Svetový newsfilter: Dva neuvážené kroky stačili na to, aby si Biden poškodil povesť

Dobrý deň,

s blížiacim sa návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa v Spojených štátoch začína diskutovať, aký odkaz po sebe zanecháva Joe Biden.

Dosluhujúci prezident si pripísal viacero veľkých úspechov vrátane presadenia masívneho infraštruktúrneho balíka a rýchleho zotavenia amerického hospodárstva po covide. Dvomi neuváženými krokmi si však výrazne poškodil povesť.

Prvý krok: Biden pred štyrmi rokmi kampaňoval so sľubom, že bude „prechodným“ kandidátom. Nikdy na záznam nepovedal, že chce byť prezidentom len na jedno funkčné obdobie, ale tvrdili to mnohí jeho poradcovia.

Vo všeobecnosti sa očakávalo, že po výhre nad Donaldom Trumpom upokojí dianie v Spojených štátoch a následne prenechá miesto mladšiemu členovi Demokratickej strany. Namiesto toho Biden hneď po zvolení avizoval, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie.

Napriek tomu, že ho podľa prieskumov drvivá väčšina Američanov považovala za príliš starého, na kandidatúre trval až do leta. Napokon odstúpil až v čase, keď bol tlak spolustraníkov neudržateľný. Jeho viceprezidentka Kamala Harris mala na kampaň len zhruba sto dní.

Nie je možné s určitosťou povedať, že Trump by dnes nebol prezidentom, ak by Biden odstúpil skôr. Platí však, že v prípade dlhšej kampane by demokrati mali väčšiu šancu. Ak by Biden rovno oznámil, že nebude kandidovať – a Trump by skutočne prehral -, dnes by ho veľká časť americkej spoločnosti označovala za hrdinu.

Druhý krok: Druhú vážnu chybu urobil Biden koncom minulého týždňa. Omilostil svojho syna Huntera, ktorý sa mal už čoskoro dozvedieť výšku trestu za to, že si počas závislosti od drog zaobstaral zbraň a neplatil dane.

Samo osebe to môže byť ľudsky pochopiteľné a za istých okolností by to mohlo byť aj politicky priechodné. Problém spočíva v tom, že Biden za posledné dva roky najmenej desaťkrát sľúbil, že k tomuto kroku nepristúpi. Ak sa aj niečo v posledných týždňoch dramaticky zmenilo, verejnosti to nijako nevysvetlil.

Biden, ktorý už teraz patrí medzi najmenej populárnych prezidentov v histórii Spojených štátov, tým zrejme príde aj o dôveru časti liberálnych Američanov. Čo je horšie, podkopáva tým dôveru v americké inštitúcie, ktorú sa v posledných rokoch snažil obnoviť.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Joe Biden so synom Hunterom a s vnukom Beauom. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Samozrejme, ak Bidena kritizujú republikáni, je to od nich pokrytecké. Trump počas prvého funkčného obdobia omilostil svokra svojej dcéry aj viacerých ďalších spojencov.

V kampani zároveň sľuboval, že udelí milosť aj násilníkom, ktorí sa podieľali na pokuse o prevrat zo 6. januára 2021. To by podľa všetkého urobil bez ohľadu na to, či by Biden omilostil svojho syna, ale končiaci prezident mu práve dal veľmi silný argument.

Čaká sa, či Biden preventívne neomilostí aj vplyvných kritikov Donalda Trumpa, pri ktorých je reálne riziko, že sa im nová hlava štátu bude chcieť pomstiť. Diskutuje sa, že takúto milosť by mohla dostať napríklad bývalá republikánska kongresmanka Liz Cheney či imunológ Anthony Fauci.

Takýto krok by bol oveľa zrozumiteľnejší a s veľkou pravdepodobnosťou by sa medzi demokratmi aj časti nezávislých stretol s pozitívnymi ohlasmi.

Európa: Protesty v Gruzínsku pripomínajú Ukrajinu

V Gruzínsku celý týždeň pokračujú demonštrácie, ktoré sa začali po parlamentných voľbách koncom októbra a ešte nabrali na intenzite po tom, čo vláda strany Gruzínsky sen svojím rozhodnutím prerušila prístupové rokovania do Európskej únie. Ešte viac ako proeurópske sú tieto protesty protiruské. Vláda ich násilne potláča, už pristúpila aj k zatýkaniu predstaviteľov opozície.

Čo sa deje: Vláda minulý týždeň na vyhlásenie EÚ o ohrození demokracie v Gruzínsku zareagovala rozhodnutím o pozastavení prístupových rokovaní. Gruzíncov to nahnevalo a vyšli do ulíc brániť svoju európsku budúcnosť.

Štát sa rozhodol protesty potlačiť, v uliciach sa objavili ťažkoodenci, vodné delá aj slzný plyn. Ulice Tbilisi a iných gruzínskych miest sa teraz podobajú na ukrajinský Majdan spred desiatich rokov.

Polícia na protestoch zatkla už 330 ľudí, najnovšie aj predstaviteľov opozície. Lídra jednej zo štyroch opozičných skupín Niku Gvaramiu policajti vyniesli za ruky a nohy z jeho kancelárie v priestoroch strany, iných členov polícia zbila.

K zatýkaniu opozície došlo po tom, ako sa im premiér Irakli Kobachidze vyhrážal na tlačovke. Demonštrantov obvinil zo šírenia „liberálneho fašizmu“.

Aký bol vývoj: Opozícia protesty neorganizovala, ide o spontánne demonštrácie, ktoré sa šíria po Tbilisi a iných gruzínskych mestách, pričom neustále narastajú. Opozícia organizovala demonštrácie na jar, keď vláda schválila takzvaný „ruský zákon“, teda zákon o zahraničných agentoch, ktorým aj Kremeľ šikanuje nepohodlné neziskovky a médiá.

Ďalšie protesty vypukli po septembrových voľbách, ktorých transparentnosť žiada preveriť aj Európska únia, pričom Európsky parlament dokonca požiadal Gruzínsko o ich zopakovanie pre podozrenia z manipulácie. Aj v tých protestoch bola prítomná opozícia. Teraz je to však skôr o skutočnom hneve ľudí.

Čo chcú ľudia: Denník N sa tento týždeň rozprával so slovenskými aj s gruzínskymi expertmi, Slovenkou v Gruzínsku aj českou výskumníčkou, ktorá je v Tbilisi. Všetci sa zhodli na tom, že živelné protesty nie sú ani tak proeurópske, ako by sa mohlo zdať vzhľadom na ich spúšťač, ale skôr protiruské.

Rusko po invázii spred 16 rokov dodnes okupuje pätinu gruzínskeho územia. Gruzínci majú z vlastnej skúsenosti jasno v tom, že nechcú, aby ich krajina skončila v ruskej sfére vplyvu. Chcú ísť so Západom, pretože chcú slobodu.

Vládna strana Gruzínsky sen nebola v predvolebnej kampani protieurópska, ale ani pro. Presadzovala nacionalistickú vágnu myšlienku suverénnej krajiny, ktorá pôjde do EÚ, ale zachová si svoju identitu.

Strana tiež strašila, že ak sa krajina bude príliš rýchlo hrnúť do Únie, hrozí vojna s Ruskom. Tak ako Ukrajine. Stranu založil gruzínsky oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý zarobil v Rusku, ale aj na Západe. Hovorí sa o ňom ako o de facto lídrovi krajiny, hoci oficiálne je premiérom Irakli Kobachidze.

Viac o aktuálnej situácii sa dočítate tu: Demonštrantov telami bránia kňazi, na tých si policajti netrúfnu. Slovenka opisuje, čo sa deje v Gruzínsku.

Ázia: Chaos v Južnej Kórei

Niekedy na zničenie politickej kariéry stačí jeden deň. Tento týždeň to ukázal prezident Južnej Kórey, ktorý sa rozhodol vyhlásiť stanné právo, no po obrovskom odpore verejnosti aj ostatných politikov sa stiahol.

O čo ide: Južná Kórea je prezidentská republika, prezident je najdôležitejším človekom v krajine, nielen ceremoniálnou hlavou štátu. Vedie vládu a je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Od roku 2022 je v tejto funkcii Jun Sok-jol, ktorý bol za vlády predchádzajúceho prezidenta generálnym prokurátorom. Voľby pred necelými troma rokmi vyhral len veľmi tesne a jeho podpora odvtedy klesá – z približne 50 percent sa dostal až pod 25 percent.

Problémy Juna a jeho konzervatívnej strany PPP sa prejavili aj v aprílových parlamentných voľbách, ktoré vyhrala opozícia. Jeho frustrácia sa prejavila aj tak, že ako prvý prezident od obnovenia demokracie na konci 80. rokov neprišiel na úvodné zasadnutie novozvoleného parlamentu.

Čo urobil: Junovi sa vládne veľmi ťažko, momentálne má problémy napríklad s rozpočtom. Kroky, ktoré juhokórejský prezident urobil tento týždeň, však zrejme nečakal nikto. Riešenie situácie, ktorá mu bránila, aby efektívne presadzoval svoje návrhy, videl Jun v tom, že nastolí autokratický režim. Vládnuť by pomáhala armáda.

Jun vyhlásil stanné právo v utorok a zdôvodňoval to nekonkrétnou hrozbou protištátnych síl. V krajine, ktorá je demokratická od roku 1988 a predtým zažila desaťročia rôznych vojenských a diktátorských režimov, sa to nestretlo s pochopením. Prekvapilo to nielen ľudí v krajine, ale aj spojencov Soulu vrátane USA.

Stanné právo trvalo len šesť hodín. Parlament sa zmobilizoval a zahlasoval za jeho zrušenie, hoci pri budove už boli bezpečnostné zložky. K politikom sa pridali aj ľudia, ktorí vyšli demonštrovať do ulíc.

Čo bude ďalej: Proti Junovi sa postavili aj viacerí členovia jeho strany a niektorí predstavitelia vlády podali demisie. Poslanci už spustili impeachment, teda ústavnú obžalobu, ktorá môže viesť k odvolaniu Juna.

Hlasovať by sa malo už v sobotu. Prezident skončí, ak impeachment podporia dve tretiny poslancov. Na to, aby sa to stalo, je nevyhnutné, aby zaň hlasovalo aspoň osem poslancov prezidentovej strany.

Bez ohľadu na výsledok impeachmentu z diania v Južnej Kórei plynie dôležitá lekcia. Ukázalo sa, že aj zabehnuté demokracie sa môžu pomerne rýchlo ocitnúť v ohrození. No ak sú funkčné, dokážu sa veľmi dobre brániť – tentoraz sa prezidentovi nepoddali médiá, voliči ani veľká časť politikov.

Problém je, ak sú inštitúcie a ľudia otupení natoľko, že reakcia nepríde. Ak by to tak bolo v Južnej Kórei, dnes by už bola o krok bližšie k autokracii.

Latinská Amerika: Argentína šetrí na antikoncepcii

Argentínsky prezident Javier Milei už v predvolebnej kampani hovoril o veľkom šetrení a čo najmenšom štáte. Jeho ďalšie opatrenie v tomto smere sa týka reprodukčných práv a sexuálneho zdravia.

Čo sa deje: Libertariánsky prezident Javier Milei sa rozhodol šetriť na antikoncepcii, prezervatívoch a interrupčných tabletkách. K jeho predchádzajúcim opatreniam patrilo napríklad rušenie niektorých ministerstiev, napríklad kultúry či rezortu pre záležitosti žien.

Teraz sa ženy stávajú opäť jeho obeťou. Zrušil totiž sľub predchádzajúcej vlády, že ľuďom s verejným zdravotným poistením rozdá 26 miliónov prezervatívov, čo je nielen ochrana pred neželaným tehotenstvom, ale aj šírením pohlavných chorôb. Rozdali len 2,4 milióna, teda ani desatinu. Zo zásob dlhodobej antikoncepcie, ako sú napríklad vnútromaternicové telieska, ľuďom odovzdali len tretinu.

Ako píše El País, toto opatrenie môže zastaviť úspechy Argentíny, ktorá v uplynulých rokoch dokázala práve vďaka takejto iniciatíve znížiť úmrtnosť pri pôrode, šírenie ochorení ako syfilis a počet tehotenstiev maloletých.

Reprodukčné práva: Aj napriek tomu, že prezident Milei je podľa vlastných slov inštruktor tantrického sexu, v krajine rastú konzervatívne sily, ktoré môžu ohroziť len nedávno nadobudnuté práva. Interrupcie sú v Argentíne povolené od roku 2020. Tisíce ľudí vtedy v uliciach aj napriek pandémii sledovali veľkoplošnú obrazovku a čakali na výsledky hlasovania po 12-hodinovej debate. Išlo o veľkú vec.

V Argentíne sa rozbehla aj sexuálna výchova, ktorá pomohla odhaľovať prípady sexuálneho násilia na deťoch. Až osem z desiatich prípadov sexuálneho zneužívania detí sa nahlásilo po tom, ako sa o tejto téme diskutovalo v škole. Lenže aj tá je teraz pre rastúce konzervatívne sily ohrozená, hoci má evidentne zmysel.

O čo mu ide: Nie je zrejmé, o čo presne okrem šetrenia Mileiovi ide a prečo mu prekáža napríklad sexuálna výchova; pred vstupom do politiky v televízii verejne rozprával aj o svojej ejakulácii.

Milei považuje interrupciu za vraždu a neuznáva právo žien rozhodovať o svojich vlastných telách, hoci zároveň nemá problém s predajom vnútorných orgánov, pretože vraj ide len o ďalšiu formu trhu.

A čo sa týka pokrývania prezervatívov a antikoncepcie verejným zdravotným poistením, tam mu zrejme ide len o peniaze.

Afrika: Biden na návšteve Angoly

Joe Biden tesne pred koncom mandátu pricestoval na svoju prvú prezidentskú návštevu subsaharskej Afriky. Jedným z hlavných bodov rokovaní boli dlhodobé investície, ktoré majú konkurovať Číne.

O čo ide: Afrika je kontinent, ktorému americkí prezidenti venujú väčšiu pozornosť zväčša len v prípade kríz – či už ide o prevraty, ktoré sa týkajú bezpečnostných záujmov USA, aktivity pirátov ohrozujúce medzinárodný obchod, alebo potenciálne epidémie či pandémie.

V Afrike bol naposledy ako prezident Barack Obama – v roku 2015 prišiel do Kene, odkiaľ pochádzal jeho biologický otec. Trump kontinent nikdy nenavštívil a Joe Biden vycestoval až na konci svojho mandátu.

Prišiel do Angoly, kde dokonca americký prezident nebol nikdy.

Dôležitý projekt: Ak mala návšteva Bidena upriamiť pozornosť na spoluprácu s krajinami v Afrike, tak jej načasovanie nebolo najlepšie. Americký prezident tento týždeň udelil amnestiu svojmu synovi, čo bola správa číslo jeden nielen v USA.

V Angole Biden sľuboval dlhodobú spoluprácu a investície. Jednou z tých najdôležitejších by mal byť projekt železničného koridoru, do ktorého sú zapojené aj ďalšie západné štáty.

Trať spája Angolu so Zambiou a s Demokratickou republikou Kongo. V týchto krajinách sa ťažia cenné suroviny potrebné na výrobu batérií do elektromobilov či smartfónov.

Čo bude ďalej: Záujem o vplyv v tomto regióne z podobných dôvodov majú všetci veľkí svetoví hráči, najviac sa dlhodobo snaží Čína. Rusko zas aj vďaka žoldnierom spolupracuje s viacerými autokratickými lídrami.

A hoci sa to Biden počas návštevy Angoly snažil zakryť, pre Biely dom Afrika nebola veľmi dôležitá ani počas jeho mandátu. O to zložitejšie je dobiehať vzťahy, ktoré si tam za ten čas vytvorili Čína a Rusko – aj vďaka tomu, že ich netrápi porušovanie ľudských práv či netransparentné voľby.

Od Donalda Trumpa, ktorý nastúpi do funkcie v januári, sa veľká zmena v politike voči Afrike očakávať nedá. Počas svojho prvého mandátu tento kontinent takmer úplne ignoroval.

Meno týždňa: Michel Barnier

Po historickom hlasovaní (prvýkrát od roku 1962) o nedôvere vláde padol kabinet, ktorý po predčasných voľbách zostavil Emmanuel Macron. Bývalý eurokomisár a viacnásobný minister Michel Barnier tak bol premiérom len tri mesiace.

Macron ho dosadil do funkcie, hoci vo voľbách získala najviac mandátov krajná ľavica. Jeho hlavnou úlohou bol rozpočet na budúci rok a Barnier sa rozhodol využiť možnosť, že ho pretlačí bez súhlasu poslancov, čo znamenalo práve hlasovanie o nedôvere. V ňom sa spojila krajná ľavica a krajná pravica pod vedením Marine Le Penovej.

Vo Francúzsku tak pokračuje politická kríza, čo pre Európu nie je dobrá správa aj preto, že nedávno padla vláda v Nemecku. Tam budú voľby vo februári. Vo Francúzsku sa môžu konať najskôr v lete, teda rok po hlasovaní, ktoré vyvolal Macron po tom, čo jeho strana prepadla v eurovoľbách.

Jeho podpora zrejme bude aj naďalej klesať, momentálne mu dôveruje len štvrtina ľudí. Francúzsky prezident bude v úrade ešte dva a pol roka a vzhľadom na spomínané okolnosti to nebude mať ľahké.

Viac o páde vlády čítajte tu.

Foto týždňa

Na fotografii je opustený tank sýrskej armády na juh od Aleppa. Mesto získali pod kontrolu opoziční povstalci, ofenzívu vedie islamistické zoskupenie, ktoré malo v minulosti väzby na al-Káidu.

Režim prezidenta Asada je útokmi zjavne zaskočený rovnako ako jeho spojenci Irán a Rusko, ktorí zahraničie obviňujú z podpory rebelov. Tí medzičasom pokračujú v ofenzíve a vo štvrtok získali aj mesto Hamá, ktoré je štvrté najväčšie v krajine.

Viac čítajte tu: Religionista Kovács o dianí v Sýrii: Prežitie Asada teraz závisí od Iránu a Putina