Torden, Bibliotéka a čo ďalej s naším svetom

Autor je kníhkupec.

Vydavateľstvo Torden, ktoré je najhlasnejšou knižnou trúbou proruskej propagandy na Slovensku, sa už po niekoľkýkrát zúčastnilo najväčšieho knižného veľtrhu na Slovensku s názvom Bibliotéka. Každý rok dostáva viac priestoru, tento rok jeho stánok dominoval v prvej časti, kde mali dokonca aj provizórne pódium. Práve každoročná prítomnosť vydavateľstva Torden je jedným z hlavných dôvodov, prečo viaceré renomované slovenské vydavateľstvá odmietajú účasť na hlavnom knižnom veľtrhu. Viac napríklad v tomto článku v denníku SME.

Môže sa zdať, že je to búrka v pohári vody, veď slovenský knižný trh je, aspoň čo sa týka obratu, úplne marginálny hráč oproti ostatným veľkým trhom. Práve táto „minikauza Torden“ však krásne ilustruje slepé uličky a bitky, ktoré nemožno vyhrať, s ktorými zápasí naša spoločnosť, čo sa v plnej miere ukázalo i pri amerických voľbách.

Ale poďme postupne a skúsme si rozmeniť na drobné niektoré javy.

Platónova Akadémia a trh v meste

Zástancovia slobodného trhu a liberálnej demokracie vidia situáciu asi takto. Máme slobodný trh a uznávame demokratické princípy. Jednotlivec si môže sám slobodne vybrať z množstva ideológií a filozofií tú, ktorá mu najlepšie vyhovuje. Vyhráva tá ideológia, ktorá najlepšie odpovie na momentálny dopyt na trhu. Veľmi zjednodušene takto fungujú sociálne siete. Z nepreberného množstva názorov a myšlienok vyhráva tá najživotaschopnejšia.

Vlastne je to len pokračovanie Platónovej Akadémie, kde filozofi diskutovali a hľadali pravdu. Z viacerých rôznych filozofií nakoniec vyhrala tá, ktorá bola pravde najbližšie. Alebo ak chceme niečo bližšie hmote, tak obraz trhu na námestí. Na trhu je množstvo stánkov a dobré predaje budú mať tí, ktorí ponúknu čerstvú zeleninu za dobrú cenu.

V čom je teda problém?

Podľa tohto princípu by na Bibliotéke mali zostať i tí, ktorí z ideologických dôvodov už na ňu nechodia. Podľa tohto princípu by mal lekár ponúknuť okrem očkovania aj Kotlebov Bromhexin s vodkou. Podľa tohto princípu by učiteľ mal okrem terajšej histórie ponúknuť i slovanské dejiny podľa Tordenu. A podľa tohto princípu by na fyzike okrem vzniku kondenzačných stôp mala byť ponúkaná i teória chemtrails.

Naša spoločnosť sa dostala do bodu, keď sa hlavné piliere, na ktorých je postavená, ako sú demokracia, slušnosť, spravodlivosť, rovnosť a dialóg (teda princípy, na ktorých fungovala aj Platónova Akadémia), stávajú neuralgickým bodom našej slabosti a zároveň zbraňami, ktoré proti našej spoločnosti používajú tí, ktorí chcú tieto princípy podkopať.

Nastavenie sociálnych sietí je, že všetky myšlienky sú si rovné. Prečo však potom vyhrávajú negativita, nenávisť a agresivita? Prečo sa sprostosti a bludy šíria oveľa rýchlejšie a s väčšou ľahkosťou ako dokázateľné pravdy? Som presvedčený, že ak do škôl dáme na rovnakú úroveň chemtrails a kondenzačné stopy, skôr či neskôr (a skôr skôr ako neskôr) chemtrails fyziku prevalcujú. Jednoduchšie vysvetlenie nakoniec bude lákavejšie.

Kým na Západe sme zástancami férového trhu (a prehrávame), svet mimo Západu (nazvime si ho Nezápad) sa skôr podobá na veľkú samoobsluhu, kde množstvo a predovšetkým druh tovaru limituje predajca a sám dáva do ponuky len to, čo on sám predtým vybral na pult a do poličiek. Na Nezápade sa presadí ten ideový produkt, ktorý nie je zakázaný a ktorý bude na trhu preferovaný. A na Západe sa dlhodobo presadzuje produkt podporovaný algoritmami, ktoré sú v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je Západ vybudovaný.

Vážnou otázkou je, či sa nenapĺňajú slová Lenina: „Kapitalisti sami nám predajú povraz, na ktorom ich potom obesíme.“

Ale vráťme sa napäť k Platónovej Akadémii. Podľa neskoršej povesti bol nad vchodom do Akadémie tento nápis: Nevstupuj sem bez znalosti geometrie!

Akadémia teda nefungovala na bezbrehých liberálnych princípoch, kde si všetky myšlienky boli rovné. Človek, ktorý neovládal geometriu, tam zjavne nemal čo robiť.

Až do príchodu sociálnych sietí bola naša spoločnosť presvedčená, že onou geometriu dneška je veda a poznanie. Toto presvedčenie je dnes už v troskách.

Paralelné polis

Správanie Západu (a teda nás samých) je také, ako keby v Platónovej Akadémii rozbili nápis nad vchodom a pozvali kohokoľvek dnu. O geometrii a filozofii alebo politike tak vedľa seba začnú diskutovať námorník čakajúci na vykládku lode spolu s negramotným otrokom. Celú filozofiu potom tým pádom môžeme odpísať. Nebol by ani Akvinský, ani Descartes či Spinoza. Alebo použime príklad s trhom. Mesto by zakázalo predávať zeleninu, ovocie by bolo povolené. Kto by podľa vás zarobil, zeleninári alebo ovocinári? Tak v takomto približnom stave sa náš Západ nachádza.

Alebo príklad trhu na námestí. Momentálne fungujeme asi tak, že na tú istú úroveň staviame vedecky dokázateľné fakty, celú rieku poznania od stredoveku, novoveku, osvietenstva až po 20. a 21. storočie a bohapusté bludy. Stánok vedľa stánku, ten istý priestor, tie isté šance. Dokonca vďaka algoritmom a sociálnym sieťam, ktoré sme vďaka poznaniu a technológiám vybudovali, dáme bludom a sprostostiam veľký náskok. Úplná paralela s Bibliotékou, nemyslíte? A potom sa čudujeme, keď nás plochozem, chemtrails, antivax a milión ďalších sprostostí valcuje. A kopec času a energie míňame na vyvracanie už storočiami vyvráteného, zatiaľ čo bludné myšlienky stihli metastázovať do úplne iných a nových hlúpostí. Takto sme vždy minimálne o niekoľko krokov pozadu, je to ako boj s veternými mlynmi.

Vráťme sa k Bibliotéke. Na Nezápade sú mnohé myšlienky a diela potláčané. Skúste v Rusku alebo Číne kúpiť knihu s LGBTI tematikou. Alebo v Rusku, Číne či KĽDR kúpiť román 1984.

Ak Nezápad nemá v ponuke román 1984, je to ich sloboda, po ktorej nemožno šliapať. Ak Západ nemá v ponuke napríklad Mein Kampf, je to liberálno-fašistická cenzúra. Ak sa arbitrom stali algoritmy sociálnych sietí, tento zápas sa nedá na súčasnom ihrisku vyhrať. Platónova Akadémia bez geometrie je len výčap štvrtej cenovej. A trh bez férových pravidiel je len „samoška“ v poslednej dedine, kde už ďalej cesta nevedie.

Keďže Nezápad nerešpektuje pravidlá, ktoré platia na Západe, Západ bude ťahať na súčasnom ihrisku za kratší koniec. Tak, ako ťahá za kratší koniec Bibliotéka ako taká. Torden a podobné obskúrne vydavateľstvá sa rozširujú na úkor dlhoročných klasických renomovaných slovenských vydavateľov.

Riešenie? Vytvárať paralelné polis, svety, kde nebudú platiť pravidlá algoritmov, kde kritériom je len a len zisk sociálnych sietí.

Bibliotéka síce bude menšia, bude na inom mieste, nebude mať takú návštevnosť. Ale kde je vôľa, tam je cesta. Ak sa totiž nanovo nezhodneme ako spoločnosť, minimálne tá na Západe, na potrebe novej geometrie, potrebe nanovo zadefinovať ako existenciálnu nutnosť novú geometriu, rámec reality, ktorý budeme nanovo rešpektovať, potom nás prevalcuje naša slabosť a pseudohumanizmus ešte skôr, než dorazia valce a tanky z Nezápadu. Bibliotéka je ukážkovým modelom.

Ak sa to podarí s Bibliotékou, vytvoriť novú architektúru, paralelné polis, ktoré budú funkčné a životaschopné, potom máme nádej, že čo sa podarilo v malom, môžeme vybudovať i vo veľkom. Ak nájdeme odvahu. Minimálne začať v malom. Bibliotéka 2.0 môže byť prvá lastovička.