Aj PS potrebuje svojho Kotiana

Autor je bývalý poradca predsedu vlády.

Predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian v rozhovore pre Denník N povedal, že „Smer je jediná strana, ktorá keď niečo sľúbi, tak to splní. Ani Hlas to nerobí a SNS už vôbec nie“. Úlohou nasledujúcich riadkov nie je tento výrok vyvracať, ale brať ho ako východisko zamyslenia, že na Slovensku chýba seriózna ľavicová strana sociálnodemokratického typu, ktorá by autenticky zastupovala aj časť seniorov.

Predseda Kotian povedal ja toto: „Ja som sa učil marxizmus-leninizmus, ktorý učil, že politika je koncentrovaná ekonomika. Ak teda chcem niečo ekonomicky dosiahnuť, musím politicky ovplyvňovať. Ak chcem dosiahnuť, aby mali dôchodcovia 13. dôchodky, keby som nemal otázky smerom k politikom, tak ich ani nemáme. Napríklad mimoriadnu valorizáciu nám schválilo 110 poslancov. Ovplyvnil som koalíciu aj opozíciu.“

Ani teraz sa nebudeme púšťať do polemiky, v akej miere bola mimoriadna valorizácia v roku 2023 zásluhou predsedu Kotiana.

Iné je dôležité: ak ide o benefity pre seniorov, v parlamente sa spravidla vždy nájde široký konsenzus, ale v koncovke profituje z neho najmä Smer a možno ešte jeho odštiepenci v Hlase. Inými slovami, nech to znie akokoľvek absurdne, Smer a Hlas majú na hôrno-dolinatom Slovensku imidž sociálne cítiacich politikov.

 Charizmatický odborár, odborárka?

Keď prišiel Ivan Korčok do Progresívneho Slovenska, analytici z prieskumných agentúr zapochybovali o jeho výraznom vplyve na rast preferencií tejto strany, a to z logického dôvodu: priaznivci Ivana Korčoka sú už v hojnom počte aj priaznivcami PS, takže sú v prieskumoch už zarátaní. Inými slovami, nedajú sa očakávať významné prírastky nových voličov. S tým, pravda, súvisí aj to, že s Ivanom Korčokom neprišli do PS ľavicoví voliči.

Sem-tam sa vyskytnú úvahy, že by sa PS malo posunúť viac do stredu. S Ivanom Korčom je tento posun takpovediac už aj personifikovaný. Táto požiadavka možno sedí na zvoľnenie akcentov pri témach LGBTI+, ale určite by sa nemala viazať so sociálnymi témami – istoty seniorov, ochrana zamestnaneckých práv najmä manuálne pracujúcich, presadzovanie sociálnej spravodlivosti a pod. V týchto „industriálnych“ ľavicových témach by sa malo PS posunúť viac doľava.

A tento posun by mal byť na priemyselnom Slovensku aj personifikovaný, aby bol viditeľný a využiteľný v praktickej politike. Inými slovami, aj PS by malo mať svojho „Kotiana“, ktorý keď povie, že PS je jediná strana, ktorá keď niečo sľúbi, tak to splní, bude to uveriteľné. Kto by to typovo mal byť? Napríklad nejaký charizmatický odborár, odborárka…?

Keď sa pozrieme na uplynulé roky, na pravej strane politického spektra bola vždy tlačenica, ale naľavo vládol monopolne prakticky len Smer. Tieto akože pravicové vlády však na rozdiel od vlád Smeru vykazovali veľkú nestabilitu. Netreba mať veľa chochmesu, aby sme dospeli k záveru, že tento ľavicový komfort treba Smeru, tejto populistickej strane, ktorá sa už neštíti ani krajne pravicových naratívov, vziať.

Slovenský politický život potrebuje serióznu, autentickú sociálnu demokraciu a okrem PS nevidno nikoho, kto by sa mal tejto výzvy chopiť. Na námietku, že Smer s Ficom na čele je čosi ako kult a zo svojich ľavicových pozícií je prakticky nevytlačiteľný, možno povedať len toľko, že je to otázka zápasu.

Nádej na zmenu

Práve z ľavicových pozícií sa dá pre určité vrstvy obyvateľstva demaskovať Smer ako antisociálna, bezohľadná a skorumpovaná partaj. A nie je vecou verejného záujmu len to, aby Smer prišiel o časť voličov (ako už v minulosti aj prišiel), ale aj aby sa natrvalo na ľavicovej strane politického spektra usídlil neskorumpovaný, proeurópsky politický subjekt, ktorý bude mať dôveru aj slovenských „hladových dolín“.

Smer a jeho zúrivého „doriti“ predsedu treba skrátka vypudiť z ľavice, lebo tam nemajú čo hľadať. Je to čosi ako čistenie Augiášovho chlieva. Hlas nič nevyčistí, jediný, kto zostáva a má reálnu šancu, je PS.

Z tohto uhla pohľadu je to historická chvíľa, že tu niekto s takýmto potenciálom konečne je. A z tohto uhla pohľadu aj ten súčasný marazmus bude potom znesiteľnejší, keď ho bude živiť nádej na zmenu tej nešťastnej slovenskej paradigmy – seriózna pravica zlyháva, krajná sa radikalizuje a Smer nad tým všetkým vládne.

Takže ako to básnil Majakovskij? Ľavá, ľavá, ľavá…