Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Mám dve deti, 8-ročného syna a 6-ročnú dcéru, ktoré sa neustále hádajú a súperia medzi sebou. Často sa to začne ako hra, ale namiesto toho, aby si pomáhali, väčšinou sa začnú už po pár minútach hádať a niekedy aj biť. V poslednom čase si začínajú robiť „srandu“ aj z vecí, ktoré sú pre toho druhého dôležité, čo ešte viac zhoršuje vzťah medzi nimi. Namiesto toho, aby sa normálne spolu zahrali, si len robia zle. Myslela som si, že s nástupom do školy ich to prejde, ale mýlila som sa. Zvažujeme aj to, že by možno potrebovali mať každý svoju izbu, ale aktuálne to nedokážeme zariadiť. Musia nejako spolu vydržať.
Chcela by som vedieť, čo môžem ako rodič robiť, aby sa tieto hádky zmiernili a aby si začali viac vážiť jeden druhého. Zároveň by ma zaujímalo, či je takáto súťaživosť medzi súrodencami v tomto veku normálna a ako správne zasiahnuť, aby sa deti nenaučili znevažovať jeden druhého a zachovali si zdravý vzťah aj v dospelosti. Je to problém, ktorý sa dá vyriešiť tým, že ich naučím komunikovať a riešiť konflikty, alebo je to skôr fáza, ktorá prejde časom, ak im dám viac priestoru a nezasahujem do ich vzťahu? Ako môžem podporiť zdravú konkurenciu a spoluprácu, aby sme doma nemuseli stále len riešiť ich hádky?
Jana, 37 rokov
Odpovedá psychologička Jana Ashford 
Milá Jana,
hádky a súperenie medzi deťmi vedia byť vyčerpávajúcou súčasťou rodinného života. Mnohí rodičia podobne ako Vy premýšľajú o tom, ako zlepšiť spoločné fungovanie medzi deťmi, a kladú si otázku, či deti nechať vyriešiť si svoje nezhody samy alebo do konfliktov zasahovať. Do istej miery závisí odpoveď na túto otázku od veku detí a od toho, či sú pomerne vyváženými partnermi v komunikácii alebo je jeden stále dominantný a druhému je prevažne ubližované. Ale ak vidíme, že deti samy nevedia nachádzať riešenia problémových situácií, je dobré im pomôcť v spoločnej komunikácii a vnímať to ako príležitosť na učenie sa dôležitých sociálnych zručností od dospelého.
V prvom rade sa poďme pozrieť na to, čo môžete pre svoje deti robiť, aby ste konfliktom čo najviac predišli. Pravidlo číslo jeden: skúste svoje deti nikdy neporovnávať. Nepodporujte medzi nimi žiadnu formu súťaživosti či konkurencie, smerujte k spokojnosti oboch individuálne a prajnosti a spolupráci vo dvojici. Venujte každému z nich špeciálny čas len s jedným z Vás rodičov (alebo s obomi rodičmi), aby mohli mať čo najviac naplnené svoje emočné potreby. Je väčšia šanca, že potom budú ústretovejší voči súrodencovi.
Dôležitá je aj otázka vlastného priestoru, ktorú ste načrtli. Ak musia deti zdieľať spolu izbu, je fajn mať aspoň jasne rozdelený priestor, ktorá časť izby je koho. Predeliť ju nábytkom alebo aspoň čiarou nalepenou na zemi a trvať na tom, že do súkromného priestoru by si deti navzájom bez súhlasu druhého nemali vstupovať.
Venujte deťom pozornosť nielen riešením konfliktov, keď nastanú, ale ešte predtým – zapájajte ich aj do spoločných aktivít, modelujte im, ako Vy riešite dohadovanie sa s druhými atď. Vyhnite sa situáciám, ktoré sú najkonfliktnejšie (konkrétna činnosť večer, keď sú deti unavené; alebo pred večerou, keď sú hladné; keď sa ráno odchádza z domu). Naučte svoje deti jednoduché pravidlá vyjednávania a delenia sa – striedanie sa v určitých činnostiach, delenie si sladkostí tak, že jeden rozdeľuje a druhý si vyberá atď.
Je dôležité, aby ste mali jasne nastavené hodnoty a pravidlá v rodine – ak sa Vám nepáči, že sa deti smejú z vecí, ktoré sú pre druhého dôležité, toto rázne zastavte. Napríklad: „V našej rodine sa nevysmievame zo záujmov druhých.“ Dajte pozor na to, aby pravidlo určite platilo pre všetkých, aj pre dospelých.
Keď už konflikt nastal, nemá zmysel hrať sa na sudcu a hľadať vinníka. Je dobré nechať si krátko povedať, čo sa udialo, uznať deťom ich pocity a viesť ich k dohode na riešení. Ak je situácia príliš horúca, niekedy pomôže deti na čas oddeliť, kým trochu „vychladnú“, a až následne sa vrátiť k rozhovoru a k náprave, ak je to nutné.
Konflikty medzi súrodencami vôbec nemusia znamenať, že majú deti zlý vzťah. Na vyváženie je však fajn podporovať dobré spoločné zážitky, napríklad si zahrať hru, kde sú deti spolu proti rodičom.
Téma súrodeneckých vzťahov je veľmi obsiahla a ťažko ju zhrnúť do pár rád. Ak by ste sa o nej chceli dozvedieť viac, odporučila by som Vám prečítať si niektorú z knižiek, ktoré k tejto téme vyšli.
Držím Vám palce.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Iveta Tanoczká
Poradňa N










































