Vláda Roberta Fica už rozbehla prvé predčasné výmeny veľvyslancov za svojich politických nominantov. Slovenským veľvyslancom v Českej republike by sa mal stať podľa informácií Denníka N po dlhoročnej profesionálnej diplomatke Ingrid Brockovej predseda Správnej rady inštitútu ASA (Analýzy, stratégie, alternatívy) Martin Muránsky.
Ide o ľavicového filozofa, ktorý je už tretie volebné obdobie poslaneckým asistentom Vladimír Faiča zo Smeru. Ten patrí k najbližším ľuďom premiéra Roberta Fica. Faič je Ficovým poradcom a zaťom tohto poslanca Smeru je Marek Eštok, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, ktoré Muránskeho formálne navrhlo. Ako jeden z troch Faičových asistentov poberá od štátu mesačne 1 021 eur.
Naoko nezávislí, v skutočnosti je to Smer
ASA o sebe píše ako o „nezávislom sociálno-demokratickom, vzdelávacom a vydavateľskom inštitúte“, v skutočnosti ide o „think-tank“ Smeru. Od založenia v roku 2004 sídli v budove Smeru na Gunduličovej ulici a podľa webu tohto inštitútu je v správnej rade okrem Faiča podpredseda tejto strany a minister financií Ladislav Kamenický a naďalej tam uvádzajú už takmer dva roky zosnulého europoslanca za Smer Miroslava Číža.
Vymenovanie Muránskeho nie je stopercentne isté, ide však už o rozbehnutý proces, ktorý zrejme nikto nezvráti. Absolvoval už „kávu“ u prezidenta Petra Pellegriniho, čo je v diplomatickej reči úvodný pohovor s budúcim veľvyslancom, ktorého menuje hlava štátu.
O Muránskom už v utajovanom režime rozhodla aj vláda a momentálne je na ťahu česká strana, ktorá udeľuje každému veľvyslancovi takzvaný agrément, teda súhlas s jeho prijatím. Ten najprv posudzuje české ministerstvo zahraničných vecí a tajné služby. Tie preveria, či nejde o človeka s väzbami na nepriateľské tajné služby, alebo či navrhnutá osoba nepôsobila proti záujmom Českej republiky.
O súhlase nakoniec rozhoduje český prezident Petr Pavel. Za veľvyslanca by ho mal Pellegrini vymenovať až potom, keď dostane pozitívnu odpoveď českej strany.
V Česku už to vedia
Nomináciu Muránskeho na post veľvyslanca v Prahe potvrdili Denníku N dva vysokopostavené zdroje z českej diplomacie. „Skutočne o ňom Slováci hovoria a chcú ho sem poslať,“ reagoval jeden z nich. „Máte správne informácie,“ potvrdil druhý.
Denník N sa pokúsil osloviť v súvislosti s jeho budúcim postom aj Muránskeho. Mobil nezdvihol a na SMS neodpovedal.
Česká diplomacia však nomináciou Muránskeho nadšená nie je, ide o človeka, ktorý s diplomaciou nemá skúsenosti. Niektorým predstaviteľom Česka prekáža aj to, k akej skupine ľudí inklinuje. „Bude tu reprezentovať Slovensko a ich vládu. A ako človek inklinujúci k dezinformáciám bude optimálna postava,“ posťažoval sa jeden z českých diplomatov.
Slovensko-české alebo z druhej strany česko-slovenské vzťahy zažívajú po nástupe štvrtej Ficovej vlády fázu výrazného ochladenia. Symbolické gesto, ktoré potvrdilo zhoršenie vzťahov, spravila tento rok česká vláda, keď v reakcii na slovenskú zahraničnú politiku zrušila spoločné zasadnutie vlád. To sa malo uskutočniť na prelome apríla a mája v Česku a Fico ani slovenskí ministri neskrývali, že ich takéto rozhodnutie Prahy mrzí.
Slovenská strana dala odvtedy viackrát najavo, že má záujem vrátiť sa k formátu medzivládnych konzultácií, ktoré potvrdzovali mimoriadnu kvalitu našich vzťahov, česká vláda však trvá na tom, že momentálne na to nevidí dôvod. Pri zdôvodňovaní zrušenia vysvetlili, že jedným z vážnych dôvodov bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom.
Čo konkrétne českým diplomatom na Muránskom prekáža? Jeho kontakty na slovenskú a českú dezinfoscénu. Príkladov je dosť.
Keď napríklad v ASA v októbri 2022 prebiehala debata o „zvrchovanosti, dnešných nepriateľoch slobody a nových hrozbách totality“, Muránsky na nej diskutoval s rusofilným expremiérom Jánom Čarnogurským, s analytikom Eduardom Chmelárom, ktorý bol donedávna poradcom Fica. Prišiel aj súčasný poslanec SNS Roman Michelko, podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, ďalší poradca súčasného premiéra Dalibor Jurášek, ktorý sa predtým pohyboval v prostredí konšpirátorov, a objavili sa aj českí analytici blízki dezinfoscéne – sociológ Jan Keller a bývalý diplomat Petr Drulák.

K Putinovi zavolal len proruských ľudí
Keďže pôjde o veľvyslanca členskej krajiny EÚ a NATO, českých diplomatov budú zaujímať aj Muránskeho názory na Rusko a na vojnu na Ukrajine. Keď tento rok moderoval diskusiu ASA k prezidentským voľbám v Rusku, zavolal si na ňu dvoch rečníkov – Jána Čarnogurského, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach Putinom organizovaného Valdajského klubu, a českého politológa a bývalého spolupracovníka komunistickej štátnej bezpečnosti Oskara Krejčího.
Tento český analytik napríklad šíri teóriu, že Nežná revolúcia bola vopred pripraveným sprisahaním, a za začiatkom vojny na Ukrajine vidí „anglosaskú geopolitiku“. Keď Muránsky túto diskusiu uvádzal, po Faičovi v hľadisku privítal europoslankyňu a predsedníčku českých komunistov Kateřinu Konečnú, ktorú oslovil súdružka.
Pre vzťahy s dezinfoscénou mal bývalý šéfredaktor ľavicového Nového slova a odborník na nemeckú filozofiu a na Kantovu etiku problém s vymenovaním za profesora. Podľa informácií Denníka N prezidentka Zuzana Čaputová váhala, či to má urobiť, ale napokon ho minulý rok za profesora vymenovala.
Zatiaľ sme si vymieňali profesionálov alebo osobnosti
Česko aj Slovensko si na posty veľvyslancov zvyklo posielať dlhodobo zaslúžilé postavy politikov či diplomatov. Príkladom českého prístupu bol syn popraveného komunistu Rudolfa Slánskeho alebo významní diplomati Vladimír Galuška a Jakub Karfík.
Praha do Bratislavy poslala v minulých rokoch napríklad aj niekdajšiu prvú dámu Liviu Klausovú, čo bolo symbolické, keďže šlo o manželku bývalého prezidenta a zároveň má slovenský pôvod. Po nej miesto obsadil niekdajší policajný prezident Tomáš Tuhý, ktorý post v Bratislave dostal za odmenu od prezidenta Miloša Zemana. Tuhého nominácia ako jediná vzbudzovala určité pochybnosti vzhľadom na to, za čo mu bolo miesto ponúknuté. Teraz je veľvyslancom Rudolf Jindrák – zaslúžilý diplomat, ktorý takisto pracoval pre Zemana.
Aj Slovensko doposiaľ posielalo do Česka svojich politikov alebo kariérnych diplomatov, ako napríklad súčasnú veľvyslankyňu Ingrid Brockovú. Tá do Prahy vycestovala len minulý rok, poverovacie listiny odovzdala českému prezidentovi vlani v polovici októbra.
Dlhoročným veľvyslancom bol i bývalý predseda Strany demokratickej ľavice Peter Weiss, expolitik Ivan Mjartan, diplomat Rastislav Káčer alebo rešpektovaný spisovateľ Ladislav Ballek.
Ich nástupcom sa teraz s najväčšou pravdepodobnosťou stane Martin Muránsky. Česká vláda či prezident môže v krajných prípadoch odmietnuť udeliť agrément a odmietnuť tak slovenského nominanta, nie je však pravdepodobné, že by spravili také silné gesto.
„V tomto prípade na to nie je dôvod. Reprezentuje ich. K takému kroku sa pristupuje v prípadoch, keď nejaký človek robil niečo proti Česku nebo veľmi nevhodne o danej krajine hovoril,“ povedal zdroj blízky českej vláde. „Koniec koncov, úlohou diplomacie nie je stýkať sa len so slušnými, inteligentnými a sympatickými ľuďmi,“ dodal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Miro Kern
Lukáš Prchal



































