Zviesť, uniesť alebo zabiť. Ako piati Bulhari pre ruskú tajnú službu sliedili po investigatívnych novinároch

Keď ruský investigatívny reportér Roman Dobrochotov v novembri 2021 cestoval lietadlom, prisadla si k nemu bulharská občianka Katrin Ivanova. Na sebe mala špeciálne upravené okuliare s nahrávacím zariadením a nepriblížila sa k nemu prvý raz.

V tom čase ešte zakladateľ investigatívneho webu The Insider nemohol tušiť, že išlo o jednu z piatich Bulharov, ktorých si ruské tajné služby najali na hybridné operácie v Európe.

Viaceré detaily z ich rozsiahlej špionáže sa teraz dostali na verejnosť vďaka súdnemu procesu v Británii. Svoje operácie podnikali z východného Anglicka.

Dobrochotov stál spolu s bývalým šéfom Bellingcatu Christom Grozevom za množstvom investigatív, ktoré odhaľovali ruské nepriateľské špionážne operácie v Európe. Vyšetrovali napríklad otravu dnes už mŕtveho ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Práve Grozev strávil s Navaľným jeho posledné chvíle na slobode pred návratom do Ruska, kde ho okamžite zatkli, odsúdili a za podozrivých okolností zomrel v tamojšom väzení.

Viedeň už bola príliš nebezpečná

Nie je preto prekvapením, že obaja investigatívci sa veľmi rýchlo dostali do hľadáčika ruských tajných služieb a stali sa jedným z ich terčov. Keď napríklad ruskí agenti prenikli do Grozevovho súkromného bytu a ukradli mu laptop, z obavy o vlastnú bezpečnosť sa radšej presťahoval z Viedne do Spojených štátov.

Skupina bulharských agentov ho sledovala nielen počas letov a vo Viedni, ale napríklad aj vo Valencii, kde sa zúčastnil na jednej konferencii. Traja členovia skupiny sa ubytovali hneď vedľa jeho hotelovej izby.

Ruská špiónka s bulharským pasom Katrin Ivanova sliedila aj po ňom. Vďaka tomu, že prenikli do dopravného leteckého systému Amadeus, vedeli sa dostať k informáciám, kto kam letí a kde bude sedieť.

Ako napísali britské Financial Times, na účely sledovania mala na sebe špeciálne okuliare s kamerovým systémom. Keď sedela v lietadle blízko ruského novinára Dobrochotova, zaznamenala si napríklad PIN kód na jeho telefóne a poslala ho spolu s odsledovanou textovou správou ďalej.

Celú operáciu riadil notoricky známy bývalý šéf spoločnosti Wirecard Jan Marsalek, ktorý má zase rakúske občianstvo. Celá operácia je tak ukážkovou ilustráciou toho, ako si ruské tajné služby najímajú na svoju prácu občanov iných krajín.

Britská prokuratúra zverejnila mená všetkých piatich členov skupiny s bulharskými pasmi: Orlin Rusev, Bišer Džambazov, Vaňa Gaberova, Tichomir Ivančev a spomínaná Katrin Ivanova.

Z nich sa k špionáži priznali dvaja vrátane vodcu skupiny Ruseva, ktorý bol v priamom kontakte s Marsalkom a skupinu riadil zo svojho domu v anglickom Norfolku. Cez Telegram si vymenili okolo 80-tisíc správ, čo podľa The Times ukazuje rozsah ich špionážnych operácií.

Jedným z ich plánov, ako píšu FT, bolo napríklad vyprovokovanie románika medzi Grozevom a Gaberovovou, ktorá si ho pridala medzi priateľov na Facebooku – obaja si navzájom lajkli fotografie na sociálnej sieti. Špionážna skupina chcela Grozeva odfotografovať v intímnych situáciách a zverejniť to online.

Pozor na „honey trap“, môže sa zamilovať

The Times zverejnili časť konverzácie medzi Marsalkom a Rusevom.

„Zdá sa, že Grozev je do Vane zaľúbený. Začali sa mu páčiť jej fotky. Mohli by sme začať pomaly smerovať k romániku. Určite by sme mohli niečo nahrať pre Pornhub. To dievča je naozaj sexi. Je to aj swingerka,“ napísal Rusev.

„Dúfam, že sa do neho nezamiluje. Už som také problémy s honey trap (nasadením volavky) mal,“ odpísal mu Marsalek.

„Používate nesprávny typ dievčaťa. Vaňa je veľmi, veľmi asertívna a silne nezávislá… Skutočná sexy mrcha,“ odvetil jeho bulharský kolega.

Nevie sa o tom, že by mal Grozev s agentkou románik.

Ďalším plánom bol únos Dobrochotova, ktorý musel utiecť z Ruska, kde mu zhabali pas.

Britská prokuratúra zverejnila, že počas svojich operácií disponovala skupina 221 rôznymi mobilmi, 258 harddiskmi, 495 SIM kartami, 33 zvukovými nahrávacími zariadeniami, 55 vizuálnymi rekordérmi, 11 dronmi, 16 rádiami, odpočúvacími zariadeniami pre wi-fi a tromi tzv. IMSI grabbers (vyspelé technické zariadenie, ktoré sa používa pri odpočúvaní). K dispozícii mali aj 75 pasov na rôzne mená.

„Vo svojej metodike boli sofistikovaní. Vykonávali sledovanie osôb a miest, vyrábali a používali falošné identity a využívali pokročilé technológie na získavanie informácií,“ opísala ich prácu pre BBC prokurátorka Alison Morgan.

Za svoju činnosť podľa nej dostávali značné sumy peňazí. „A všetci vedeli, prečo dostali za úlohu uskutočniť svoje operácie. Ich činnosť bola vykonávaná v priamy alebo nepriamy prospech Ruska,“ dodala. Príkazy dostávali od Marsalka, ktorého súd opísal ako Rakúšana, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ medzi ruskými tajnými službami a môže sa o ňom hovoriť ako o ruskom špiónovi.

Jeho krycie meno bolo Rupert Ticz.

Zviesť, uniesť alebo zabiť

Britská televízia BBC opísala, že pod jeho vedením pracovali na šiestich základných operáciách:

• sledovanie Christa Grozeva s cieľom získať jeho laptop a mobil. Podpálenie jeho majetku a únos do Moskvy alebo vražda;
• sledovanie Romana Dobrochotova;
• sledovanie kazašského disidenta, ktorý utiekol do Británie, kde získal azyl. Cieľom bolo polepšiť si ruské vzťahy s Kazachstanom;
• zorganizovanie falošných protestov pred kazašskou ambasádou;
• sledovanie americkej vojenskej základne v Stuttgarte – Patch Barracks, kde si mysleli, že prebieha výcvik ukrajinských vojakov;
• sledovanie ruského občana Kirilla Kačura, ktorý bol doma označený za zahraničného agenta.

Súd s podozrivými ruskými špiónmi s bulharskými pasmi prebieha v čase zvýšenej obavy zo sabotážnych akcií v Európe zo strany ruských tajných služieb.

Na konfrontáciu s NATO si Moskva netrúfa

Ako vo svojej analýze pre The Times napísal britský expert na Rusko Mark Galeotti, Rusko rozbehlo širšiu kampaň, aby čo najviac skomplikovalo pomoc Ukrajine. „Začali kybernetickými útokmi na európske železnice a tento rok prerástli do podpaľačských útokov a útokov zápalnými zariadeniami na nákladné lietadlá,“ napísal.

Toto je len výber niektorých zaznamenaných incidentov: vo februári zastrelili ruského pilota, ktorý utiekol do Španielska; v apríli zatkli v Nemecku dvoch ľudí za pripravovaný útok na vojenskú základňu v Bavorsku a v júli s pomocou americkej tajnej služby zabránili pokusu o atentát na šéfa nemeckého zbrojárskeho koncernu Rheinmetall.

Najnovšie vyvoláva pozornosť prípad čínskej lode, ktorá je podozrivá z úmyselného preťatia dátových káblov v Baltskom mori.

Logistický expert Pentagónu, ktorého cituje Galeotti, pripúšťa, že zvýšená potreba preverovať zásielky pre možné výbušniny a vplyv rizikových kybernetických a fyzických útokov môže logistiku na Západe spomaliť a predražiť. Ako príklad spomenul operáciu ruskej jednotky 29155 v českých Vrběticiach, kde bola vyhodená do vzduchu munícia smerujúca na Ukrajinu.

„Niekoľko Vrbětic by mohlo takmer paralyzovať dodávateľské reťazce,“ citoval jeho slová The Times. Podľa britského experta je rastúce množstvo hybridných útokov v podobe sabotáží tiež potvrdením toho, že priama konfrontácia s NATO by bola pre Kremeľ samovražednou.