Monika Tódová
Keď došlo k zadržaniu policajtov Róberta Magulu a Branislava Dunčka, minister vnútra Šutaj Eštok na Facebook napísal: „Dnes inšpekcia zadržala dvoch policajtov zo skupiny čurillovcov. Zákon a spravodlivosť platí pre všetkých rovnako.“ Na čo sa to pozeráme?
Marián Leško: Pozeráme sa na opakovaný pokus vládnej koalície, ktorý vychádza z Murphyho zákona: Keď niekoho nedokážete presvedčiť, tak sa ho aspoň snažte čo najviac popliesť a zmiasť. Obvinením pánov Dunčka a Magulu sa pokúšajú vytvoriť dojem, že všetci sú rovnakí a všetci sa dopúšťajú protizákonných činností. Má to potvrdzovať vyjadrenia Smeru, že tu bolo sprisahanie policajtov. V štyridsiatich prípadoch, ktoré títo policajti vyšetrovali, sú právoplatné rozsudky za trestné činy korupčného charakteru. O korupcii na najvyšších miestach vypovedali takí funkcionári, ako je šéf finančnej správy, šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, námestník SIS, podnikateľ, ktorý dodával štátu digitálne služby. To nie je to isté ako toto obvinenie policajtov. Je našou povinnosťou nedať si natlačiť kaleráb do hlavy, že toto potvrdzuje, že sa v tom nedá vyznať, že všetci majú niečo za nechtami. Je to jednoducho pokus, aby sme si všetci povedali, ako zvykne hovoriť náš pán premiér: V tom sa už ani divá sviňa nevyzná. Divá sviňa možno nie, ale my normálni ľudia sa v tom vyznáme.
Vyšetrovateľ major Miroslav Lapin sa policajtovi Magulovi položil aj tieto otázky: „Participovali ste na vytvorení knihy Mareka Vagoviča Čurillovci? Mohli by ste uviesť, či ste boli v kontakte v minulosti alebo v súčasnosti s protagonistami knihy Čurillovci? Ak áno, opíšte na aké účely sa kontaktujete, čo riešite a tak ďalej.“ Bude písanie knihy trestným činom?
Martin M. Šimečka: Tento pán vyšetrovateľ, samozrejme, netuší, akým spôsobom sa pridal k svojim predchodcom ešte z minulého režimu, lebo vtedy sa tiež pýtali na knihy. Dobrou správou je, že knihy ešte niečo znamenajú. Berme to ako poctu literatúre. Tento vyšetrovateľ považuje knihu Mareka Vagoviča za podvratnú, preto sa na ňu pýta. Táto vládna koalícia vyrástla na vybudovaní veľkej pyramídy lží. Na to, aby zostali pri moci, musia tú pyramídu lží ustavične opevňovať a opravovať. A teraz im nejaký Marek Vagovič a policajti tú pyramídu búrajú. To ich nepríčetne rozčuľuje. A nielen oni, aj slobodné médiá. Zúfalo potrebujú buď všetkých poslať do basy, alebo zakázať knihy a nedarí sa im to. Dobrou správou je, že so slobodnými médiami sme v inej situácii ako v iných krajinách, kde už autoritári dokončili svoju prácu. Pyramída lží sa im bude neustále rozpadať. Ako dodatok poviem, že ani komunisti netrestali za písanie kníh. Síce sa vypytovali, čo ste to zase napísali, ale komunisti boli na rozdiel od týchto dnešných predsa len vzdelaní, ešte aj Marx a Lenin písali knihy. Mali ku knihám nejakú úctu, veď na tom bol vybudovaný celý vedecký komunizmus. Za napísanie knihy zatvorili iba jediného človeka. Bol to Jiří Gruša za vynikajúci román Dotazník. Tri mesiace sedel vo vyšetrovacej väzbe, aj tak potom neprišlo k procesu. Komunisti trestali šírenie kníh, médiá a samizdat, ale nie samotných autorov.
Doručuje týmto Fico výsledky svojim voličom? Cez víkend povedal príbeh o rybárovi, ktorého stretol: „Rybár mi povedal, že som na opozíciu a médiá veľmi dobrý a že za odmenu sa ma opäť pokúsia bez dôvodov zatvoriť alebo urobiť niečo ešte horšie.“
Martin M. Šimečka: Milujem rozprávky, vyrástol som na Dobšinskom. Táto rozprávka je výborná. Pozoruhodné je, že stretne rybára, ktorý mu vyčíta, že je príliš dobrý. Všimnite si, že Fico tomu rybárovi nepovedal: „Počúvajte, čo ja s tým mám?! To nie je moja premiérska téma ako zdravotníctvo a nezávislá justícia.“ Povie, že je príliš dobrý, dobrý kráľ, ale môže byť aj zlý. Ja mám tiež takú rozprávku. Išiel som onehdy lesom a stretol som hubára. Hovorím „pambodaj šťastia, hubár“. Hubár spakruky na mňa zrúkne: „Počúvajte, veď ten Fico je trafený, pije, potrebuje sa liečiť na hlavu!“ Ale ja ako dobrák hovorím: „Ja nie som psychiater, toto nie je moja téma, čo ja s tým mám?“ Dosť rozprávok. Robert Fico ľuďom dáva hnev za ich zbabrané životy. Môžu za to mimovládky, médiá, opozícia – tak ako aj za jeho zbabraný život.
Čo môžu v tejto chvíli urobiť ľudia pre vyšetrovateľov?
Marián Leško: Máločo v našich debatách na mňa zapôsobilo tak ako chvíľa, keď sme v DPOH povedali, že medzi divákmi sedí pán Čurilla. Všetci sme vyskočili na nohy a urobili sme standing ovation, o akom estrádni umelci môžu iba snívať. Jednoducho by sme mali a mohli dávať najavo, že chápeme, do čoho sa čurillovci pustili, akú ťarchu nesú na svojich pleciach a že všetko, čo musia podstúpiť, podstupujú kvôli nám, pre dobro občanov a republiky. Môžeme dávať najavo, že ich podporujeme. Formy sú rôzne, jedna je zbierka, aby dostali nejaké peniaze, z ktorých môžu žiť, keď ich držia v domácom väzení. Párkrát som to vyskúšal, zaberie to pol minúty času a vďaka tomu, že som zďaleka nebol sám, majú k dispozícii vyše 200-tisíc eur, ktoré im umožnia žiť normálny ľudský život a netrpieť za to, že urobili niečo pre túto spoločnosť a republiku.
Ján Čurilla v rozhovore pre Denník N objasnil, prečo generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhoduje tak čudne a vždy v prospech Vladimíra Pčolinského. Podľa Čurillu si Pčolinský nahral Žilinku v cigarovom klube v SIS, keď mu tam nosil spisy ešte ako prokurátor ÚŠP. V akej dobe to žijeme?
Matúš Kostolný: Nie je to až taká veľká zmena. Marian Kočner bol známy tým, že si nahrával rôznych ľudí, aj Jána Počiatka v kancelárii generálneho prokurátora. Kde sa objaví generálny prokurátor, tam sa nahráva. Otázka je len to, či nahráva on alebo nahrávajú jeho. Pán Žilinka sa správa takým spôsobom, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že vo svojich rozhodnutiach nie je slobodný. Sú aj iné možnosti, ale tie sú preňho ešte horšie. Je tam celá séria zlých rozhodnutí, ktoré nesmerujú k spravodlivosti, ale k nejakému riešeniu si sporov alebo problémov, robenia služby iným ľuďom. Ak je na videu, tak jedného dňa sa to video objaví, aj to nás už naučil pán Kočner. Otázne je, v akej podobe a kedy. Druhá časť toho istého príbehu je, že v nejakom momente sa tie nahrávky stanú predmetom ďalších vydieraní a ďalšieho obchodovania, to vieme tiež a to si tiež niekto nahrá.
Prekvapilo vás, že guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír povie, že on nemá nič s tým, že matka jeho detí dostala 1,5 milióna eur a vzápätí kúpila vilu vo Francúzsku, a ďalej ostane vo funkcii? Povedal k tomu jedine toto: „Jeho kúpu riešila pôžičkou a tá je podľa mojich vedomostí stále platná. To je všetko, čo o tom viem.“
Michal Vašečka: Mňa už veľa vecí neprekvapí. Ľudia sa občas pýtajú, čo si majú predstaviť pod postfaktuálnou dobou, tak presne toto. Prestávajú platiť fakty, ktoré vidíte, môžete si ich ohmatať, poznáte ich, sú na to dôkazy. Zrazu akoby sme sa vracali do predosvieteneckej, predmodernej doby, keď fakty takisto neboli dôležité, dôležité boli rôzne typy interpretácií. Pamätáte si, ako stavali automobilku KIA v Žiline na majetkovo nevyrovnaných pozemkoch? Práve dokončovali stavbu, asfaltovali, keď prišla redaktorka, strčila pred človeka, ktorý to tam mal na starosti, mikrofón a povedala, že stavajú na majetkovo nevyrovnaných pozemkoch. Podľa zákona mohli robiť archeologický výskum a on jej povedal: „Nie, mýlite sa, tu sa robí archeologický výskum.“ Zároveň kamera snímala valec, ktorý robil dokončovacie práce. Povedal som si, fúha, oni sa už vôbec nehanbia. Všetci vidia, že klamú, ale im to vôbec neprekáža. Svet sa naozaj radikálne zmenil, lebo tí, čo páchajú rôzne čudné veci, sa za to nielenže nehanbia, ale evidentne strácajú aj schopnosť posúdiť dôsledky tých vecí, je im úplne jedno, čo to urobí so spoločnosťou.
Matúš Kostolný: Táto kauza je príkladom toho, prečo vládnucim politikom novinári naozaj prekážajú. Je to už desať rokov, mysleli si, že je to jednoducho vyriešená vec. Zrazu sa objavila správa v médiách, ktorá je veľmi dôkladne vyargumentovaná a vyzdrojovaná a nedá sa z toho utiecť. Naša kolegyňa Mária Benedikovičová je jednou z najlepších investigatívnych novinárok v tejto krajine. Robert Fico sa na Máriu osopil, povedal jej, že je trafená. V skutočnosti jej povedal, že trafila úplne do čierneho.
Miro Kern urobil rozhovor s diplomatom Ivanom Novotným. Ten povedal, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár šíri ruskú propagandu, zamestnáva ľudí, ktorí majú blízko k Rusku a vojnu proti Ukrajine označujú za špeciálnu vojenskú operáciu, že je homofóbny a zrejme môže byť antisemita. Kde sme sa to ocitli?
Michal Vašečka: Ani neviem, čo ma na tom príbehu znepokojuje viac. Či predstava, že minister zahraničia je jeden z technikov moci, ktorí sa šikovne snažia hrať zahraničnú politiku na všetky strany, alebo je to človek, ktorý uveril všetkým tým nezmyslom o vraždení rusky hovoriacich ľudí na východnej Ukrajine a verí všetkým tézam ruskej propagandy. Neviem, ktoré z toho je, úprimne povedané, horšie. Mňa asi viac znepokojuje to, že ak tomu naozaj verí, tak potom môžeme čakať, že toto sú ľudia, ktorí sa Ruskej federácii v budúcnosti nielenže budú podkladať, ale budú to robiť aj veľmi radostne. Budú z toho robiť nejakú estetickú hodnotu, budú veriť v to, že páchajú dobro. Keď sa pozriete na to, ako niektorí ľudia rozmýšľajú o konflikte na Ukrajine, často ma to znepokojuje, lebo často ani neveria v to, že Rusko je vo všetkom, čo robí skvelé a nasledovaniahodné, ale hovoria si, že pobaltské krajiny, Česi a Poliaci dopadnú veľmi zle, ale my nie. Nás možno znásilnia, ale rozhodne nás nezabijú, my to nejako rozchodíme. Toto je presne zahraničná politika, ktorá k tomu smeruje. Malá krajina ako Slovensko má v takýchto situáciách iba jednu jedinú vec a to je nejaký typ dôveryhodnosti v očiach svojich partnerov. Ak teraz vyhodíme tú dôveryhodnosť von oknom, čo nám zostane? Armáda, ktorá nemá ani technické parametre na to, aby sa vedela brániť.
Matúš Kostolný: Mňa na tom rozhovore vydesilo, akým spôsobom vyberajú nových ľudí na ministerstvo a že majú jeden spoločný znak, prichádzajú z Ruska. Sú to neskúsení diplomati, ktorí nie sú preverení našou diplomatickou službou. Sledujeme to, že odovzdávajú našu zahraničnú politiku do ruských rúk. Inak sa na to nedá pozerať, iba tak, že prichádzajú ľudia, ktorí budú plniť príkazy z Ruska, nie v záujme Slovenska.
Michal Vašečka: Keď sa pozriete na zahraničnú službu Poľska, oni by takýchto mladých absolventov MGIMO ani nemohli prijať, lebo tam nie sú, neexistujú. Z Poľska sa nechodí študovať do Moskvy. Zo Slovenska sa posledných 30 rokov stále objavovali noví adepti, ktorí verili, že sa raz dostanú do zahraničnej služby. A mali pravdu, teraz prišiel ten čas. Toto sa prejaví v konkrétnych interakciách s našimi partnermi v rámci Únie a NATO.
Diplomat Ivan Novotný ešte povedal, že nikdy nechápal fetiš Roberta Fica s ekonomickou diplomaciou. „Tá je vo svojej podstate a vo všeobecnosti, samozrejme, v poriadku. Ale teraz je to ich mantra, dogma, ale nerozumel som, čo s tým stále majú. Až keď tieto veci nedávno pomenoval Rastislav Káčer, uvedomil som si, čo by to mohlo znamenať. Môže to byť príprava na vytvorenie novej siete mimo EÚ pre prípad, že z EÚ odídeme alebo z nej budeme vylúčení. A to by tomu dávalo zmysel.“ Mohlo by to ľudí zdvihnúť zo stoličky?
Marián Leško: Vladimír Mečiar bol šéfom štátu od roku 1992 zhruba do roku 1998. Bol porazený preto, že väčšina ľudí na Slovensku pochopila, že ak zostane pri moci, v živote sa nedostaneme do EÚ. Vtedy väčšina ľudí vychádzala z toho, že ak sa chceme podobať na prosperujúci moderný štát na spôsob Rakúska či Nemecka, musíme sa dostať do EÚ. To Mečiarovi zlomilo krk.
Dnes je situácia iná v tom, že už sme 20 rokov v EÚ. Došlo k niečomu, čo pre súkromné potreby nazývam absolútna perfídnosť. Keď sa pozriete na Poľsko, Estónsko, Portugalsko, všetky tieto krajiny si veľmi pomohli európskymi fondmi. Na Slovensku európske fondy niečo urobili, ale iba pod podmienkou, že sa z toho mohlo a dalo kradnúť. Neurobilo sa to, čo bolo najviac potrebné, ale to, čo si nejaká skupina v pozadí dohodla, že ideme spraviť, lebo to bude pre nás najväčší vývar. Rozhumpľovali všetko, čo sa dalo z európskych fondov, vyvolali sklamanie z toho, ako sa to zhumpľovalo, a teraz profitujú z toho, že ľudia sú sklamaní z EÚ. Je to také zvrátené, že to je možné možno len na Slovensku. Napriek všetkému, čo robili vo vzťahu k EÚ, ešte stále je na Slovensku takmer 70 percent ľudí, ktorí si uvedomujú, že by sme mali zostať v EÚ. Len 30 percent si myslí, že z nej treba odísť. Je to číslo, z ktorého mám obavy, ale stále si myslím, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku vie, že miesto Slovenska je v Únii.
Peter Pellegrini vždy sľuboval, že zahraničnopolitická orientácia Slovenska sa nebude meniť. Vie to dnes ešte prezident zabezpečiť? Bude schvaľovať veľvyslancov.
Matúš Kostolný: Mohol by pri tých veľvyslancoch klásť odpor, pretože to tak je vždy, že musí byť zhoda vlády a prezidenta. Prezident je ten, kto nakoniec menuje, ale zatiaľ vidíme, že Peter Pellegrini je v týchto veciach absolútne poslušný a robí všetko, čo vidí vláde na očiach. Problém s Petrom Pellegrinim je, že sľuby, že bude zárukou zahraničnej politiky Slovenska, porušil v momente, keď jeho strana vstúpila do vlády. Už viac ako rok táto vláda odkláňa Slovensko od Európy, od priestoru, v ktorom máme jedinú šancu sa cítiť aspoň trochu bezpečne a prežiť to, pretože to, čo nám ponúka politika pána Blanára alebo Roberta Fica, čiže klaňanie sa smerom k Rusku, to prináša iba vojnu a katastrofu a Peter Pellegrini je toho aktívnym účastníkom. Už nikdy sa nebude môcť tváriť, že zachraňuje slovenskú zahraničnú politiku. Je fajn, že cestuje aj na Západ, že sa stretáva aj s politikmi Európskej únie, že sa ozýva a v niektorých momentoch kritizuje vládu, ale neurobil nič, aby zabránil ministrovi zahraničných vecí stretnúť sa s pánom Lavrovom, ktorého by v slušnej spoločnosti nepustili do dverí, lebo je to jednoducho zločinec.
Marián Leško: Peter Pellegrini mal jedno vyhlásenie, kde povedal: “Slovensko môže prežiť iba ako člen EÚ a NATO.” S tým stopercentne súhlasím. Ale prečo to, preboha, nepoužije vo vzťahu k vládnej koalícii, ktorá robí všetko pre to, aby to spochybnila? Ak mám nejaké presvedčenie, že ako krajina, národ môžeme prežiť len ako súčasť EÚ, tak to nestačí len povedať, vyplýva z toho aj povinnosť konať tak, aby všetci, ktorí na to majú vplyv, toto museli brať do úvahy. Ak by to nebrali do úvahy, musím ich za to kritizovať.
Michal Vašečka: Nedá sa nevšimnúť si, že Peter Pellegrini začal trochu kritizovať Roberta Fica a vládu. Ešte pred pár týždňami sme na to neboli zvyknutí. Niekto by povedal: No veď vidíte, chopil sa svojej šance, bude to dobrý prezident. Priznám sa, že ja som ešte znechutenejší, ako som bol, pretože presne v momente, keď Robert Fico začína slabnúť a veľmi dobre to vie, panikári, robí také veci, ktoré sme tu rozoberali, tak Peter Pellegrini pochopí, že teraz môže. A keď Robert Fico zase zosilnie, zase bude po kritike. Buď ten názor má, alebo nemá. Nech povie, čo si myslí, my to oceníme, keď budeme naozaj vidieť, že je to jeho autentický názor.
Pán Novotný je manžel iného dlhoročného diplomata Metoda Špačka, spolu vychovávajú dieťa a sú jediný otvorený LGBT+ pár v rezorte zahraničných vecí. SNS teraz vyvesila bibordy, že zastavili podporu LGBT+ projektom. Čo nám tieto dva príbehy ukazujú?
Michal Vašečka: Je veľmi dôležité, že páni Špaček a Novotný hovoria o svojom živote. To ohlušujúce ticho u mnohých, ktorí patria k LGBTI+ komunite, je často strašidelné. LGBTI+ ľudia by chceli, aby sa o tom vôbec nehovorilo, aby to nebola téma. Prečo to má byť téma, že má niekto takú alebo onakú orientáciu, keď by mali reprezentovať túto krajinu a robiť v jej prospech? Potom je to presne ako v tom vtipe, keď príde sovietska filharmónia do New Yorku a hovoria: „Veď ja neviem, prečo si myslia, že v Sovietskom zväze je antisemitizmus, veď v našej filharmónii je 37 Židov.“ No a ten newyorský hovorí, že veď aj u nás sú nejakí Židia, ale ja vôbec neviem koľkí. Toto presne platí aj o ľuďoch z LGBTI+. Prečo by sa to malo zisťovať? Prečo by to mala byť téma?
Marián Leško: Tie bilbordy mi pripadajú zvrátené. V ústave máme napísaný zákaz akejkoľvek diskriminácie. Tie bilbordy sú chválením sa: pozrite sa, my ideme, chceme a považujeme to za správne, že jednu veľkú skupinu ľudí ideme diskriminovať. A to je naozaj na pováženie. To je chválenie sa protiústavným postojom. Toto nie je normálne. Ak niekto hovorí, že sme zastavili LGBTI+ projekty, tak hovorí, že urobíme všetko pre to, aby sa táto skupina cítila a bola v krajine diskriminovaná, a ak to robí niekto, kto je súčasťou vládnej koalície, tak je to nielen obludné a zvrátené, ale je to aj odsúdeniahodné.
Robert Fico sa opakovane sťažuje, že ho nikto nemá rád, že ho nikto nechváli: „Dobré nie je nič, takúto mieru nihilizmu a znevažovania práce vlády som nezažil za celú moju politickú kariéru. Organizujú všelijakých pochybných politológov a vystavujú mi posudky o mojich diktátorských sklonoch.“
Martin M. Šimečka: Pozrel som si tlačovku po schválení rozpočtu. Až hypnoticky a posadnuto opakoval, vy, vy, vy, do riti klamete! Ešte aj keď iní hovorili, robil grimasy, gúľal očami, mal strhanú tvár. Pravdupovediac, tomu aj trochu rozumiem. Bol zvyknutý na to, že ako alfasamcovi sa mu za posledné roky vždy darilo, nepotreboval ani veľmi nič robiť; čo povedal, to platilo. Pozrite sa naňho dnes. Pred troma týždňami povedal, že sa nenechá vydierať nejakým Huliakom a bum, nechal sa, hneď teraz k rozpočtu. Hovorí že médiá klamú od rána do večera. Podľa posledného eurobarometra stúpla dôvera v slovenské médiá za posledný rok o osemnásť percent, to je šokujúce. Na čo siahne, to sa mu nedarí. Pred dvoma dňami hovoril, že koalícia je stabilná, a dnes? Parlament nebol uznášaniaschopný, to nie je bohviečo. Pozerá sa na svet a hovorí si, kde sú moje staré dobré časy, keď všetko bolo pochopiteľné? Pokúša sa riadiť podľa starej rady Nicola Machiavelliho, slávneho autora Vladára, ktorý hovorí, že je lepšie, keď sa vás ľudia boja, než keby vás mali milovať, ak už nemôžete mať oboje. Fico si vybral, aby sa ho báli, ale ani to mu nefunguje. Snaží sa púšťať hrôzu, ale ľudia sa ho už neboja, začína byť na smiech.
Matúš Kostolný: Premiér Robert Fico stratil schopnosť radovať sa, tešiť sa. Prešiel mu rozpočet v parlamente, kde naozaj vládne s najslabšou vládou, akú kedy mal. Normálna ľudská vlastnosť po tom, čo prejde taká vážna vec, je tešiť sa, radovať sa. Objal sa v parlamente s Ladislavom Kamenickým, ale potom zase prešiel do módu, že iba nadával, útočil, bol zlostný a zúril. On sa nevie tešiť. Človek, ktorý nie je schopný ani v dôležitých momentoch prejaviť úplne jednoduchú ľudskú vec, potešiť sa, to nie je dobré a to nedopadne dobre.
Budúci týždeň má byť mimoriadna schôdza o politickom extrémizme, chcú riešiť ľudí, čo doniesli na opozičný protest šibenicu alebo plagát, že atentát sa nestal, a zrejme predstavia aj správu SIS o tom, že za všetko môže opozícia alebo krvilačné médiá. Na čo bude táto schôdza dobrá a ako pomôže ľuďom, ktorí sa nevedia dostať na vyšetrenie u lekára?
Matúš Kostolný: Nepomôže im to. Nie je iný plán, len prekrývať reálne problémy tohto štátu, ktoré privodil Robert Fico a jeho vlády. Robert Fico, ako všetci vieme, vládol väčšinu času za posledné roky. Nesie zodpovednosť za nefungujúce zdravotníctvo, školstvo, diaľnicu do Košíc, vlaky. Chápem, že situácia je vyhrotená, a rozumiem tomu, že Robert Fico robí všetko pre to, aby všetko vyzeralo ako útok naňho. Prežíva to tak a vníma to tak, všetko robí cez seba, je bolestínsky. Atentát na premiéra je za každých okolností otrasná vec. Som rád, že to pán premiér zvládol a prežil. Zvolávať mimoriadnu schôdzu kvôli plagátu na demonštrácii, na ktorom je napísané, že atentát sa nestal… – čo je na tom problematické? Je to konšpirácia, hoax, ale Robert Fico a jeho ministri púšťajú do verejného priestoru konšpirácie, hoaxy denne. Na demonštráciu prídu ľudia, ktorí sa nie vždy správajú úplne najlepšie. Najlepšie to bolo vidieť na demonštráciách, ktoré organizoval Robert Fico. Priamo z pódia kričali a navádzali na to, aby ľudia kričali na prezidentku Zuzanu Čaputovú najvulgárnejšie veci, aké si viete predstaviť. Ak by sme mali zvolávať mimoriadne schôdze pri každej situácii, keď sa Robert Fico alebo jeho ministri, koaliční poslanci, správajú arogantne, vulgárne, agresívne, klamú, šíria dezinformácie, konšpirácie, tak parlament nerobí nič iné, iba to. Deň-noc. Je to prekrývanie, ale nemôžeme na to pristúpiť a zvyknúť si, že to je norma.
Michal Vašečka: Pozoruhodné na zvolaní takejto schôdze je, že sa zase zaoberajú sami sebou. Keby zvolali takýto „dejchánek“ na tému, že v Sýrii je náročná situácia a môžeme teoreticky očakávať príchod utečencov a treba sa pripraviť, lebo ak sa zdvihne vlna, tak tu môžu byť do šiestich týždňov, tak to by som považoval za zodpovedné. Možno to nenastane, ale sme pripravení. Na druhej strane za pol roka sme sa veľa o atentáte nedozvedeli. Pokiaľ niekto píše, že atentát sa nestal, tak asi nemá pravdu, ale možno je to iba zúfalstvo z toho, že chudák nevie, čo sa stalo.
Americký prezident Joe Biden dal amnestiu svojmu synovi Hunterovi, hoci sľuboval, že to neurobí. Donald Trump vybral za ministerku spravodlivosti lojálnu právničku, ktorá hodlá Trumpa pomstiť a vyhlásila, že vyšetrovatelia, ktorí ho vyšetrovali, budú stíhaní. Toto je tá globálna slovakizácia?
Marián Leško: Je to teória globálnej slovakizácie, ktorá vychádza z axiómu, že všetko zlé, čo sa vo svete stane, sa najprv musí stať na Slovensku a odtiaľ sa to šíri do sveta. Politik, ktorý bol na Slovensku totálne diskvalifikovaný na to, aby mohol robiť akúkoľvek verejnú funkciu, bol štvrtýkrát zvolený za premiéra. V Amerike Trump urobil najhorší prešľap voči demokracii, aký sa dá urobiť, neuznal výsledky slobodných volieb, hnal ľudí do násilného prevratu, čím sa diskvalifikoval, a zvolili ho za prezidenta. Robert Fico vymenoval pána Kotlára za splnomocnenca vlády na vyšetrenie pandémie a Donald Trump má už pripraveného na tento post svetového, uznávaného konšpirátora a antivaxera Kennedyho, ktorý bude pokračovať. Kotlár sa k nemu už prihlásil. Na Slovensku vybral predseda vlády za šéfa SIS človeka, ktorého si pamätáme z poľovníckej chaty, ako hovorí, že ja si nechávam na pomstu 110 percent, ktorý sa vyznačoval iba tým, že mal svojho tatka nielen v srdci, ale aj na predlaktí. Donald Trump chystá na funkciu šéfa FBI človeka, ktorý napísal rozprávku o kráľovi Donaldovi. Toto nie je teória, ktorá by bola hypotetická, toto je teória, ktorá bola potvrdená praxou.
Ďalšia správa je z Belgicka. Bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa vyšetrujú pre podozrenia z prania špinavých peňazí. Polícia v Belgicku v utorok prehľadávala viaceré jeho nehnuteľnosti. Podľa vyšetrovateľov Reynders na podvody využíval lotériovú spoločnosť, tá patrila pod ministerstvo financií, ktoré viedol vyše 10 rokov. Človek, ktorý mal dohliadať na boj s korupciou, je sám podozrivý. Ján Čurilla v našom rozhovore povedal, že vo všeobecnosti si myslí, že politika je špinavá vec. Tieto správy nie sú dôkaz o tom, že všetci sú vlastne rovnakí?
Martin M. Šimečka: To, čo urobil prezident Biden, je tragédia a týka sa to aj prípadu z Belgicka. Americké médiá za to Bidena veľmi tvrdo kritizujú. Demokratickí politici zlyhávajú v morálnych otázkach, čím svojim demokratickým voličom hovoria, že sú to len slová. Biden sám hovoril, že nikdy svojho syna neomilostí, lebo zákon platí pre všetkých rovnako. To je mantra liberálnej demokracie, že pred zákonom sme si všetci rovní. Všetci chápu, že je to jeho syn, že by išiel na dlhé roky do basy a že navyše sa chce Trump pomstiť Bidenovi a bude toho syna ešte viac perzekvovať. Budú tam desiatky ďalších, ktorým sa Trump bude chcieť pomstiť – bude ich zatýkať a navyše teraz bude môcť omilostiť všetkých, ktorí útočili na Kapitol; je to tragédia. Na druhej strane hlboko nesúhlasím s tým, že politika ako taká je špinavá. Je to omyl. To isté hovorí Fico, že politika je špinavá vec, všetci sme zašpinení, pozrite sa na opozíciu. Hovorí to Trump a najmä Putin, všetci sú zlí, všetci kradnú, potom radšej voľte mňa, lebo mňa už poznáte. Toto je problém vety, že politika je špinavá. Sám to odmietam pripustiť, ani Churchill nebol ideálny, ale bol to hrdina, zachránil Britániu a fakticky celý svet pred Hitlerom. Sám som poznal politikov, ktorí neboli ideálni, ale boli to vysoko morálni ľudia, ktorí nekradli, hovorili pravdu, a ak robili kompromisy, tak preto, lebo v politike sú kompromisy nevyhnutné. Bol to Havel, Schwarzenberg, Čaputová.
Policajti Ján Čurilla aj Pavol Ďurka vo voľbách dlho volili Smer. To sú tie kognitívne havárie?
Michal Vašečka: Toto už je úplná kognitívna distorzia. Dlhodobo s tým mám problém. Slováci sú taká skupina, ktorá si rada ohmatá veci. Naozaj môžete hovoriť, argumentovať, písať, povedia, že áno, je to ucelené, ale potrebujú si to ohmatať. Musia vám zabiť dieťa, niekto skončí vo väzení a vtedy povedia, aha, fakt sú to vagabundi, teraz to už viem. To je niečo fascinujúce a prežívam to už 35 rokov. Keď prišiel Vladimír Mečiar, priznám sa, že metódou pozriem a vidím som videl, už keď začal kričať na bratislavskom námestí 1. marca 1990, ako všetci pôjdu do basy, že fúha, toto je čudné, s týmto človekom opatrne. Uznávam, že je presvedčivý, ale niečo tu nie je v poriadku. Potom som bol naozaj veľmi nespokojný, keď sa KDH, DS a VPN dohodli, že bude premiér, už vtedy som šípil, že to nebude dobre. Niektorým to potom trvalo 15 rokov, kým zistili, s kým máme dočinenia. Teraz je to to isté s Ficom. Už keď zakladali stranu, sme hovorili, že pozor, veď to ani nie je strana, to je akciová spoločnosť, to sú podnikatelia, budú s mocou podnikať. Nič. Ako hrach na stenu. Nerozumiem tomu. Keby mi niekto povedal, že volil Smer v roku 2002, mám pre to úplné pochopenie, ale v roku 2016?
Marián Leško: Bol som prekvapený, že na niektoré informácie by policajti predsa len mohli reagovať viac v súlade so svojou profesiou. Keby si boli všímali to, čo povedal o Ficovi poslanec Hanzel, ktorý na konkrétnych veciach ukázal, že Robert Fico v politike robil tak, že vy mi dáte prachy a ja vám predám funkcie, tak by to museli vidieť. To nebol len článok v novinách, to bol človek od Fica, jemu blízky človek, ktorý to povedal verejne. Na druhej strane sa v tom snažme nájsť aj niečo pozitívne. Pozitívne je to, že Robert Fico neustále o čurillovcoch rozpráva, že sa zapojili do hanebného politického komplotu proti nemu. Akú vierohodnosť má toto tvrdenie v situácii, keď tí, čo sa akože zapojili do komplotu proti nemu, ho dlhé roky volili? Nie je to veľmi presvedčivé tvrdenie.
Čo sa deje vo vládnej koalícii? Na tlačovej besede vo štvrtok mali aj plyšové kone.
Matúš Kostolný: Absolútny chaos. To, čo vyzerá ráno, že by mohlo ešte večer platiť, tak večer už neplatí a na druhé ráno je všetko ešte inak. Rozpadáva sa to na viacerých frontoch a to, čo je najviditeľnejšie a o čom najviac hovoríme, je skupina okolo pána Huliaka; huliakovci, ktorí by chceli mať aj ministerstvo, čo by bol unikát, keby mali traja poslanci ministerstvo. Nesedí to nijako matematicky, pretože SNS sa ledva dostala do parlamentu, má už teraz o jedno, ak nie o jeden a pol ministerstva viac, ako by mala mať. Ale stále si myslím, že najvážnejší problém sa deje v strane Hlas. Objavilo sa tam už niekoľko rebélií, sú to poslanci Migaľ, Šalitroš a Malatinec. Je zaujímavé, že každý má svoju agendu, nie je to iba kvôli jednej téme. Jeden to rieši kvôli plyšovým koňom a športu, druhý kvôli kultúre, pretože sám v kultúre roky pôsobil. Majú tam viacero sporných momentov, ktoré idú dovnútra, do hĺbky koalície. Nad tým všetkým je Robert Fico, ktorý sa týždne tváril, že sa ho to netýka, a teraz sa to zrazu snaží vyriešiť.
Michal Vašečka: Neviem, či máte tiež takú skúsenosť, že sa snažíte niekomu zo zahraničia vysvetliť, čo sa tu deje, a oni neveria, že toto si už vymýšľam. Minule hovorím, že my máme nového veľvyslanca v Moskve, ktorý sa volá Priputen. Oni že nie, to nie je možné. On je Priputen! Priputen ide k Putinovi? Čo ste vy za krajina?! Zrazu príbeh s plyšovými jazdcami, to je legitímne, hobby horsing, je to veľmi fyzicky náročné, ale my na Slovensku sa s plnou vážnosťou v parlamente bavíme o plyšových koníkoch. Ako toto máte vysvetliť ľuďom v zahraničí? Oni neveria, že to je možné.
Progresívne Slovensko predbehlo v prieskumoch Smer, menia sa nálady voličov?
Michal Vašečka: Jemnučko sa menia. Ľudia sa odkláňajú od Smeru. Nie je ich radikálne veľa, ale to, čo vidieť, je, že odchádzajú predovšetkým k nevoličom, čiastočne k Republike. Z pohľadu širokej skupiny, ktorú môžeme nazvať slovenskí demokrati, je to vlastne dobre. Otázka je, či tí ľudia budú zmobilizovaní pred ďalšími parlamentnými voľbami. Ak budú, tak je to vážne, ale ak by zostali nevoličmi, tak slovenskí demokrati, ak nebudú robiť chyby, majú teoreticky šancu. Trend sa už ukazuje a ešte skôr ako sa vôbec začali prejavovať dôsledky konsolidačného balíka, takže predpokladám, že to aj v nejakej miere môže pokračovať. Keď sa tu začalo hovoriť o prípadných predčasných voľbách, Robert Fico už prepásol ten čas. Môže k nim prísť, ale ak ich chcel vyvolať, už to mal urobiť; teraz je to už trend, ktorý je zostupný. Budem hodnotený ako naivný človek, ale priznám sa, že ma trápi, že ľudia len na základe toho, že misa šošovice bude trochu menšia, idú radikálne meniť svoju voľbu, ktorú urobili pred nejakým rokom v parlamentných voľbách a pred pol rokom v prezidentských voľbách. Čakal by som, že budeme v politike a politickom živote vidieť aj niečo viac, ako len tú matériu.
Na Bratislavskom hrade bola vernisáž obrazov, ktoré namaľovali aj Martina Šimkovičová, Romana Tabak alebo Jana Vaľová. Výstavu prišiel otvoriť Robert Fico a pozvaným hosťom povedal: „Ja verím, že zajtra ráno si o sebe prečítate len tie najhoršie veci. Ale dámy, pokiaľ vás ohovárajú, pokiaľ vám robia zle, tak je s vami dobre.“ Ako to, že im nestačí, že vládnu, ale ešte chcú byť aj umelcami a mať tento typ zážitku?
Matúš Kostolný: Najskôr k vete Roberta Fica. Nevidel som, že by ich niekto ohováral na druhý deň. Len vecne sa komentovalo to, čo je vystavené. Nevyšlo mu to. Vysvetľujem si to tak, že každý deň nám odkazujú a ukazujú symbolicky, posielajú signály, že toto všetko teraz patrí nám. Nie je náhoda, že výstava je na hrade. Hrad je symbol štátu podobne ako hymna, ktorú pán Rózsa pre nich prerobil. Prišli na Hrad a vystavili tam svoje maľovačky. Nemám najmenší problém s tým, že ministerka kultúry maľuje, je to pekný koníček. Pán poslanec Migaľ rieši hobby horsing, pani Šimkovičová hobby painting. Odkaz, ktorý nám tým posielajú, je, že teraz tu rozhodujeme my a my budeme vystavovať svoje veci a veci ľudí, ktorí sú s nami, lebo doteraz tu vystavovali iní ľudia, ktorí sú nepriatelia. Iní ľudia sú naozajstní umelci, naozajstní odborníci. Nie je to len o výtvarníkoch a umelcoch, týka sa to všetkých sfér života v tejto krajine. Odkazov, ktoré nám posielajú, je množstvo. Zobrali Hrad, vystavili tam svoje obrazy, lebo môžu.
Ústav pamäti národa zverejnil ďalších príslušníkov ŠtB, sú tam aj tí, ktorí za komunizmu prenasledovali tvoju rodinu alebo tvojich blízkych. Ty si o tom napísal text, že ťa naučili práci so strachom, že si vlastne vždy tak trochu meditoval, keď si išiel na výsluch. Čo máme aj my teraz až do volieb meditovať?
Martin M. Šimečka: Fakt je, že to bola dobrá škola. Vždy keď som išiel na výsluch, hovoril som si, v najhoršom sa odtiaľ nevrátim živý. To bola taká hranica, že som si povedal, no dobre, tak ma zabijú. Tak som tam išiel s tým. Všetko ostatné potom bolo nič. Toto ste urobili, to je všetko, čo viete? Keď ma po dvoch dňoch alebo štyroch hodinách pustili, tak prepáčte, toto? Radím vám ísť do budúcnosti s najhorším očakávaním, potom sa vám všetko ostatné bude zdať veľmi jednoduché a ľahké. Každý má nejaké svoje hranice najhoršieho očakávania, ale problém je naozaj v tom, že nikto vám nemôže ublížiť tak, ako si ubližujete vy sami, keď sa ich bojíte. Toto je axióma, z tohto vychádzajte a potom budete v pohode.
Michal Vašečka: Toto už je zachráňme demokraciu v Omsku, nie v Trenčíne. Zas aby sme to neprehnali.
Otázka od diváka: Dokedy ešte, dokedy?
Marián Leško: Aj keby to už bolo včera, tak je neskoro. Toto naozaj nikto nemôže s čistým svedomím povedať, lebo je to hra s mnohými faktormi a mnohými okolnosťami. Môžem sa odvolávať len na históriu. Po Mečiarovi dostala vládna nemečiarovská koalícia ústavnú väčšinu. Po prvej Ficovej vláde voľby dopadli tak, že musel ísť od válova. Boli dva roky Radičovej vlády, potom osem rokov nepretržite vláda Smeru a výsledkom bola ústavná väčšina nesmeráckej opozície. Ak všetko pôjde normálne, tak po tomto funkčnom období by mohol nastať rok 2010; možno sa podarí zostaviť vládu, v ktorej by nebola strana Smer. Toto by hovorila logika historického procesu. Ale ak Tomáš Pospíchal, slávny tréner, hovoril, že futbal nemá logiku, tak dodávam, že ani politika nemá logiku.
Michal Vašečka: Na otázku dokedy dodám, že na rozdiel od Čechov, ktorí sa snažia odpovedať 200 rokov na otázku, aký je zmysel ich dejín, my sme ešte nepochopili, aký je zmysel našich dejín na Slovensku. V Rusku už v 19.storočí niektorí filozofi hovorili, že zmyslom celého Ruska je ukázať svetu, ako sa to nemá robiť. Neviem, či sem tiež nesmerujeme, lebo toto je jedna potenciálne nesmierne bohatá, úspešná až cukríková krajina, len keby sme si to stále nekazili. Problém je, že teraz to už naozaj kazíme my, už sa nemáme na koho vyhovárať tak, ako sme sa mohli teoreticky v minulosti.
Čo pozitívne sa stalo? V zbierke pre čurillovcov bol aj takýto odkaz: „Som pracujúci starobný dôchodca a na prilepšenie vám zasielam môj 13.dôchodok.“ A pán poslal 606 eur.
Martin M. Šimečka: Pridávam sa, tiež pošlem starobný dôchodok. Som pracujúci starobný dôchodca.
Marián Leško: Dalo mi veľkú námahu, väčšiu ako obvykle, nájsť niečo pozitívne, čo sa za dva týždne stalo, ale našiel som niečo, čo je na samej hranici. Určite si pamätáte slávnu tlačovku ministra vnútra a riaditeľa SIS, kde oznamovali, čo všetko odhalili, akú diverznú skupinu, ktorá nám tu chcela zničiť kritickú infraštruktúru, boli to naozaj hrozivé veci. Na druhý či tretí deň ich policajti pustili. Mám dobrý pocit z toho, že tu môže minister vnútra a riaditeľ SIS prísť s obrovským katastrofickým obvinením a nejaký policajt na obvodnom oddelení môže urobiť to, že im povie: Choďte mi s tým kade-tade. Toto je veľmi pozitívna vec.
Martin M. Šimečka: Je to ťažká rubrika, tieto pozitívnosti, ale mám jednu zo živočíšnej ríše. V Egypte je jedna pyramída vysoká 150 metrov, kam nemôžu ísť ľudia. Nad tou pyramídou lietal paraglajdista a na vrchole pyramídy videl psa, ktorý tam pobehoval. Natočil video, stalo sa virálnym, videlo ho 18 miliónov ľudí, psa nazvali Apollo. Ukázalo sa, že je to túlavý pes, ktorý žije pri pyramíde a z času na čas si vybehne hore. Nikto nevie prečo, lebo tam nie sú žiadni ľudia, žiadna potrava, vybehne tam a proste tam je. Zvieratá majú dušu ako my. Keď pes môže vyliezť na pyramídu kvôli duchovnému zážitku, robte to aj vy. Choďte do lesa! Choďte na horu, vylezte z tých brlohov sociálnych sietí a choďte niečo zažívať a hneď vám bude lepšie. Keď som premýšľal nad tým, čo sa deje, a čítal rozhovory pána Novotného, Čurillu, príbehov ľudí, ktorí rozprávajú, je veľa a je dôležité, že to hovoria. Je to fascinujúci fenomén, že ľudia rozprávajú svoje príbehy. Znamená to, že táto spoločnosť začína byť plná ľudí, ktorí sa nehrajú na obete systému, naberajú odvahu a hovoria svoje príbehy, čím sa spoločnosť stáva plnou konkrétnych ľudí. To, čo každá autoritárska moc chce, je mať sploštený anonymný dav, ktorý nemá meno. To robila normalizácia v Československu, všetky režimy, ktoré chcú potlačiť ľudské príbehy, aby mohli tým ľuďom vládnuť. Anonymizovaný dav. Keď títo ľudia hovoria, nabúravajú pyramídu lží tejto moci spôsobom, ktorý tá pyramída nemôže vydržať, lebo tých ľudí vidíte a pridávajú sa ďalší a ďalší. Toto je taký malý slovenský zázrak, nepodceňujme ho; je strašne dôležité, aby ľudia rozprávali svoje vlastné príbehy, lebo nás tým všetkých posilňujú a zároveň svojimi príbehmi oslabujú túto moc.
Matúš Kostolný: Mal som veľmi silný zážitok tento týždeň práve kvôli rozhovorom, ktoré sme spomenuli. Má to aj druhú stranu. Na to teraz často myslím. Je to desať rokov, čo sme založili Denník N. Hovorím si, že je fantastické, že sú ľudia, ktorí hovoria tie príbehy, ale fantastické je aj to, že sú v tejto krajine stále novinári, ktorí tie príbehy počúvajú a posúvajú ďalej. To považujem za pozitívnu a veľmi dôležitú udalosť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
