Ochranári budú blokovať výrub na bratislavskom ostrove Sihoť, aktivisti chystajú živú reťaz

Štátni ochranári hovoria, že chcú zablokovať masový výrub stromov na bratislavskom riečnom ostrove Sihoť. Ostrov so vzácnou prírodou je chránený pre podzemné zásoby vody, ktoré zásobujú tretinu Bratislavy.

Tí istí ochranári pritom ešte v lete odsúhlasili štátnym Lesom SR, aby na Sihoti sadili a rúbali umelo vysádzané šľachtené topole v pomere 70 ku 30 v neprospech domácich drevín, proti čomu teraz protestujú. Tvrdia, že vtedy ešte netušili, o aký veľký zásah pôjde, a neskôr ho už nemohli pripomienkovať.

„MH (maloplošný holorub) v porastoch topoľa šľachteného s následným obnovným zastúpením 70 % ku 30 %,“ píše sa v zápise z prejednania plánu aj pre Sihoť.

Plán na desať rokov ráta s vyťažením 10-tisíc kubíkov dreva, čo sú stromy asi na polovici takmer päť kilometrov dlhého ostrova.

Aktivisti urobia živú reťaz

„Mení to prirodzenú štruktúru lužného lesa,“ hovorí teraz dendrológ Andrej Kovarik o výrube a vysádzaní nových stromov. Pracuje ako ochranár v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy, ktorá dokument tiež podpísala.

Štátne Lesy SR vravia, že pôvodne chceli vysádzať iba šľachtené topole, no ustúpili požiadavkám ostatných a súhlasili s tým, že nasadia aj pôvodné druhy topoľov.

Pod dokumentom je podpísané aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ. Títo ochranári tvrdia, že museli robiť kompromisy, aby štátne lesy agresívne nerúbali stromy aj v ďalších vzácnych chránených lokalitách v Bratislave. Tie nie sú chránené pre vodný zdroj, ale priamo pre prírodu a biotopy.

Prečítajte si

Dostali sme sa na uzavretý bratislavský ostrov Sihoť, ktorý chce štát vyrúbať (+video)

Ochranár Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk upozornil, že podľa zákona museli na tento plán upozorniť aj Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, ktorá teraz proti výrubu protestuje.

Plán nie je definitívny, rozhodnúť o ňom má okresný úrad. Podľa štátneho ochranára Kovarika by mal zohľadniť ich nesúhlasné stanovisko. Kovarik vraví, že kým sa nedohodnú, mal by platiť iba náhradný ročný plán so schvaľovaním každého zásahu zvlášť. V zime už lesníci vyrúbali dva holoruby po jednom hektári a chystajú sa na ďalšie.

Na zastavenie výrubu vyzýva aj ekológ a ochranár Mikuláš Huba, pri Sihoti chce zorganizovať živú reťaz, pravdepodobne už budúci piatok na Deň Zeme.

Aktivisti vidia biznis s drevom, lesníci hovoria o strate

Lesy na ostrove Sihoť chránia cez korene pôdu, aby napríklad pri povodniach neprišlo ku kontaminácii podzemnej vody. Túto funkciu však rovnako dobre plnia aj pôvodné lužné lesy, navyše žijú dlhšie a podporujú prirodzený biotop.

Prečo teda lesníci trvajú na šľachtenom topoli, keď aj podľa nich ide na Sihoti o ochranu vody?

Ochranári aj aktivisti za tým vidia biznis s drevom. Šľachtený topoľ rastie o niečo rýchlejšie, je dokonale rovný a pre krátky život 20 až 25 rokov je z neho štyrikrát viac dreva ako z domáceho topoľa.

Preto je obľúbený aj ako sadenica do lesných plantáží, na ktoré podnikatelia dostávajú dokonca dotácie.

Dokument: Plán aj na výrub na Sihoti 

Hlavný zdroj zárobkov Lesov SR je predaj dreva. Zo Sihote predávajú drevo na štiepku a chemické spracovanie. Hovorca Vlastimil Rezek tvrdí, že sú na ostrove stratoví. „Topoľ je veľmi lacná drevina a v takomto stave je úplne stratová záležitosť. Keby sme chceli ušetriť, tak tam možno nič nerobíme, ale sme lesohospodári a musíme niečo robiť s lesom, aby bol v poriadku.“

Štátny ochranár Kovarik oponuje, že celkovo síce môžu byť v mínuse, ale na šľachtenom topoli nie. „Je to lesnícka práca zjednodušená na najmenšiu možnú mieru. Sadia veľké, rýchlo obnovné prvky, eliminovali selekciu stromov.“ Lesníci na Sihoti neskúmajú stav stromov, dožívajúce šľachtené topole rúbu v celkoch bez ohľadu na ich stav.

Potom síce vysadia nové stromy, no opäť sú to šľachtené topole, ktoré sa samy nedokážu rozmnožovať, a les je tak závislý od toho, či tam potom zasa niekto posadí nové stromy. Pôvodný les má výhodu, že sa vie sám aj obnoviť.

Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (nezaradený poslanec) hovorí, že na pôvodných drevinách by mali lesníci problém zarobiť. „Čím je obrátkovosť rýchlejšia, tým je ekonomika pre nich lepšia. Určite je to rentabilné.“

Simon však dodáva, že by ostrov nemal byť úplne bez zásahov a mali by ho spravovať.

Lesníkov vinia, že pomáhajú inváznym rastlinám

Hovorca lesov Rezek hovorí, že všetky lesy na Slovensku sú udržiavané. „Okrem pár pralesov alebo lesov vo vrcholových častiach, kam sa nikomu nechce. To, čo vidíte všetko okolo seba, je pestovaný les.“

Ochranári z BROZ tvrdia, že také hospodárenie, aké navrhuje štát, ohrozí biotop lužného lesa. Okrem toho, že les zo šľachteného topoľa mení pod sebou podrast, kríky a rastliny a pomáha aj šíreniu inváznych rastlín, teda takých, ktoré do danej oblasti nepatria a vytláčajú pôvodné rastliny. Tie sa v nížinách šíria veľmi ľahko, no v narušenom prostredí s holorubmi a bez pôvodných drevín ešte viac.

Ochranár Pavol Littera z BROZ hovorí, že lesníci by mali hospodáriť tak, aby zabránili ich šíreniu. Zo zákona ich musia aj ničiť. Likvidácia inváznych rastlín je podľa ochranára bez použitia chémie takmer nemožná. „Je to hazard s pitnou vodou a so životným prostredím.“

Littera vraví, že viaceré takéto rastliny sú navyše veľmi agresívne, potláčajú rast pôvodných drevín a bránia rozvoju ekosystému.

„Keď pôdu zničíme intenzívnym hospodárením alebo inváznymi rastlinami, jej schopnosť zachytávať látky, ktoré by mohli znečistiť podzemné vody, je nižšia.“

Doteraz bez mesta

Vedenie Bratislavy sa do pripomienkovania k výrubu lesov neprihlásilo, primátor Ivo Nesrovnal zareagoval až po medializácii lesníckych plánov na Sihoti. S výrubom nesúhlasí, podobne ako mestské vodárne. Štátne lesy chce požiadať, aby stromy zverili do správy Mestským lesom, teda podniku, ktorý spadá pod vedenie mesta. Sihoť spravovalo v minulosti mesto, ostrov si potom zobral štát.

Hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová vraví, že pripravujú riešenie. Primátor sa má začiatkom budúceho týždňa pre výrub na Sihoti stretnúť s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou (za SNS). Nesrovnal na Facebooku napísal, že chce masívny výrub zastaviť a požiadať o preverenie situácie.

„Ak totiž v minulosti ministerstvo vydalo negatívne stanovisko k otvoreniu Sihoti pre cyklistov a dnes je podľa návrhu Programu starostlivosti o lesy možné na Sihoť pustiť ťažké ťažobné mechanizmy, niečo nie je v poriadku,“ píše primátor.

Ministerstvo pôdohospodárstva odkázalo s otázkami na Lesy SR, tie zase na ministerstvo, ktoré už nereagovalo.