Rumunský ústavný súd anuloval prvé kolo prezidentských volieb. Odtajnené dokumenty naznačujú, že do nich zasahovalo Rusko

V nedeľu mali Rumuni a Rumunky voliť prezidenta v druhom kole volieb. V piatok však rumunský ústavný súd anuloval výsledky prvého kola a rozhodol, že sa bude musieť zopakovať.

V prvom kole vyhral Calin Georgescu, krajne pravicový podporovateľ Putina, ktorého ešte pred dvomi mesiacmi nikto poriadne nepoznal. Potom sa však náhle vyšvihol na sociálnej sieti TikTok.

V stredu kancelária súčasného prezidenta Klausa Iohannisa odtajnila dokumenty rumunskej spravodajskej služby, ktoré potvrdili zneužívanie sociálnej siete a naznačili ruskú stopu, pričom by malo ísť o podobný systém ovplyvňovania volieb, ako sme videli v Moldavsku alebo na Ukrajine.

Viac informácií o zrušení prvého kola zatiaľ nie je známych. V rozhodnutí sa píše, že súd „anuluje celý volebný proces týkajúci sa voľby prezidenta Rumunska“.

Súd anuloval celé voľby a rozhodol, že sa má zopakovať aj predvolebná kampaň. Vláda má 90 dní na to, aby ich zorganizovala, a podľa portálu Euractiv sa špekuluje, že by mohli byť vo februári alebo marci.

Prezidentská kancelária odtajnila dokumenty spravodajskej služby

Georgescu odkázal, že sa k situácii vyjadrí o deviatej večer rumunského času (o ôsmej večer stredoeurópskeho času). Viac informácií zatiaľ neposkytol.

Rumunský premiér Marcel Ciolacu povedal, že rozhodnutie súdu o zrušení je „jediným správnym rozhodnutím“. Dodal, že „rumunské hlasovanie bolo očividne skreslené v dôsledku zásahu Ruska“ a že „prezidentské voľby sa musia opakovať“.

V prvom kole vyhral voľby Calin Georgescu, ktorý získal 23 percent hlasov. Do druhého kola postúpila prozápadná kandidátka, bývalá novinárka Elena Lasconi s podporou 19 percent. Ani ona nie je so zrušením volieb spokojná a rozhodnutie označila za únos volebného procesu. „Dnes je ten moment, keď rumunský štát pošliapal demokraciu. Boh, rumunský ľud, pravda a zákon zvíťazia a potrestá tých, ktorí sú vinní z ničenia našej demokracie,“ vyjadrila sa.

Výsledky prvého kola prezidentských volieb 24. novembra prekvapili aj analytikov, keďže podľa prieskumov sa do druhého kola nemal dostať ani Georgescu, ani Lasconi. Prezidentská kancelária odkázala, že zaznamenala „rastúci záujem“ zo strany Ruska „ovplyvňovať verejnú agendu v rumunskej spoločnosti“. Ústavný súd nariadil prepočítanie hlasov pre podozrenia z manipulácie a záujem o to, či voľby boli zmanipulované, rástol.

V stredu sa kancelária odchádzajúceho prezidenta Klausa Iohanissa rozhodla na žiadosť médií a občianskych združení odtajniť spravodajské dokumenty, podľa ktorých Georgescu benefitoval z kampane na TikToku podobnej tým, ktoré sme videli v Moldavsku a na Ukrajine.

Podľa jedného z dokumentov volebné úrady údajne požiadali TikTok o stiahnutie príspevkov, ktoré podporovali Georgesca bez toho, aby identifikovali, kto za ich reklamu platil. TikTok údajne odpovedal, že sú v Rumunsku nedostupné, čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivá informácia. V Rumunsku boli viditeľné ešte aj v deň volieb, pričom moratórium podľa rumunského zákona trvá 48 hodín.

TikTok Georgesca „neoznačil za politického kandidáta“. To znamená, že jeho obsah sa šíril rýchlejšie a k väčšiemu publiku ako obsah tých, ktorí za prezidentských kandidátov boli označení. Šírenie ich obsahu bolo regulované.

Odtajnené dokumenty k tomu dodávajú, že na TikToku existovala celá sieť, ktorá bola priamo spojená s Georgescovou kampaňou. Malo byť na ňu napojených až 25-tisíc rôznych účtov, ktoré boli pred prezidentskými voľbami veľmi aktívne. Približne 800 z týchto účtov existovalo od roku 2016, teda od roku založenia tejto čínskej, ťažko regulovateľnej sociálnej siete. Do novembra tohto roku však takmer neboli aktívne.

Ďalší dokument dodáva, že účty mohli byť „koordinované štátnym aktérom“. Nepíše priamo o Rusku, ale dôrazne to naznačuje. Rumunská tajná služba písala aj o tom, že za kampaňou stála „veľmi dobrá spoločnosť zaoberajúca sa digitálnym marketingom“, ktorá mala očividne veľa skúseností s tým, ako obchádzať pravidlá používania TikToku.

V dokumentoch sa píše aj o kupovaní hlasov, pričom do toho mali byť zapletení členovia extrémistických a krajne pravicových hnutí, ľudia s väzbami na organizovaný zločin alebo takí, ktorí patria k rôznym náboženským kultom propagujúcim proruské, antisemitské, anti-NATO a protiukrajinské naratívy.

Od odtajnenia dokumentov k protestom na námestí

Ministerstvo vnútra tiež vyvrátilo Georgescovo tvrdenie, že na kampaň nič neminul. Zverejnili správu, podľa ktorej platil rôznym influencerom, ktorých najala sprostredkovateľská firma, a dostávali 80 eur za každý post a za každých 20-tisíc sledovateľov. Influenceri zverejňovali videá a príspevky, v ktorých opisovali „ideálneho kandidáta“. Nespomenuli Georgescovo meno, ale zhodou okolností sa ich opis zakaždým zhodoval s jeho profilom.

Prieskumy pred voľbami sú veľmi vyrovnané. V poslednom viedla Lasconiová 48 ku 46 percentám.

Georgescu je kandidát, ktorý kritizuje Európsku úniu, NATO a Ukrajinu, obdivuje Putina, rumunských fašistických lídrov z 30. a 40. rokov minulého storočia, spochybňuje pandémiu covidu a tvrdí, že na Mesiac ľudská noha nikdy nestúpila.

TikTok je v Rumunsku veľmi obľúbený. Účet na tejto sociálnej sieti má 47 percent rumunskej populácie, v 19-miliónovej krajine má deväť miliónov užívateľov. Ide o najvyššie číslo spomedzi krajín Európskej únie. Na porovnanie, na Slovensku má účet na TikToku 1,1 milióna užívateľov, čo je 20 percent populácie.

Veľmi priamo sa k podozreniu, že voľby ovplyvnila Moskva, vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na samite na Malte. „Rumunské úrady odhaľujú veľké a dobre financované ruské úsilie ovplyvniť nedávne prezidentské voľby,“ povedal.

Vo štvrtok tisíce Rumunov vyjadrili svoj názor na námestí pred univerzitou v Bukurešti. Prišli vyjadriť podporu proeurópskej prezidentskej kandidátke Elene Lasconiovej a demokratickým hodnotám. Mávali vlajkami Európskej únie a skandovali „Sloboda“ a „Európa“. Na pódiu, taktiež pred vlajkou Európskej únie, stáli rečníci a hudobníci, ktorí sa prihovárali ľuďom.

„Obávam sa, že demokracia v tejto krajine zmizne, a to nechcem,“ povedala jedna z prítomných demonštrujúcich Liliana Rotaru. 29-ročný softvérový inžinier Andrei Buterez dodal, že Rumunsko je „vo vážnom nebezpečenstve, že dopadne ako Bielorusko, keď Rusko úplne ovládne našu krajinu“.

„Neviem, ako bude vyzerať naša budúcnosť, ak vyhrá ruský kandidát, proruský kandidát,“ povedala na demonštrácii Rumunka Laura Boncu. „Som tu, aby som ukázala, že Rumunsko je stále demokracia a my bojujeme a prišli sme, aby sme zajtra mohli žiť v demokracii.“

Víťazstvo Georgesca by mohlo mať negatívny dopad na susednú Ukrajinu, ktorú Rumunsko od roku 2022 podporuje. Poskytlo jej systém protiraketovej obrany Patriot aj finančnú podporu, a rumunské prístavy boli kľúčové pre vývoz ukrajinského obilia. Okrem toho sú v Rumunsku aj základne NATO, pričom jedna z nich má byť po dostavbe väčšia ako základňa Ramstein v Nemecku.

BBC sa Georgesca vo štvrtok pýtala, či súhlasí s európskou podporou Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné“. Odpovedal, že „nie“. Podpora Ukrajiny bude za jeho vlády „nula. Všetko sa zastaví. Musím sa postarať len o svojich ľudí. Sami máme veľa problémov.“

Rumunsko však má a aj bude mať proukrajinskú vládu, čiže aj keď Georgescu vyhrá voľby, jeho vplyv na zahraničnú pomoc Ukrajine môže byť obmedzený. Aj Bulharsko má proruského prezidenta, no proeurópska vláda Ukrajine pomáha.

Mali aj parlamentné voľby

Prezident v Rumunsku má obmedzenú výkonnú moc vo vnútorných záležitostiach, aj keď môže vetovať návrhy zákonov prichádzajúce z parlamentu. Významnejšie rozhodovacie právomoci ako na domácej politickej scéne má v oblasti národnej bezpečnosti, zahraničnej politiky a aj v otázke menovania sudcov. Funkčné obdobie trvá päť rokov. Bude reprezentovať Rumunsko na samitoch EÚ a NATO.

Medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb Rumuni volili aj parlament. Vo voľbách minulú nedeľu síce vyhrala Sociálnodemokratická strana, ale tri krajne pravicové strany získali dohromady viac ako 30 percent hlasov.

Sociálnodemokratickú stranu vedie súčasný líder Marcel Ciolacu, ktorý kandidoval za prezidenta a napriek tomu, že bol favoritom prieskumov verejnej mienky, sa do druhého kola nedostal. Bolo to prvýkrát za uplynulé tri desaťročia, čo sa do druhého kola nedostal kandidát tejto veľkej politickej strany.

V stredu po parlamentných voľbách štyri hlavné politické strany ohlásili vznik koalície. Tvoria ju Sociálni demokrati súčasného premiéra Marcela Ciolaca, ktorý bol favoritom prieskumov v prezidentských voľbách, ale skončil štvrtý, potom Liberáli, reformistická strana Únia zachráňme Rumunsko, Maďarská menšinová strana a zástupcovia iných etnických menšín. V takomto zložení budú mať v parlamente väčšinu.

Ich cieľom je udržať Bukurešť na európskej a atlantickej ceste a zabrániť izolácii Rumunska. Taktiež chcú, aby krajina ekonomicky rástla, a chcú bojovať s rastúcimi nákladmi na bývanie. Zatiaľ neoznámili, kto bude premiérom, ale môže ním teoreticky ostať aj Ciolacu.