná kríza.

Nová Ficova vláda smerom k Rusku len opatrne pomrkáva. „Slovenská republika vníma ako najakútnejšie vonkajšie výzvy (okrem iného) odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry,“ píše sa v dokumente.

Táto formulácia je opatrnou narážkou na ruskú okupáciu Krymu a východných častí Ukrajiny proruskými ozbrojencami. Samotné Rusko sa v dokumente nikde nespomína.

„V programovom vyhlásení sme nemali ambície púšťať sa do hodnotení jednotlivých krajín. Jasne je však zdôraznená kontinuita proeurópskej a euroatlantickej orientácie,“ hovorí minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer).

Na východnej Ukrajine je v súčasnosti situácia, ktorá sa označuje ako zamrznutý konflikt. Vláda v Kyjeve nemá pod kontrolou časť svojho územia, s čím sa nechce zmieriť. Foto N – Vladimír Šimíček
Na východnej Ukrajine je v súčasnosti situácia, ktorá sa označuje ako zamrznutý konflikt. Vláda v Kyjeve nemá pod kontrolou časť svojho územia, s čím sa nechce zmieriť. Foto N – Vladimír Šimíček

Podobný prístup vláda zvolila aj v prípade migračnej krízy a povinných kvót. Ficova vláda za toto opatrenie vlani podala žalobu na Európsku komisiu, prípadom sa zaoberá Európsky súd v Luxemburgu.

Otázka kvót, o ktorých Fico pred voľbami rozprával takmer každý deň, sa v programe nijako nespomína. Vo všeobecnosti sa tam len píše, že si Slovensko ponecháva možnosť konať pri migračnej kríze aj samostatne.

„Vláda je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín,“ uvádza dokument.

Kiskov sľub zapadol

Na dokumentoch, akým je programové vyhlásenie, nie je dôležité len to, čo obsahuje, ale rovnako aj to, čo opomína.

V prípade bezpečnosti a zahraničnej politiky je takouto vecou záväzok Slovenska, ktorý urobil prezident Andrej Kiska v roku 2014 na summite NATO, že do roku 2020 zdvihne výdavky na obranu na úroveň 1,6 percenta HDP.

Ide o jeden z významných záväzkov, s ktorými sa bude musieť nastupujúca vláda vyrovnať. Dnes totiž Slovensko na obranu dáva zhruba 1,1 percenta HDP. Pokiaľ by chcelo métu 1,6 percenta splniť, musel by minister financií Peter Kažimír (Smer) armáde prihodiť do rozpočtu 500 miliónov eur.

Tlačovka vladimir.snidl projektn.sk Projekt N Mail II
V roku 2020 sľúbilo Slovensko dávať na obranu 1,6 percenta HDP, v posledných rokoch sa však rozpočet ministerstva obrany príliš nemenil. Ak tento záväzok chce vláda splniť, musí v ďalších rokoch armáde skokovo pridať. Graf: SSPI

Programový dokument túto tému rieši len všeobecne: v súlade so spojeneckými záväzkami vláda zabezpečí postupný nárast obranných výdavkov Slovenskej republiky.

„V tejto oblasti jednoznačne chýba konkrétne číslo. Nevieme teda, ako sa nová vláda bude chcieť postaviť k záväzku, ktorý bol deklarovaný pred hlavami členských štátov NATO,“ poznamenáva Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Podobné je to aj s otázkou zastaralej výzbroje slovenskej armády, na ktorú pred voľbami poukazovali takmer všetky politické strany. Je všeobecne známe, že predovšetkým pozemné sily sa musia stále spoliehať primárne na obrnené vozidlá a tanky, ktoré zdedili ešte z arzenálu Československej ľudovej armády.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR
Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR

Program nič konkrétne nehovorí o tom, čo nová vláda s týmto stavom urobí – či bude nakupovať moderné obrnené vozidlá, alebo prezbrojí letectvo na stíhačky západnej výroby, o čo sa pokúšal minister obrany Martin Glváč.

„Vláda bude pokračovať v podpore veľkých strategických projektov modernizácie ozbrojených síl ich individuálnym schvaľovaním a financovaním,“ píše sa v programe bez ďalších podrobností.

Vízia pre armádu

Prakticky jediným časovo ohraničeným sľubom v oblasti obrany je konštatovanie, že vláda aktualizuje bezpečnostnú a obrannú stratégiu štátu, ktorú „pri zohľadnení strategickej adaptácie NATO a EÚ predloží do parlamentu najneskôr v roku 2017“.

„Je dobré, že aspoň v tomto prípade poznáme konkrétny dátum,“ komentuje to Naď.

Tieto strategické materiály by mali pomenovať hlavné hrozby, ktorým môže Slovensko čeliť, a spôsoby, ako sa na ne pripraviť. Na základe toho by malo byť jasné, akým smerom sa bude rozvíjať armáda aj polícia a do akých schopností či výzbroje bude musieť štát investovať.

Súčasná bezpečnostná stratégia štátu pochádza ešte z roku 2005. Za hlavnú hrozbu označuje možnosť, že by teroristické skupiny získali zbrane hromadného ničenia. Stratégia nezohľadňuje problémy, ktoré prišli v posledných rokoch: migračnú krízu či konflikt na Ukrajine. Nie je v nej nič ani o riziku kybernetickej vojny, ktorá by mohla ochromiť počítačové systémy štátu.

„Bezpečnostná a obranná stratégia sú kľúčové dokumenty, od ktorých sa odvíja všetko ostatné,“ dodáva Naď.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie