Ľudia bohatnú napriek inflácii a dobrý rok pre demokraciu v Afrike. Pozitívne správy roku 2024, ktoré ste si nevšimli

Rok 2024 určite nepatril k tým, na ktoré sa bude spomínať v dobrom. Vojny v rôznych častiach sveta pokračovali, podľa jedného odhadu s o 30 percent väčšími stratami na životoch ako rok predtým.

Končiaci sa rok bude najteplejší v histórii meraní a priemerná teplota prvýkrát prekročí 1,5 stupňa Celzia nad úrovňou predindustriálnej doby. Rekordné bolo aj množstvo vypustených uhlíkových emisií.

Klesá aj počet demokratických a slobodných krajín či sloboda médií vo svete.

Napriek tomu sa v roku 2024 udialo dosť pozitívnych vecí, ktoré často zostávajú v tieni iných, horších udalostí. Pozreli sme sa na niekoľko dobrých správ, ktoré zanikli, no ukazujú, že vývoj v istých oblastiach ide dopredu.

Ľudia v globále bohatnú

Postcovidová inflácia zasiahla takmer celý svet a vybrala si svoju daň. Nielen vo vyspelých krajinách vlády strácali podporu, čo viedlo napríklad k víťazstvu Donalda Trumpa v amerických voľbách.

Napriek tomu ľudia v globále neprestali bohatnúť. Ukazujú to údaje spoločnosti World Data Lab, ktoré hovoria, že aj tento rok rástla takzvaná spotrebiteľská trieda.

Do nej patria ľudia, ktorí podľa ich definície zarobia najmenej 12 dolárov za deň (v dolároch z roku 2017). Suma sa udáva podľa kúpnej sily, teda ide o reálny príjem, v ktorom je započítaná aj zvýšená inflácia.

Tento rok do tejto triedy podľa odhadov pribudlo 113 miliónov ľudí. Je to viac ako celkový nárast populácie planéty. Ide o podobné číslo ako iné roky.

Nárast tak neznížila ani inflácia. Jediný raz, keď počet ľudí v spotrebiteľskej triede poklesol, bol rok 2020, vtedy pandémia covidu zatvárala fabriky.

Za nárastom počtu ľudí v spotrebiteľskej triede je najmä bohatnutie obyvateľov Ázie, ktorí tvoria 81 percent nových „spotrebiteľov“, ale aj celosvetové predlžovanie veku dožitia. Lídrom je India a Čína, ale aj krajiny ako Vietnam, Pakistan, Indonézia, Bangladéš či Turecko.

„Neustály rast globálnej spotrebiteľskej triedy je najväčšou správou, o ktorej nikto nehovorí,“ napísal World Data Lab na svojej stránke.

Navyše podľa tejto organizácie niekedy minulý rok dosiahol počet ľudí v spotrebiteľskej triede, ktorú môžeme označovať aj ako strednú, väčšinu populácie planéty. Očakávajú, že takých ľudí bude do roku 2031 päť miliárd z celkovej populácie vyše 8 miliárd.

To, či sa väčšina sveta dá označovať za strednú a vyššiu triedu, závisí od toho, ako ju definujeme. Napríklad podľa Brookings Institution tieto skupiny tvoria väčšinu populácie už od roku 2018.

Naopak, Svetová banka si zadefinovala iný termín – prosperita, teda schopnosť zarobiť 25 dolárov (23 eur) za deň. Vlani to dokázalo 2,4 miliardy ľudí, čo je menšina populácie planéty. Zlomiť by sa to malo v roku 2049.

Všetky tieto ukazovatele však majú jedno spoločné: bohatnutím chudobných regiónov bohatne v priemere aj celá planéta.

Krátke pozitívne správy:

• Americké letecké spoločnosti mali naposledy nehodu, pri ktorej zahynul pasažier, v roku 2009, teda pred 15 rokmi. Všetci cestujúci dokopy odvtedy nalietali 21,4 bilióna kilometrov. To je podobné ako 2,3 svetelného roka alebo 28 miliónov ciest na Mesiac a späť, napísal portál Our World in Data.
• Na svete od roku 1990 do roku 2021 najmä vďaka zlepšenej zdravotnej starostlivosti prežilo 132 miliónov detí, ktoré by inak zomreli. Miera detskej úmrtnosti sa znížila z 9,7 na 3,2 percenta (Our World in Data).

Dobrý rok pre demokraciu v Afrike

Afrika zažila v rokoch 2020 až 2023 celkovo deväť prevratov, ktoré sa týkali siedmich krajín. Dobrá správa v roku 2024 bola, že žiaden nepribudol, aj keď v Demokratickej republike Kongo sa o jeden pokúšali.

Naopak, rok 2024 sa z pohľadu demokracie v Afrike dá označiť za dobrý, pretože mnohé africké krajiny zvládli výmenu vlády po demokratických voľbách.

Rok 2024 bol supervolebný nielen v iných častiach sveta, ale aj v Afrike. Hlavy štátov alebo vlád sa volili v 13 afrických krajinách. Na kontinente sa nachádza vyše 50 nezávislých štátov.

V piatich štátoch – Ghana, Senegal, Libéria, Maurícius a Botswana – vyhrala opozícia a porazená vládnuca strana jej viac-menej pokojne odovzdala moc. V prípade Senegalu a Libérie ide o krajiny, ktoré sú podľa Freedom House iba čiastočne slobodné.

Za zmienku stojí Botswana, krajina na juhu Afriky. Tu prehrala stredopravá strana, ktorá bola súčasťou vlád celých 58 rokov od vyhlásenia nezávislosti. Teraz voľby vyhrala stredoľavá opozícia, no na rozdiel od iných prípadov na kontinente došlo v Botswane k pokojnému odovzdaniu moci.

Celkovo sa v Afrike od roku 2020 podľa analytičky Tiziany Corda vymenili vlády po demokratických voľbách v 11 prípadoch. Z toho vidno, že rok 2024 bol skutočne významný. Už v polovici desaťročia je to toľko pokojných výmen vlád ako za celú predchádzajúcu dekádu.

Krátko pozitívne o vojnách a demokracii:

• V novembri sa uskutočnili prezidentské voľby aj v Somalilande, neuznanej odtrhnutej provincii Somálska. Prezident prehral a pokojne odovzdal moc opozícii. Konflikt medzi Somálskom a Somalilandom je jediný, kde sa situácia zlepšila podľa Medzinárodnej krízovej skupiny, ktorá mapuje vojny vo svete.
• Podľa rebríčka Reportérov bez hraníc sa minulý rok výrazne zlepšila sloboda tlače na Ukrajine, ktorá je na tom napriek vojne lepšie ako Maďarsko. V Európe si nadpriemerne polepšilo Grécko či Bulharsko. Sloboda médií vzrástla aj v Thajsku či Brazílii.
• V rebríčku slobody organizácie Freedom House za rok 2024 si najviac polepšilo Fidži a Thajsko. To sa posunulo z kategórie neslobodná krajina do kategórie čiastočne slobodná.

Krajiny, ktoré fungujú na obnoviteľnej energii

Už desať štátov produkuje elektrickú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov. Podľa štatistiky Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) existuje desať krajín, ktoré vyrábajú elektrinu na 99 a viac percent iba z vody, vetra, zo slnka či z geotermálnych zdrojov.

Ide o Albánsko, Bhután, Kostariku, Demokratickú republiku Kongo, Etiópiu, Island, Lesotho, Nepál, Ugandu a Paraguaj.

Za zmienku stojí Albánsko, ktoré z 98 percent produkuje elektrickú energiu v hydroelektrárňach.

Ďalších desať štátov má z obnoviteľných zdrojov viac ako 90 percent elektrickej energie. Tieto údaje sú z roku 2022, zverejnené však boli až tento rok, je teda možné, že počet týchto krajín medzičasom stúpol.

Svetový priemer je iba 29 percent. Aj tu je však pozitívny trend, konkrétne nárast o 1,3 percentuálneho bodu oproti roku predtým. V roku 2012 to bolo 20 percent.

Medzi obnoviteľné zdroje sa nezaraďuje energia z jadrových elektrární, ktoré síce vrátane výstavby produkujú výrazne nižšie emisie ako uhoľné elektrárne či elektrárne na zemný plyn, ale vyššie ako veterné či solárne. Na Slovensku vyrábame z obnoviteľných zdrojov okolo 20 percent elektriny.

Krátko pozitívne o zelených témach:

• Elektromobilita je na vzostupe. V roku 2024 sa do novembra predalo vo svete 15,2 milióna elektromobilov, čo je nárast o 25 percent oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Dôvodom je najmä vysoký dopyt po týchto autách v Číne. Do novembra sa v tejto krajine predalo takmer 10 miliónov kusov, čo je nárast o 40 percent. Ešte by to chcelo, aby Čína znížila výrobu elektriny z uhlia. Na druhej strane v Európe počet predaných elektromobilov poklesol o 3 percentá.
• Čína je najväčší producent emisií CO₂ na svete, no sú náznaky, že sa to zlepšuje. Podľa správy Carbon Brief zostali emisie CO₂ v krajine tretí štvrťrok rovnaké alebo klesli. Celkovo je možné, že tento alebo budúci rok dosiahne Čína vrchol. To je skôr ako do roku 2030, ktorý si dala za cieľ. Podľa kritikov je to však stále nedostatočné.
• Odlesňovanie amazonského pralesa kleslo do konca júla o 30 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vyrúbalo sa 6-tisíc štvorcových kilometrov lesa, čo je najmenej od roku 2015.

Vedecký objav roka – možný prelom v boji s HIV

Magazín Science vybral za vedecký objav roka liek lenacapavir. Ten sa už dnes používa na liečbu ľudí infikovaných HIV, no mohol by sa masovo nasadiť aj ako prevencia šírenia vírusu.

Aj keď choroba AIDS už nie je taký strašiak ako v 80. rokoch, stále sa každý rok infikuje vírusom HIV milión ľudí, najmä v Afrike. Cieľom OSN je, aby ich do roku 2030 bolo najviac 200-tisíc ročne.

Tento rok vyšli dve štúdie, ktoré naznačujú, že injekčné podávanie tohto lieku môže pomôcť predísť tomu, aby sa človek nakazil vírusom HIV.

V prvej štúdii mal liek 100-percentný úspech v prevencii infekcie HIV u dievčat a mladých žien v dvoch afrických krajinách. Následne štúdiu zopakovali v krajinách na štyroch kontinentoch s podobnými výsledkami: 99,9-percentná úspešnosť pri prevencii.

Nejde o očkovanie, ale o injekčné podávanie profylaktika (ochranného lieku). Problém je, že ľudia by si ho museli dať pichnúť každých šesť mesiacov.

Kľúčová bude dostupnosť tohto lieku a jeho cena, najmä pre chudobné krajiny v Afrike. Látka spoločnosti Gilead útočí na takzvaný kapsidový proteín vírusu HIV. Podľa Science to môže byť nádejou aj v boji s inými vírusmi.

Krátke pozitívne správy z vedy:

• Vedci experimentálne potvrdili existenciu altermagnetizmu. Na výskume z Nature sa podieľali aj slovenskí fyzici.
• Nobelovu cenu udelili za program AlphaFold, ktorý sa používa pri vývoji liekov či výskume chorôb.
• Raketa StarShip spoločnosti SpaceX prvýkrát úspešne pristála. Môže to byť revolúcia v cestovaní do vesmíru.