Washington Post
Píše Michelle Ye Hee Lee, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Mimoriadne nepopulárny juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok ochromil národ, keď vyhlásil stanné právo.
Bol to riskantný mocenský krok, ktorý odštartoval šesťhodinové nepokoje v uliciach. Juhokórejčanom pripomenul vojenské diktatúry, o ktorých si mnohí mysleli, že sú už dávnou minulosťou.
Jun oznámil dekrét neskoro večer v televízii a obvinil opozíciu z „protištátnych“ aktivít a zo sympatizovania so Severnou Kóreou, čo podnietilo tisíce demonštrantov, aby sa zhromaždili pred parlamentom. Tam sa narýchlo zišli poslanci, aby prezidentovo nariadenie čo najskôr zrušili.
Policajti vytvorili okolo parlamentného komplexu barikády a niektorí opoziční zákonodarcovia museli preliezať cez okná, aby sa vôbec dostali do hlasovacej sály. Proti rozhodnutiu prezidenta sa okrem opozície postavila aj jeho vlastná Strana ľudovej moci.
Južná Kórea je parlamentnou demokraciou prezidentského typu, takže vládu tvoria členovia prezidentovej strany. Od aprílových parlamentných volieb však má v parlamente väčšinu opozičná Demokratická strana, ktorá Junovej vláde nedáva nič zadarmo a blokuje jej legislatívne návrhy.
V stredu skoro ráno Jun vyhlásil, že v súlade s hlasovaním parlamentu ruší stanné právo a sťahuje vojakov z ulíc. Svoje vystúpenie zavŕšil opätovnou zmienkou o „protištátnych“ aktivitách, čo však vyznelo skôr ako poznámka na záver než ako oprávnené odôvodnenie prevzatia vojenskej kontroly nad krajinou.
Politická horská dráha, v ktorej sa Južná Kórea ocitla, bola extrémna aj na tamojšie pomery. Hlboká polarizácia a bojovná politika tam často vedú k dramatickým mocenským krokom a následným reakciám.
Hoci vláda rýchlo odhlasovala zrušenie stanného práva, šok a hnev, ktoré sa preniesli do ulíc, pravdepodobne pretrvajú. Demonštranti vlastnými telami blokovali vojenské vozidlá a postavili sa vojakom, ktorí vytvorili barikády okolo parlamentu.
Osobná frustrácia prezidenta
Junov krok pravdepodobne ohrozí jeho politickú budúcnosť, pretože vyhlásenie stanného práva má v Južnej Kórei historický význam.
„Pokúsil sa o extrémny krok, ktorý je hlbokým nepochopením juhokórejskej politickej kultúry,“ hovorí Darcie Draudt-Véjares, expertka na juhokórejskú politiku z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „Rýchle odmietnutie stanného práva parlamentom, a to aj členmi jeho vlastnej strany, výrazne oslabilo Junovu autoritu lídra silne prodemokratickej krajiny.“
Stanné právo bolo v Južnej Kórei naposledy zavedené v roku 1980, ešte pred prechodom krajiny z vojenskej diktatúry na demokraciu. Špeciálne jednotky vtedy násilne zasiahli proti prodemokratickým aktivistom – väčšinou univerzitným študentom – v meste Kwangdžu, kde zabili približne 200 ľudí.
Junovo šokujúce vyhlásenie prišlo v čase, keď silnela jeho vlastná frustrácia z fungovania parlamentu.
Opozičnú Demokratickú stranu obvinil z „protištátnych“ aktivít, pričom argumentoval „bezprecedentným počtom“ návrhov odvolaní vládnych predstaviteľov, ktorých bolo 22. Dodal, že chce „vykoreniť proseverokórejské sily“, pričom neuviedol žiadne konkrétne hrozby zo strany Pchjongjangu.
Armádny generál Park An-su, ktorý bol vymenovaný za veliteľa stanného práva, v utorok o 23.00 h miestneho času vydal dekrét, ktorým zakázal všetky politické aktivity, zhromaždenia a demonštrácie. Zakázal aj činy, ktoré sa pokúšajú „zvrhnúť liberálny demokratický systém“, a pod kontrolu stanného práva podriadil všetky médiá, hoci v juhokórejských televíziách po tom nebolo ani stopy.
Keď sa do areálu parlamentu v soulskej štvrti Jouido-dong, ktorá sa nachádza na ostrove na rieke pretínajúcej hlavné mesto, sťahovali vojenské jednotky a policajti, občania rozhorčení Junovým vyhlásením skandovali: „Ukončite stanné právo, zvrhnite diktatúru!“
„Bol som šokovaný,“ povedal 60-ročný Kim Song-won, ktorý sa po vyhlásení stanného práva k parlamentu vybral so svojou manželkou a dcérou. „Považoval som to za nespravodlivosť, a tak som sem prišiel,“ povedal o jednej hodine v noci v mrazivom Soule.
Obklopený davom demonštrantov dodal, že cíti „vďačnosť“ za to, že prišlo toľko ďalších ľudí tak rýchlo po tom, ako sa dozvedeli správu.
Preliezali okná, aby mohli hlasovať
Lídri liberálnych a konzervatívnych strán Junovo vyhlásenie rýchlo skritizovali, pričom aj predseda prezidentovej vlastnej konzervatívnej Strany ľudovej moci označil rozhodnutie za „nesprávne“.
Predseda parlamentu Wu Won-šik vyzval poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnom zasadnutí a reagovali na Junovo rozhodnutie. Poslanci sa snažili dostať cez policajtov a protestujúcich, pričom niektorí preliezali okná, aby sa dostali do rokovacej sály.
Necelé tri hodiny po Junovom vyhlásení bolo v sále 190 z 300 zákonodarcov a všetci zahlasovali za odvolanie vyhlásenia stanného práva. Došlo tak k vzácnej zhode medzi vládnymi a opozičnými poslancami.
Podľa zákona sa prezident musí podriadiť rozhodnutiu parlamentu – a Jun to urobil v stredu pred piatou hodinou ráno.
Americkí predstavitelia podľa zdrojov z vlády Joea Bidena o pripravovanom vyhlásení stanného práva nevedeli. „Neboli sme vopred informovaní a sme vážne znepokojení tým, čo vidíme,“ povedal nám nemenovaný úradník, ktorý s Bidenom vycestoval na návštevu Angoly.
Námestník ministra obrany Kurt Campbell dodal, že že Washington sleduje vývoj udalostí vo svojej spojeneckej krajine s „vážnym znepokojením“ a vyjadril Južnej Kórei podporu.
„Stojíme pri Kórei v čase neistoty. Chcem tiež len zdôrazniť, že pevne dúfame a očakávame, že všetky politické spory sa vyriešia mierovou cestou a v súlade s princípmi právneho štátu,“ povedal Campbell.
Junov krok vyvoláva obavy, ako sa bude v úrade ďalej správať k demokratickému systému krajiny. Jun však už teraz čelí výzvam na odstúpenie a hrozí mu odvolanie parlamentom – na impeachment je potrebných minimálne 200 poslaneckých hlasov, pričom parlament má 300 kresiel.
V minulosti už parlament odvolal prezidentku Pak Kun-hje, ktorú následne súd odsúdil na 24 rokov vo väzení za korupciu a zneužívanie právomocí. Na slobodu sa dostala po piatich rokoch, keď jej prezident Mun Če-in udelil milosť.
Parlament nazval brlohom zločincov
Keď teraz nad parlamentom krúžili vojenské lietadlá a vojaci odháňali protestujúcich, analytici aj bežní ľudia sa pýtali: Čo sa stane s juhokórejskou demokraciou?
„Akékoľvek použitie sily proti občanom by bolo tragickým krokom späť pre národ, ktorý tak tvrdo pracoval na prekonaní autoritárstva,“ varoval Danny Russel, viceprezident think tanku Asia Society Policy Institute a bývalý asistent štátneho tajomníka pre východoázijské a tichomorské záležitosti.
Jun Sok-jol, ktorý sa ujal funkcie v roku 2022 po najtesnejších prezidentských voľbách v demokratickej histórii Južnej Kórey, čelil v úrade viacerým politickým škandálom, do ktorých bola zapletená jeho manželka a vrcholní predstavitelia jeho strany.
V posledných týždňoch sa dostal s Demokratickou stranou do sporu o vládny rozpočet na budúci rok. Prezidentova dôveryhodnosť v prieskumoch medzičasom klesla na doteraz najnižšiu úroveň 17 percent.
Vo svojom utorňajšom vyhlásení Jun označil demokratmi kontrolovaný parlament za „brloh zločincov“, ktorí sa „pokúšajú paralyzovať“ vládu.
Mrazivá pripomienka diktatúry
Demokratická strana už dlho vyzývala na Junov impeachment, ale nepodarilo sa jej získať takú podporu verejnosti, aká v roku 2016 viedla k odvolaniu spomenutej prezidentky Pak Kun-hje. Vtedy sa konali obrovské pokojné protesty pri sviečkach, ktoré trvali niekoľko mesiacov, až kým prezidentku po korupčnom škandále poslanci nezbavili funkcie.
Podľa Andrewa Yeoa, odborníka na ázijskú politiku z Brookingsovho inštitútu, teraz výzvy na Junovo odvolanie pravdepodobne zosilnejú a veľká časť juhokórejskej verejnosti sa prikloní k názoru, že prezident zašiel priďaleko.
„Pokiaľ ide o ďalší vývoj, neviem, či si prezident nevykopal dieru, z ktorej sa mu bude len ťažko dostávať,“ povedal Yeo. „Je to obrovský hazard.“
Protesty vypukli okamžite po vydaní dekrétu. Na sociálnych sieťach Juhokórejčania šírili fotografie Juna prenesené na portrét Čon Tu-hwana, hanobeného bývalého prezidenta, ktorý sa v roku 1979 dostal k moci počas prevratu a stál na čele brutálnej, vojensky vedenej vlády. Zvrhlo ho až demokratické povstanie v roku 1987.
Po tom, ako Čon vyhlásil stanné právo, študenti v juhozápadnom meste Kwangdžu vyšli do ulíc, aby žiadali demokraciu. Ich protesty násilne potlačila juhokórejská armáda s podporou USA: počas udalosti, ktorej sa dnes hovorí masaker v Kwangdžu, zomreli stovky civilistov a tisíce boli zranené.
Junovo vyhlásenie stanného práva bolo mrazivou pripomienkou tohto obdobia, povedal pre televízny kanál YTN Šin Bong-ki, profesor práva z Národnej univerzity Kjungpook v Tägu.
„Tieto stanné práva a výnimočné nariadenia existovali už len v historických knihách, ale zrazu sa odohrávajú v roku 2024,“ hovoril Šin. „Keď som počul tieto správy, triasol som sa.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
