Veronika Prušová
Každé ráno sa zobudil o štvrtej, vyšiel na balkón a pozrel sa, či ho nejdú zadržať. O hodinu neskôr to bývalý operatívec Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislav Dunčko zopakoval. O šiestej sa už definitívne prebudil, ešte raz pozrel z balkóna, či tam nie sú kukláči, aby si bol istý, že môže ísť pokojne do práce.
Takýto ranný rituál nemal len Dunčko. Rovnako skoro sa budil jeho kolega Róbert Magula, s ktorým tvorili „dvojičku“, ale aj ďalší policajti NAKA.
Bolo to v lete pred tromi rokmi, keď sa verejne šírila informácia, že policajná inšpekcia príde po policajtov NAKA aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Zadržaní mali byť tí, čo sa podieľali na vyšetrovaní politicky exponovaných káuz a na tlačových besedách ich často spomínal opozičný líder Robert Fico (Smer).
Trvalo to od júna do septembra 2021. Dunčka ani Magulu napokon policajná inšpekcia nezadržala na rozdiel od ich štyroch kolegov. Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin aj Milan Sabota skončili v polovici septembra vo väzbe.
„Nikto z nás sa nezosypal, ale každého to nejako poznačilo. Pamätám si tú zmes únavy, sklamania a nasratosti,“ opísal Dunčko svoje pocity spred viac ako troch rokov novinárovi Marekovi Vagovičovi, ktorý o policajtoch NAKA napísal knihu Čurillovci. Policajti v prvej línii boja s mafiou.
Na knihu sa operatívcov vypytoval aj vyšetrovateľ policajnej inšpekcie, ktorý ich v pondelok obvinil z marenia spravodlivosti. Podozrieva ich, že práve v júli 2021 pomohli trojici podozrivých – Petrovi Petrovovi, Matejovi Zemanovi a Csabovi Dömötörovi – uniknúť pred inšpekciou.
Dunčka aj Magulu zadržali, teraz im hrozí väzba. Vyšetrovateľ inšpekcie už dal návrh prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý podľa obhajcu operatívcov Petra Kubinu podal návrh na väzobné stíhanie policajtov. Kedy začne rozhodovať súd, zatiaľ nie je zrejmé.
Návrh na väzobné stíhanie v stredu popoludní potvrdila aj krajská prokuratúra. Prokurátor ho podal, pretože sa obáva ovplyvňovania svedkov. Dunčko a Magala sú pritom už viac ako rok postavení mimo služby, počas pracovného času sa nemôžu vôbec vzdialiť z miesta bydliska, kam im chodia aj kontroly.
Pozreli sme sa, čo sa o oboch píše v knihe, o ktorú sa vyšetrovateľ tak zaujímal.
Dunčko si pochvaľoval svedka Tigra
Magulu s Dunčkom obvinila inšpekcia aj vďaka svedectvu Petrova. Vypovedal, že od nich sa k nemu a jeho kumpánom dostala informácia, že sa ich policajná inšpekcia chystá zadržať. Petrov, známy aj pod prezývkou Tiger, bol s oboma v kontakte.
Petrov vystupoval ako podnikateľ, ktorý sa pohyboval medzi tajnou službou a zločineckým prostredím. Mal blízko k takáčovcom a práve na nich aj so Zemanom vypovedal. Stal sa pre NAKA dôležitým svedkom – spolupracujúcim obvineným. Usvedčoval iných, no aj sám sa priznával k trestnej činnosti.
Aj Tigra často spomínal Fico na tlačových besedách Smeru. Spochybňoval ho a tvrdil, že svedčil na objednávku Čurillu a jeho kolegov. Dunčko to odmietol. Práve Petrov ako prvý spomenul meno bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa – a tým prepojil zločinecké prostredie s bezpečnostnými zložkami.
Aj vďaka tomuto svedectvu NAKA postupne rozkryla korupčnú schému, do ktorej boli zapojené špičky polície.
Tento prípad je už na súde a podľa obžaloby bol na čele celého systému bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, dnes podpredseda parlamentu za Smer, ktorý spolu s oligarchom Norbertom Bödörom riadil políciu ako zločineckú skupinu. Vytvorili systém „našich ľudí“, ktorí stáli nad zákonom a nikto ich nemohol vyšetrovať.
Petrov bol podľa Dunčka veľmi cenným svedkom, pretože mal mimoriadnu pamäť na mená, čísla, firmy, ale aj dátumy a prevody. „Ten by vyštudoval históriu s ťažkým prehľadom,“ spomína operatívec v knihe.
Z historika operatívec
Nie je náhoda, že Dunčko spomína práve históriu. Sám ju vyštudoval na Trnavskej univerzite. „Nikdy som nemal v pláne stať sa policajtom,“ priznal Vagovičovi.
Vyštudoval gymnázium, po ktorom sa dvakrát neúspešne hlásil na právo. Na konci 90. rokov minulého storočia bol na prijímačkach na právnické fakulty veľký pretlak. Dunčko teda skončil na obchodno-právnej škole v Ostrave, kde vydržal len rok.
Učenie mu išlo, bol „knihomoľ“, no keď doštudoval históriu, nevedel, čo ďalej. Polícia v tom čase hľadala vyšetrovateľov. „Vôbec som si to nevedel predstaviť, hoci ma bavili kriminálky. Po pár týždňoch som si však povedal, že to skúsim.“
A tak sa po štúdiu histórie, kde mu prednášali aj vedecké kapacity, ocitol na policajnej akadémii. „Tam bola časť vyučujúcich buranov. Hovoril som si, že kam som sa to, preboha, dostal,“ spomína na začiatky. Školu však dokončil a ocitol sa na prvom bratislavskom okrese. Práve tam sa spoznal s Magulom aj s vyšetrovateľom Čurillom.
Strážil aj sídlo HZDS. Mečiar bol normálny, Gašparovič arogantný
Ani Magulova cesta k polícii nebola priamočiara. Na rozdiel od jeho „dvojičky“ Dunčka ho učenie natoľko nebavilo. Skončil odborné učilište, po ktorom si ešte dorobil maturitu. Skúšal aj Slovenskú technickú univerzitu, kam sa dostal, ale po pol roku pochopil, že to nezvládne.
Nasledovala povinná vojenská služba, najskôr slúžil u tankistov v Michalovciach. Potom prišiel prvý pokus dostať sa k polícii. Fyzické testy zvládol, ale problémom bola druhá časť – psychotesty, ktoré sa robili súčasne so slovenčinou.
Bol to koniec 90. rokov, keď bol pri moci Vladimír Mečiar a jeho HZDS. Magula nastúpil do bezpečnostnej služby Guard, za ktorou stál Milan Bališ, Mečiarov blízky človek. „Strážil som sídlo HZDS,“ priznáva a v knihe opisuje, ako sa stretával aj s Mečiarom či jeho niekdajším blízkym spolupracovníkom a neskorším prezidentom Ivanom Gašparovičom, ktorý mal v závere politickej kariéry veľmi blízko k Smeru.
Mečiar sa vraj správal normálne, ale Gašparovič bol iný. „Často prišiel autom v šiltovke a šušťákoch. Keď sme ho chceli skontrolovať, rozčuľoval sa, že sme ho okamžite nespoznali,“ opísal Magula v knihe Mareka Vagoviča.
Po voľbách 1998, keď HZDS prišlo o moc, stratila firma Guard zákazky, a tak sa budúci operatívec pretĺkal ešte štyri roky ďalšími esbéeskami. V roku 2002 si znovu podal žiadosť o prijatie do polície. Aj on skončil v prvom bratislavskom okrese.
Na rozdiel od Dunčka bol od začiatku operatívcom. Jeho úlohou bolo preniknúť do kriminálneho prostredia, získavať informácie a dôkazy v teréne.
Operatívci svoju prácu prirovnávajú k investigatívnym novinárom. Tí však na rozdiel od policajtov svoje zistenia zverejňujú, nejdú s nimi na súd.
Kudlička vraj hrával s Kaliňákom poker
Z prvého bratislavského okresu potom Dunčko prešiel na Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), ktorý sa v roku 2012 zmenil na NAKA. O dvanásť rokov neskôr po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica NAKA zanikla a znovu vznikol ÚBOK. Magula prešiel na NAKA v roku 2015.
Obaja operatívci boli pri vyšetrovaní zločineckých skupín sýkorovcov, piťovcov či takáčovcov. Práve pri tej poslednej narážali na úniky informácií. Keď sa ich chystali zadržať, často už nikoho doma nenašli.
Magula priznáva, že už v roku 2016 si začal uvedomovať, ako je organizovaný zločin prepojený s politikou. „Jeden vagabund mi vtedy hovoril, že takáčovcov nikdy nespravíme, lebo Kudlička chodí hrávať poker s Kaliňákom,“ zaspomínal v knihe operatívec.
Kudlička bol považovaný za bosa takáčovcov. Robert Kaliňák je bývalý trojnásobný minister vnútra, dnes minister obrany za Smer.
Nakoniec sa však k takáčovcom predsa len dostali. Pomohol k tomu jeden verejne úplne neznámy člen skupiny, ktorý sa rozhodol vypovedať práve v čase, keď mal Dunčko službu. Začal hovoriť o takáčovcoch a vyšetrovatelia sa postupne prepracovali k špičkám Smeru.
„Aj preto mi je smiešne, keď počúvam reči niektorých politikov, že bola na nich nejaká objednávka,“ hovorí v knihe Dunčko.
Kováčik sa pýtal, čo mal robiť, keď tak systém fungoval
Keď sa v roku 2020 spustila vlna zatýkania, operatívci Dunčko s Magulom boli pri tom. Často predvádzali obvinených na výsluchy alebo boli priamo na nich.
„Brhel tvrdil, že všetko je vymyslené, respektíve komplot. Imrecze sa takmer zosypal už počas prvého výsluchu,“ opísal Dunčko spomienky z januára 2021. Vtedy NAKA zadržala a obvinila bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ale aj oligarchu Jozefa Brhela.
Výsledkom bola obžaloba v kauze Mýtnik, ktorá sa týka predražených tendrov u daniarov, z ktorých profitoval práve Brhel.
K tomu, že sa podarilo prípad dotiahnuť až pred súd, prispel práve Imrecze, ktorý začal s vyšetrovateľmi spolupracovať. „Nie je to vo svojej podstate vagabund. Spravil prvý ústupok a potom to už s ním išlo dolu vodou,“ povedal Dunčko o bývalom šéfovi finančnej správy.
Dunčko zažil aj exriaditeľa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, ktorý tiež veľmi rýchlo začal s bývalými kolegami spolupracovať a vypovedať o korupcii v polícii. Odkryl systém, ktorý zaviedol Gašpar s Bödörom. Podľa Dunčka bol Slobodník typická „tlačenka“, do funkcií sa podľa neho dostal len vďaka známostiam.
Podobne vnímal aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je právoplatne odsúdený za korupciu a v druhom prípade zatiaľ neprávoplatne. „Niekto ho vytiahol do Bratislavy, spravil z neho špeciálneho prokurátora. Následne sa mu mocní v tomto štáte začali pchať do zadku.“ Kováčik bol bývalým vojenským prokurátorom.
Po tom, čo bol už od novembra 2020 vo väzbe Gašpar, prišiel rad aj na jeho nástupcu vo funkcii policajného prezidenta Milana Lučanského. Aj toho bývalí podriadení podozrievali z korupcie. Zadržali ho v decembri 2020. Skončil vo väzbe, kde si koncom roka 2020 siahol na život. Na následky pokusu o samovraždu zomrel, čo potvrdilo opakované vyšetrovanie. Jeho rodina, ale aj predstavitelia Smeru tieto závery stále spochybňujú.
„Keď ho priviezli na výsluch, chodil po miestnosti ako tiger,“ opísal Dunčko zadržanie Lučanského. Pri spomienke naňho si spomenul na dialóg, ktorý viedli na súde takáčovci Zeman a Kudlička. „Keby si nebol taký žgrloš a dáš Lučanskému pol milióna, aby zobral Ďurkovi spis, tak sme tu nemuseli vôbec sedieť,“ vyčítal Zeman bosovi gangu.
Biele goliere sa zlomia rýchlejšie
Obaja operatívci boli pri vyšetrovaní „hrubokrkej“ mafie aj bielych golierov, a tak vedia porovnať ich správanie.
„Stará garda dlhšie vydrží ten tlak, výsluchy, väzbu. Je v nich ešte tá povestná mafiánska česť. Biele goliere sa rýchlejšie zlomia a začnú spolupracovať,“ myslí si Dunčko. Vysvetľuje si to aj tým, že zločinci vždy počítali s tým, že môžu skončiť vo väzení.
„Celý život fungovali ako vagabundi, takže boli na to pripravení. Tí druhí si mysleli, že sa im nič nemôže stať,“ porovnáva v knihe.
Úlohou operatívcov bolo práve tých vagabundov celý život „naháňať“. Aj preto svoje stíhanie považuje za veľkú krivdu. „Celý život idete po vagabundoch a potom vás vagabundi obvinia – na základe vymyslených, vyfabulovaných dôkazov.“
Magula, Dunčko, ale aj ďalší kolegovia na čele s Jánom Čurillom sú už viac ako rok zavretí doma. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ich hneď po nástupe do funkcie postavil mimo služby. V pracovnom čase nesmú nikam chodiť. Domov im občas príde kontrola, zisťujú napríklad aj to, či nepožili alkohol.
Ani jeden z nich zatiaľ na odchod z polície nemyslí. „Vnútorne vás zomkne aj to, ako sa snažia s vami vybabrať – postavia vás mimo služby, nevyplácajú vám mzdu, musíte sa brániť trestnými oznámeniami. Kým bude nejaká iskierka nádeje, že sa to dá zvrátiť, budem bojovať,“ hovorí Dunčko v knihe.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
